Vojny socialistov
„Jediná vojna, ktorú môžeme viesť, je vojna proti hladu a vylúčenosti. Takúto vojnu sa oplatí vyhrať.“ Týmito slovami otváral brazílsky prezident Lula da Silva 22. kongres Socialistickej internacionály, ktorý sa koncom októbra konal v brazílskom Sao Paule. Toto štrnásťmiliónové veľkomesto s obrovskými sociálnymi a ekonomickými rozdielmi medzi obyvateľmi, s mrakodrapmi a honosnými rezidenčnými štvrťami obtiahnutými elektrickými drôtmi a zároveň s favelami obývanými tými najchudobnejšími, symbolizovalo globálne výzvy, ktorým dnes čelí svet. Boj proti chudobe, boj za rovnosť, sociálnu spravodlivosť, solidaritu a demokraciu. V deň otvorenia kongresu Socialistickej internacionály (SI) Lula slávil dve výročia naraz. Spolu s takmer tisíckou kongresových delegátov a sladkou tortou oslávil svoje narodeniny a zároveň prvé výročie svojho zvolenia za prezidenta. Pri tejto príležitosti zdôraznil, že jeho víťazstvo nebolo víťazstvom prezidenta republiky, ale víťazstvom brazílskeho občana. „Bolo vyvrcholením masového hnutia, ktoré dokázalo v priebehu takmer tridsiatich rokov spojiť organizovanú brazílsku spoločnosť, odborové zväzy, ľudové hnutia či mimovládne organizácie.“ O to väčšiu zodpovednosť pociťuje dnes. Na margo výčitiek, určitého sklamania z jeho politiky a obvinení zo zrady svojich princípov podotkol: „Nemôžeme robiť chyby, ináč zavládne frustrácia doma i v zahraničí... Vládnutie je ako maratón. Musíte mať stratégiu, musíte si správne rozvrhnúť čas, kedy zvýšite tempo a kedy ho znížite. Som presvedčený, že robíme správne veci.“ Pripomenul aj svoje tridsaťročné pôsobenie ako odborového predáka v metalurgickom priemysle, ktoré ho vynieslo do politiky. Na rozdiel od iných politikov, ktorí po skončení svojej politickej kariéry sa odsťahujú na dôchodok do zahraničia, Lula je odhodlaný vrátiť sa medzi vyše šesťsto robotníkov svojej fabriky a naďalej sa zúčastňovať na ľudových hnutiach. Pre účastníkov kongresu bolo veľkým prekvapením, že očakávané slávnostné prijatie Lulovej Strany pracujúcich (PT) do rodiny Socialistickej internacionály, ktoré malo byť akýmsi formálnym uznaním jej postavenia, sa nakoniec nekonalo. Zvnútra strany prenikli informácie, že v PT sa vedú hlbšie ideologické diskusie o ďalšom smerovaní strany a až po ich ukončení sa PT rozhodne, či o členstvo v SI požiada. Nateraz sa medzi SI a PT uzavrela dohoda o spolupráci, v ktorej sa obe strany okrem iného dohodli na vytvorení koordinačnej skupiny pre socialistické politické strany z krajín Mercosuru. Globálne riadenie Na kongrese SI sa nenašiel takmer nik, kto by nevolal po novom globálnom riadení. Chudoba a hlad, sociálne nerovnosti, ustavične rastúce rozdiely medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami, rozširujúce sa regionálne konflikty, narastajúce rasistické a xenofóbne tendencie, terorizmus – to boli témy, ktoré odznievali takmer v každom vystúpení. Osobitne kriticky sa mnohí predstavitelia SI vyjadrovali o výsledkoch posledného zasadnutia Svetovej obchodnej organizácie (WTO) v Cancúne, keď ekonomiky presadzujúce voľný obchod sa čoraz častejšie uchyľovali k protekcionizmu. „V Cancúne prevládli úzkoprsé záujmy, keď egoizmus a úsilie ochraňovať trhy rozvinutých krajín, najmä v oblasti poľnohospodárstva, viedli ku kolapsu rokovaní,“ uvádza sa v deklarácii zo Sao Paula. Socialistická internacionála tentoraz prišla s komplexným súborom návrhov na riešenie novodobých problémov pod názvom Riadenie v globálnej spoločnosti z pohľadu sociálnej demokracie. Rovnaké príležitosti a participácia žien a mužov, bohatých a chudobných, rozvojových, transformujúcich sa a