Proti predsudkom výchovou
Richard Stanke, herec Stali ste sa jedným z umelcov, ktorí sa podieľali na projekte Hlasy proti rasizmu. Aké máte naň spomienky? - Na túto spoluprácu mám dobré spomienky. Rasizmus či diskriminácia ľudí, či už na základe farby pleti, sexuálnej orientácie alebo náboženského presvedčenia, patria do stredoveku, takže je potrebné, aby sa propagovala myšlienka tolerancie aj takýmto spôsobom. Bolo teda samozrejmé, že som sa rozhodol po oslovení vašou organizáciou spolupracovať na tomto užitočnom projekte spolu s ostatnými umelcami. Každý, kto postrehol vašu kampaň, začal podľa mňa premýšľať o probléme intolerancie. Médiá mu však predsa len mohli venovať väčšiu pozornosť. V slovenskej spoločnosti sa stále prejavuje homofóbia. Ako tieto prejavy vnímate vy? - Mám pocit, že na Slovensku, ale aj v okolitých štátoch je to tabuizovaná téma. Či už sa to týka sexuálnej orientácie alebo len toho, koho človek volil, mnohí ľudia nie sú schopní o tom otvorene hovoriť. Spoločnosť je celkovo konzervatívna a k tomu prispievajú svojou politikou najmä predstavitelia Kresťanskodemokratického hnutia. Namiesto toho, aby sa spoločnosť vychovávala k tolerancii, tak sa naopak rozdeľuje. Ľudia na Slovensku podľa mňa nie sú pripravení vnímať homosexualitu ako to, čo tu existuje, a nie práve v spojení so zločinom alebo s niečím, od čoho sa dá aj nedajbože nakaziť. Nechcú akosi prijať, že homosexuáli sú takí istí ľudia ako všetci heterosexuáli. Že chcú žiť normálnym, pokojným životom a nikoho svojou orientáciou neohrozujú. Mali by sme sa poučiť od západnej Európy, na príklade Francúzska a Holandska, kde nie je homofóbia až taká rozšírená a spoločnosť je oveľa liberálnejšia, a tým aj tolerantnejšia. Myslím si, že ak chceme urobiť aj zo Slovenska tolerantnú krajinu, musíme venovať veľkú pozornosť výchove a snažiť sa odbúravať v ľuďoch predsudky voči iným rasám, homosexualite či iným názorom. Určite sledujete aj snahy menšín, aby sme mali na Slovensku konečne antidiskriminačný zákon... - Áno, sledujem všetko, čo sa deje okolo tohto zákona, a veľmi ma prekvapuje postoj KDH. Myslím, že jeho kroky proti prijatiu zákona sú neoprávnené. Nemalo by vnímať antidiskriminačný zákon, ktorý potrebujú všetky menšiny, ako niečo, čo môže ohroziť rodinu, pretože sa v ňom vôbec nehovorí o práve homosexuálov na partnerské zväzky. Tento jeho názor sa mi nepáči, tak ako aj negatívny postoj voči prílivu cudzincov a imigrantov do krajiny, ktorí vraj môžu ohroziť nejako našu národnú identitu. Takéto názory sú až priveľmi radikálne, ako z čias stredoveku, keď sa tu upaľovali bosorky. Myslím, že viac môžu vývin dieťaťa ohroziť rodičia, ktorí sa oň nestarajú. Je úplne jedno, či dieťa vychováva beloch a černoch či dve ženy. Aj tí môžu dať dobrý príklad, ako sa dá normálne a slušne žiť. Ako hodnotíte činnosť našej organizácie? - Som rád, že tu existuje niekto, kto sa zaoberá týmto problémom. Rasistické prejavy sú pre mňa absurdné. Keď sa počas futbalového zápasu Slovenska s Anglickom dotkol hráč čiernej farby lopty a ozvali sa takéto hlasy, bol to podľa mňa prejav primitivizmu a nekultúry tých ľudí. Práve vaša organizácia sa môže zastať ľudí, ktorí sa stretávajú s rasizmom, a je dobré, že organizujete rôzne akcie a ukazujete, že nie je podstatné, kto má akú pleť, ale akým je človekom. Čo by ste nám zaželali? - Želám vám, aby sa poslanie, kvôli ktorému ste vznikli, naplnilo a aby vaša činnosť nebola vôbec potrebná.
