knihy

Edícia Postmodernistická setkání vydavateľstva Triton predstavuje miniportréty osobností 20. storočia videné prizmou niektorej z ústredných tém ich myšlienkového odkazu. Zatiaľ posledný titul Chomsky a globalizace od J. Foxa nám predstavuje jedného z najvýznamnejších a zároveň jedného z najkontroverznejších intelektuálov našej doby. Málokomu sa podarí zachovať si k nemu neutrálny vzťah. Pre jedných je modlou, ktorá hravo zapĺňa sály nadšených obdivovateľov, ktorej fotografie, články a rozhovory zbožne opatrujú na internetových stránkach fankluby jeho priaznivcov. Iní by ho najradšej vytlačili ešte ďalej než do disentu ako zradcu vlasti, tradičných hodnôt či intelektuálnej poctivosti. Predmetom týchto kontroverzií však nie sú myšlienky, ktorými oslovil svet na začiatku svojej kariéry. Spory o jeho lingvistickom diele sa vedú nanajvýš na akademickej pôde. Skutočnú mediálnu publicitu mu dali jeho postoje k zahraničnej politike USA, medzinárodným korporáciám a fenoménu globalizácie. A hoci posledná z týchto tém má široký záber, obraz fenoménu Chomsky nemôže predstaviť úplne. Trochu oneskorené prvé číslo ôsmeho ročníka časopisu zameraného na percepciu významných knižných diel Kritika & Kontext je vo viacerých smeroch odlišné od tých predchádzajúcich. V prípade najnovšej knihy F. Novosáda Doba X sa redakcia rozhodla neísť cestou uverejnenia viacerých recenzií, ale zorganizovala stretnutie so samotným autorom. Inšpiratívnosť knihy sa preniesla do takto vzniknutej diskusie, ktorá, zdá sa, bude mať i ďalšie vlastné pokračovanie. Vymykajúcim sa zo zvyklostí je aj predstavenie knihy Strach z liberalizmu slovenskému (i českému) čitateľovi prakticky neznámej autorky J. Shklar. Hlavný blok dopĺňa profil i v našom kultúrnom prostredí pomerne dosť vydávaného francúzskeho historika stredoveku J. Le Goffa. V časti, ktorá by sa dala nazvať školským časopisom Výberového vzdelávacieho spolku, dostali priestor jeho študenti pre vlastné recenzie. A treba uznať, že až na výnimky (Hudymačova recenzia Polnočného denníka M. M. Matkina) nerobia hanbu svojim učiteľom. Vydavateľstvo Refugium ponúka čitateľom svojimi knihami rozsiahle bohatstvo duchovných európskych tradícií Západu i Východu. V edičnom rade Štúdie ruského myslenia prináša ďalšie dielo filozofa, teológa a básnika v jednej osobe Vladimíra Sergejeviča Solovjova (1853 – 1900) Kritika abstraktních principů Pre tohto ruského mystika a kresťanského dogmatika boli abstraktné pojmy neprijateľnou školskou „filozofiou“, empirizmom a idealistickým racionalizmom. Začleňoval do nej i abstraktný katolícky klerikalizmus. Každý z týchto smerov považoval za poplatný svojej dobe, no pre jeho dobu boli vyššia syntéza a pozitívna všejednota nenahraditeľnými. Filozofia, ktorá si chce vystačiť len so svojou abstrakciou, vedie k definíciám, ktoré definujú iba samy seba. Solovjovova „láska k múdrosti“ má naopak zúročiť námahu „myslenia v pojmoch pre celok života“. V rozsiahlej štúdii sa venuje témam ako: Poznámky o nevyhnutnosti vyšších princípov, Najvyšší princíp, Racionálna etika, Náboženský princíp človeka, Definícia pravdy ako celkovej podstaty.