rozvinutých krajín. Tento dokument má byť odpoveďou na neoliberálnu ideológiu trhu, na neokonzervatívnu politickú agendu a prevládajúci unilateralizmus. Oproti nim stavia nový svetový poriadok založený na mieri, udržateľnom rozvoji, sociálnej spravodlivosti, demokracii a dodržiavaní ľudských práv. Volá po regulácii svetových trhov, po vyváženejšom a spravodlivejšom systéme medzinárodných vzťahov a po modernizácii a posilnení multilaterálnych inštitúcií tak, aby pracovali v prospech kolektívnych záujmov. Reforma OSN Za jeden z najdôležitejších elementov nového systému globálneho riadenia Socialistická internacionála považuje reformu Organizácie Spojených národov a s tým spojenú revíziu Charty OSN, ktoré podľa nej už nemožno ďalej odkladať. Návrhy SI sa týkajú najmä reformy zloženia a rozhodovacích mechanizmov Bezpečnostnej rady OSN. V nej by sa mali sústreďovať tradičné úlohy globálnej bezpečnosti. Na druhej strane SI navrhuje zriadenie Rady pre udržateľný rozvoj, zaoberajúcej sa úlohami globálneho environmentálneho, ekonomického a sociálneho rozvoja. Všetky globálne inštitúcie vytvárané štátmi by boli priradené k týmto dvom radám, čo by zvýšilo ich transparentnosť a umožnilo by väčšiu kontrolu ich práce. Otázkou zostáva praktická realizácia týchto návrhov. Na osobnom stretnutí s juhoafrickým prezidentom Thabom Mbekim, na ktorom som sa zúčastnila ako predstaviteľka Medzinárodnej únie socialistickej mládeže, Thabo Mbeki poznamenal, že všetky reformné návrhy predkladané Socialistickou internacionálou musia pre členské strany SI predstavovať obrovský záväzok. „Uvidíte, krátko po skončení kongresu mi zavolá Kofi Annan a bude sa pýtať, čo sme to tu schválili. Potom sa už nebudeme môcť tváriť, že ide iba o akési návrhy napísané na papieri. Je to naša politická línia na najbližšie obdobie, ktorú musíme v praxi presadzovať.“ K naplneniu jeho slov azda prispeje Akčný plán za globálnu demokraciu a vytvorenie novej pracovnej komisie SI pre reformu OSN, ktorá by mala koordinovať politické pôsobenie členských strán SI v tomto smere, ako aj pripravovať ďalšie návrhy na zmodernizovanie a zefektívnenie činnosti OSN. Etická charta SI Jednou z ďalších noviniek na kongrese bolo prijatie Etickej charty Socialistickej internacionály. Dalo by sa povedať, že jej cieľom je určité poupratovanie si vo vlastných radoch, v ktorých pôsobia aj strany, ktoré v praxi celkom nevyznávajú hodnoty presadzované internacionálou. Charta zaväzuje členské strany SI, aby „plne rešpektovali hodnoty rovnosti, slobody, spravodlivosti, solidarity a mieru, ktoré sú základom demokratického socializmu“. V praktickej politike to znamená napríklad brániť pluralitnú demokraciu, vystupovať proti všetkým formám korupcie, rešpektovať práva menšín, bojovať za rodovú rovnosť, zasadzovať sa za zrušenie trestu smrti na celom svete, posilňovať základné ľudské práva, sociálne a politické práva, vystupovať proti diskriminácii na základe rodu, farby pleti, etnického pôvodu, sexuálnej orientácie, náboženstva či politických názorov. Charta rovnako nepripúšťa vytváranie akýchkoľvek politických aliancií alebo spolupráce na všetkých úrovniach s politickou stranou, ktorá šíri predsudky a nabáda na etnickú alebo rasovú nenávisť. Zároveň káže „zdržať sa použitia vojenskej sily na získanie moci alebo presadzovania zahraničnej politiky mimo rámca schváleného relevantnými medzinárodnými organizáciami“. Na monitorovanie dodržiavania tejto charty bola vytvorená Etická komisia, ktorá v prípade porušenia zásad obsiahnutých v charte môže dokonca vzniesť sankcie. V súvislosti s prijatím tejto charty paradoxne vyzneli voľby do orgánov