Za vyššie platy do štrajku
Na Slovensku sa 1. septembra neučilo kvôli štátnemu sviatku. V Čechách bol dôvod trochu iný. Reforma verejných financií, s ktorými to v ČR aj podľa medzinárodných organizácií „nie je podľa kostolného poriadku“, totiž garantuje zvýšenie miezd učiteľom a pedagogickým pracovníkom, no nenašiel sa už dostatok zdrojov na udržanie trinásteho a štrnásteho platu v pôvodnej percentuálnej výške, len na úrovni 20 percent. To sa odborom nepáči. Rokovania s ministerkou školstva Petrou Buzkovou nijaké pozitíva nepriniesli, a tak sa štrajk konal, aj keď nie tri dni, ako bolo pôvodne deklarované. O tom, že nebol len taký hocijaký, svedčí počet štrajkujúcich – takmer 72 tisíc učiteľov. Menej sa hovorí o pracovníkoch Českej správy sociálneho zabezpečenia, pracovníkoch daňových úradov, Českého štatistického úradu, mestských a katastrálnych úradov, úradov práce či niektorých knižníc. Tu však nešlo o takú citeľnú akciu, keďže štrajk trval len hodinu a nepodporili ho všetky pobočky spomenutých úradov. Kde je teda problém? Veď zvýšenie platov nebolo symbolické a bolo najvyššie z celej štátnej správy. Problémom sú spomenuté trináste a štrnáste platy. Tie boli na úrovni 50 percent mesačného platu a ich znížením sa, podľa niektorých predstaviteľov odborov, finančné ohodnotenie učiteľov vo výslednom efekte zníži. Na porovnanie, platy učiteľov v Čechách sú, ako povedal P. Mederly z MŠ SR, asi o 30 percent vyššie ako platy ich kolegov u nás. Podľa správnosti by sme teda mali očakávať aj štrajk slovenských učiteľov. Ten sa však podľa predstaviteľov školských odborov konať asi nebude. A ak áno – v prípade neschválenia kolektívnej zmluvy na rok 2004 – , tak len výstražný, hodinový, ktorý KOZ avizuje na 26. septembra. Kolektívna dohoda na rok 2004 by totiž mala zaručiť rast reálnych miezd a garantovať riadny chod škôl. Môj skeptický pohľad na podpis a plnenie tejto kolektívnej zmluvy mi šepká, že štrajku slovenských učiteľov sa nevyhneme. Na druhej strane je otázkou, či sa v KOZ nájde dostatok vôle na takú plošnú akciu. Ale späť za Moravu. Štrajk majú za sebou, no nejaký výstup z neho, žiaľ, nevidím. V Čechách ide život ďalej a bežní ľudia pomaly, ale isto na túto akciu, krajné riešenie súčasnej situácie, zabúdajú. Žiaci a študenti sú naspäť v školách a učitelia sa zabiehajú do svojich starých koľají. Kritici štrajku už pred jeho konaním hovorili, že ide len o akési zviditeľnenie sa predstaviteľov školských odborov. Ak išlo len o to, malo to úspech. Ak išlo naozaj o ľudí, čo dúfam, tu je výsledok zatiaľ neistý. Argumentácia, častá aj u nás, že peniaze skrátka nie sú, však tentoraz nesadne. Minister financií ČR totiž oznámil, že na príjmovej strane štátneho rozpočtu pre rok 2004 našiel rezervu 11,4 miliardy českých korún. Učitelia sa potešili a odborári dostali do rúk novú kartu. Požiadavky školských odborov Bohuslav Sobotka, šéf rezortu financií, odbil slovami: „Podľa mňa by sa tieto prostriedky mali investovať do budúcnosti, a nie prejesť.“ Predseda vlády Vladimír Špidla súhlasí s rozdelením dodatočných zdrojov podľa priorít vlády, čo je vzdelanie a výskum, ale neráta s ich uvoľnením na odborármi požadované navŕšenie platov učiteľov. Ako sa teda skončí boj českých učiteľov za zvýšenie platov, sa dá dnes len ťažko predpovedať. Či slovenskí učitelia pristúpia k podobným krokom ako naši západní susedia, je však ešte nepredvídateľnejšie. Možno nás prekvapia a za vyššie platy, ktoré im bez pochýb patria, sa odvážia postaviť aj takto. Keď už nie za vyššie platy, tak aspoň za platené nadčasy.
