KDH z kola von?
Sled udalostí po stretnutí Pavla Ruska s Mikulášom Dzurindom naznačuje, že karty v koaličnom mocenskom pokri sú zamiešané nanovo. A vývoj naberá smer, ktorý by mnohí ešte donedávna pokladali za nemysliteľný. O čo ide? Ani nie pred dvoma týždňami zosobňoval P. Rusko dokonale rolu koaličného „loosera“. Svojím viacmesačným napínaním svalov dokopy nič nedosiahol. V interrupčnom spore bol dotlačený k múru a nakoniec sa stiahol, koaliční partneri mu stretnutím s Tkáčovou Ľudovou úniou dali nedvojzmyselne najavo, že si pokojne môže zbaliť koaličné kufre, ak chce. Premiér ho už evidentne hodil cez palubu ako neperspektívneho partnera, takpovediac do počtu a na doslúženie, takže sa ani neunúval vyhovieť požiadavke ANO, odvolať jej členov vlády Nemcsicsa a Opaterného. No a na dôvažok na prokuratúru od vyšetrovateľov dorazila žiadosť o zbavenie imunity a vydanie na trestné stíhanie. Vyzeralo to tak, že predseda ANO na koaličnej rade neuhral vôbec, ale vôbec nič, jeho strana stojí pred rozpadom a on sám je zrelý na politický odstrel. A dnes? Nemcsics a Opaterný sú na odchode zo svojich vládnych postov, kedysi nevyspytateľný Rusko zasadne na kľúčový a mimoriadne lukratívny post ministra hospodárstva a ANO je koaličná ako nikdy predtým. Skutočne záhadný obrat. Dzurindov obrat O záhadnom obrate však môžeme hovoriť aj na strane predsedu vlády. Ešte pred pár dňami väčšina pozorovateľov zhodne tvrdila, že predseda vlády už hodil Ruska cez palubu ako nespoľahlivého partnera, a teda priveľké riziko pre koalíciu. Nakoniec, nebolo by sa čo čudovať. Spôsob, akým P. Rusko torpédoval súdržnosť koalície, bol dlhodobo neúnosný a prípadné spoluvládnutie s tkáčovcami sa javilo podstatne menej problematické. Predseda vlády mal možnosť neakceptovaním odvolania R. Nemcsicsa a jeho politickým osvojením vlastnou SDKÚ zabezpečiť, aby tento kľúčový post ostal obsadený človekom lojálnym voči SDKÚ. Po tomto rozhodnutí by automaticky nasledoval formálny odchod ANO do opozície, reálne jej vnútorný rozkol a rozobratie jej poslaneckého klubu najmä koaličnou SDKÚ. Predseda vlády sa rozhodol pre inú cestu. V prvom rade preto, lebo vládna kríza a následné skladanie koalície nanovo práve v tomto čase by reálne ohrozilo štart všetkých kľúčových „reforiem“ a najmä pripravených privatizačných zámerov vlády. Časovo by teda tento scenár vôbec nezapadal do plánu. M. Dzurinda preto zvolil cestu udržania P. Ruska s jeho stranou ako vypočítateľného a lojálneho koaličného partnera. Fakt, že tento na prvý pohľad neuskutočniteľný zámer sa predsedovi vlády môže vydariť, je tiež dôkazom jeho politických kvalít. Dohodnutá beztrestnosť pre ministra Ruska? Sebanominácia P. Ruska na post ministra hospodárstva mnohých prekvapila. Prekvapila najmä z dôvodu, že v kresle ministra predseda ANO nie je chránený poslaneckou imunitou pred trestným stíhaním. Ruskova argumentácia, že ministerskou nomináciou sa dobrovoľne a bez problémov vzdáva poslaneckej imunity, pretože verí v nestrannosť a objektívnosť prokuratúry, je len málo dôveryhodná. Je viac ako nepravdepodobné, že predseda ANO by sa po svojich doterajších skúsenostiach s orgánmi činnými v trestnom konaní len tak, bez akejkoľvek poistky dobrovoľne zbavoval poslaneckej imunity ako poslednej záchrany pred politicky motivovaným trestným stíhaním. Podstatne pravdepodobnejšia sa tu ukazuje verzia, podľa ktorej má P. Rusko aspoň predbežne poistené svoje nestíhanie. V obdobných súvislostiach sa javí aj konanie predsedu vlády. Je len ťažko predstaviteľné, že M. Dzurinda by do takého kľúčového kresla, akým je kreslo ministra hospodárstva, posadil politika, ktorému reálne hrozí trestné stíhanie. Jeho vydanie na stíhanie po silne spolitizovanom spore by automaticky znamenalo vládnu krízu. Minister Rusko, nepoistený voči stíhaniu, by bol pre M. Dzurindu rizikový faktor, ktorý by nič neriešil, práve naopak. Takisto premiér Dzurinda teda musel mať aspoň predbežne poistené nestíhanie predsedu ANO. V tejto konštrukcii však už do hry vstupuje generálna prokuratúra ako subjekt, či nástroj politických hier. Čo je síce na jednej strane silná káva, nie však taká nepredstaviteľná. Generálny prokurátor oznámil, že má záujem uchádzať sa pri znovuzvolení do funkcie o dôveru poslancov. Či chceme, alebo nie, jeho zotrvanie vo funkcii sa tým stáva aj politickou otázkou, stáva sa potenciálne predmetom politických