SI. Napriek zásade „presadzovať ženy do rozhodovacích orgánov vo všetkých oblastiach a na všetkých úrovniach“ sa na zozname kandidátov na 25 členov Prezídia Socialistickej internacionály neobjavila ani jedna žena. Stalo sa tak až po tom, čo holandská Strana práce stiahla svojho kandidáta – predsedu strany – a navrhla za viceprezidentku SI svoju podpredsedníčku. Zato sa na kandidátke objavilo meno britského premiéra Tonyho Blaira, o ktorom sa dá naozaj pochybovať, či dodržiava vyššie uvedenú zásadu týkajúcu sa zdržania sa vojenskej sily mimo rámca schváleného príslušnými medzinárodnými organizáciami, čo otvorene kritizovali najmä účastníci z Latinskej Ameriky. Nové kontakty Socialistická internacionála sa začala správať takpovediac pragmaticky, keď sa rozhodla spolupracovať s politickými stranami z krajín, ktoré v nej dodnes neboli zastúpené. Týka sa to odhodlania nadviazať „štruktúrovaný dialóg“ s americkými demokratmi, spolupracovať s demokratickými silami v Rusku či „rozvíjať vzťahy s Komunistickou stranou Číny, aj keď táto strana sa neriadi zásadami demokratickej strany, ako ich sformulovala Socialistická internacionála“. Takéto kroky majú svoju logiku v súvislosti s návrhom SI na vytvorenie Parlamentného zhromaždenia OSN, kde nebude možné presadzovať globálne politické a demokratické alternatívy bez zapojenia predstaviteľov parlamentov aj z týchto krajín a strán. Smer v SI? Slovensko na kongrese Socialistickej internacionály zastupovali tri strany, dve z nich s plnoprávnym členstvom (SDĽ a SDSS) a jedna (Smer), ktorá sa o členstvo v SI usiluje. Aj napriek podaniu prihlášky kongres zatiaľ o akomkoľvek druhu členstva strany Smer v SI nerozhodol a na odporúčanie Finančného výboru SI rozhodovanie odsunul na neskôr. Smer však bude odteraz pozývaný na všetky aktivity SI, kde bude mať možnosť potvrdiť sociálnodemokratické smerovanie, ku ktorému sa hlási. Určitú polemiku medzi delegátmi vyvolal návrh zástupcu poľskej vládnucej strany SLD Tadeusza Iwińského, ktorý podporovala aj SDĽ, aby sa zvýšil počet viceprezidentov SI zo strednej a východnej Európy. Napriek tomu, že ľavica začala strácať pozície v západnej Európe a naopak, výrazne sa posilňovať v stredoeurópskych a východoeurópskych krajinách, strednú a východnú Európu v SI zastupuje jediný jeden viceprezident – László Kovács z Maďarskej socialistickej strany, ktorý na predchádzajúcom kongrese vystriedal Gyulu Horna. Zato viceprezidentov zo západnej Európy bolo navrhnutých až trinásť, pričom viacerí z nich žijú už len zo svojej zašlej slávy ako bývalí predsedovia vlád. Zástupcovia strán zo stredoeurópskeho a východoeurópskeho regiónu sa nakoniec museli uspokojiť s ubezpečením, že pred voľbami orgánov na nasledujúcom kongrese SI sa o navrhovaných kandidátoch budú viesť konzultácie so všetkými členskými stranami Socialistickej internacionály, čo sa doteraz úplne zanedbávalo. Reforma SI Všetky ambiciózne plány, ktoré si Socialistická internacionála predsavzala, sa nebudú dať uskutočniť bez dôkladnej reformy samotnej SI. Nevyhnutnosť reformy, ktorá je na programe už dlhšie obdobie, potvrdil aj posledný kongres SI. Socialistická internacionála sa musí konečne zbaviť svojho dnešného charakteru, keď pôsobí skôr ako medzinárodné diskusné fórum významných politikov z celého sveta. Socialistická internacionála sa musí stať reálnou globálnou politickou silou, ktorá dokáže na svetových fórach jednomyseľne vystupovať za ciele, ktoré si v záujme nového globálneho riadenia stanovila. Zostáva veriť, že túto výzvu pochopí, ináč zostane bezvýznamným hráčom na globálnej politickej scéne, kde podmienky budú diktovať iní.
