Čudný úvod prezidentskej kampane
Na rôznych televíznych kanáloch môžeme nájsť dva typy vedomostných súťaží. V tom prvom ľudia s rozsiahlymi vedomosťami majú možnosť predviesť ich televíznym divákom. Ten druhý má opačnú tendenciu, ukázať, že existujú ľudia, ktorí tých vedomostí majú oveľa menej ako ja. V prípade istých televíznych staníc nemá zmysel robiť kázne o etike pracovníkov hromadných oznamovacích prostriedkov. Odpoveď je jednoznačná: verejnosť si to žiada a dosť! Lenže v prípade takého typu televíznej relácie, ktorý vysielala nemenovaná slovenská súkromná televízna stanica, došlo k čomusi prinajmenšom pikantnému. Moderátori síce zdôrazňovali, pozrite sa, akí sme my Slováci hlúpi. Lenže... Lenže pri jednom zábere opýtaný povedal, že sa relácia nakrúcala v Galante. Väčšina opýtaných mala zreteľný maďarský prízvuk, často bolo zrejmé, že ide o Rómov hlásiacich sa k maďarskej národnosti a z odpovedí bolo zrejmé, že neovládajú v dostatočnej miere slovenský jazyk, takže nesprávne odpovede v niektorých prípadoch vyplývali skôr z nedorozumenia ako z neznalosti. Takže hoci moderátori zdôrazňovali už vyššie spomenuté „my Slováci“, radový divák reagoval asi spôsobom, „akí sú tí Maďari a Rómovia hlúpi“. Samozrejme, oslovení urobili chybu, mali odmietnuť odpovedať, ak videli kameru. Takže legalita relácie je formálne v poriadku. Je tu však iná okolnosť. Na relácii sa tiež zúčastnil bratislavský župan Ľubo Roman a moderátor pripomenul, že sa mieni uchádzať o prezidentskú kandidatúru. Účasťou významného štátneho činiteľa, ktorý sa chce uchádzať o najvyšší úrad v tejto krajine, relácia nadobudla iný rozmer. Podľa môjho názoru už prestalo ísť o „srandu“. Možno si to neuvedomil, ale svojou prítomnosťou akoby oslovil divákov, ktorí sa sami považujú za „roduverných“ Slovákov a nemajú radi príslušníkov iných národností. Lenže nielen bratislavský župan, ale ani prezident tohto štátu by nemal rozlišovať medzi občanmi rôznych národností a nemal by sa aktívne zúčastniť na relácii, ktorú možno podozrievať z toho, že zosmiešňuje „tých iných“. Či sa nám to páči, alebo nie, po vstupe našej krajiny do Európskej únie k nám bude prichádzať čoraz viac prisťahovalcov s inou kultúrou a často pre nás nepochopiteľnými zvykmi a obyčajmi a my sa budeme jednoducho musieť naučiť ich tolerovať, pokiaľ ich správanie a zvyklosti nebudú narušovať naše zákony.