hier. Nie je preto vylúčené, že za postupom, proti stíhaniu poisteného, predsedu ANO do kresla ministra hospodárstva stojí chladná kalkulácia predsedu vlády. Vpustenie P. Ruska do vládneho kabinetu na taký kľúčový post pre vládu, ale takisto pre SDKÚ, má zmysel len vtedy, ak to má byť P. Rusko ako spoľahlivý a lojálny koaličný partner. Neustálym držaním hrozby trestného stíhania nad hlavou P. Ruska a jeho zapojením do privatizačného biznisu sa predseda ANO presne takýmto spoľahlivým partnerom stáva. Hrozba stíhania a spoluúčasť na privatizácii ho zaväzuje ku koaličnej poslušnosti, ako aj k nevyhnutnej privatizačnej diskrétnosti. Presne to potrebuje predseda vlády. Spoločný problém Pavla Ruska a Mikuláša Dzurindu Tu sa však tento zákulisný koaličný príbeh ani zďaleka nekončí. Zásadnou neznámou tejto koaličnej rovnice ostáva otázka, čo je to, čo tak zrazu spája M. Dzurindu a P. Ruska, koaličných partnerov, ktorí si ešte nedávno nevedeli prísť na meno. Okrem spoločného dohľadu nad privatizáciou strategického majetku ich spája ešte jedna súvislosť. A tá dáva celej tejto koaličnej hre skutočne explozívny náboj. Tak, ako to v politike býva, spája ich spoločný nepriateľ, či inak povedané spoločný problém. Ten sa volá Jozef Šátek a Ján Mojžiš. Obaja títo páni majú z veľkej časti identickú náplň práce, previerku a očistu najvyšších poschodí štátnej moci od skorumpovaných indivíduí, skupín a praktík. Snaha predsedu vlády o odvolanie J. Mojžiša z pozície šéfa NBÚ je dnes už dostatočne známa. Asi nebude náhoda, že hlasy nesúhlasu s odvolávaním J. Mojžiša sa ozývajú z KDH a SMK, ale už podstatne menej z ANO. Takisto sa objavili informácie, že u niektorých koaličných strán, rozumej najmä KDH, panuje obava, že po odvolaní šéfa NBÚ Mojžiša by nasledovalo aj odvolanie J. Šáteka. Podľa informácií predsedu branno-bezpečnostného výboru NR SR figuruje na zozname údajnej premiérovej „skupinky“, ohrozujúcej záujmy štátu a SDKÚ aj šéf odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti J. Šátek. Podľa tejto verzie, mimochodom potvrdenej viacerými dotknutými, je teda problémom M. Dzurindu nielen J. Mojžiš, ale aj J. Šátek. Nakoniec, to nemôže nikoho obzvlášť prekvapiť. Každý, kto sleduje slovenskú politiku od zmeny v roku 1998, musí vedieť, že dôsledné preverovanie korupčných pozadí vládnych strán a ich politických elít môže konkrétne predsedu vlády a jeho stranu priviesť do vážnych, až existenčných problémov. Podčiarknuté a sčítané, pokým budú J. Šátek a J. Mojžiš zotrvávať na svojich postoch a so svojimi tímami budú naďalej prečesávať skorumpované vody vysokej slovenskej politiky, členovia Dzurindovej skorumpovanej družiny pokojne spávať nebudú. Spoločné riešenie: KDH z kola von V tomto bode sa zbiehajú nitky záujmov predsedov SDKÚ a ANO. Jediná spoľahlivá cesta k definitívnemu vyriešeniu spomenutých problémov oboch politikov vedie cez odstavenie spomenutých pánov, J. Šáteka a J. Mojžiša z ich postov. V prípade J. Šáteka to však pôjde len cez politickú mŕtvolu V. Palka, teda jeho odvolanie z postu ministra vnútra. Lenže to sa nedá uskutočniť inak, ako cestou vyštvania KDH z koalície. A to zase aspoň sčasti spriechodní odvolávanie J. Mojžiša z funkcie šéfa NBÚ. Kruh predsedu vlády sa uzatvára. Čo však urobí KDH, keď ústavný súd v interrupčnom spore rozhodne v jej neprospech? SDKÚ už ohlásilo, že urobí všetko pre zachovanie súčasného stavu. Nebude po všetkých tých silných rečiach kresťanských demokratov logickým dôsledkom ich vystúpenie z koalície? Nie je práve toto plánom M. Dzurindu? Dostať KDH do pozície, keď bude nútené odísť z koalície? Ľudová únia predsa nebude ani zďaleka taký principiálny a teda problematický koaličný partner, ako bolo KDH. Už len zo samotnej vďaky vlastnej legitimizácie bude poslušným partnerom do počtu. A predstavitelia korupciou prehnitej elity štátnej moci budú môcť zase na čas pokojne spávať. Znakom toho, že KDH si už túto hru uvedomilo, môže byť aj čoraz podráždenejšie a agresívnejšie verejné vystupovanie ministra vnútra. Aj v politike platí, že pes najviac cerí zuby, keď sa cíti ohrozený. Nie je teda vylúčené, že o istý čas sa ukáže, že pravdu mal nakoniec opäť „starý“. Predseda Ľudovej strany HZDS nedávno vyhlásil, že o chvíľu nás na Slovensku čaká ostrý súboj o mocenské zložky štátu v rámci vládnej koalície. Podľa dnešných indícií tento scenár nie je vôbec vylúčený.
