Z kolísky demokracie kolíska úspešných reforiem
Kolíska demokracie - pod touto charakteristikou je Veľká Británia známa z učebníc dejepisu. V súčasnosti by sa však dala charakterizovať skôr ako kolíska zásadných reforiem vo viacerých oblastiach života krajiny. Väčšinou úspešných, treba podotknúť. Najzásadnejšou reformou, ktorá zasahuje do života krajiny, je pokus o prerozdelenie právomocí v rámci Veľkej Británie medzi Škótsko, Wales a Severné Írsko. V roku 1999 začal pôsobiť Škótsky parlament a Národné zhromaždenie vo Walese. Severné Írsko po tzv. Dohode z Dobrého piatka v roku 1998 taktiež získalo nádej na vytvorenie nového snemu s rozsiahlymi právomocami, no práve v tejto oblasti bol úspech reforiem len čiastočný. Po obvineniach a nejasnostiach pri odzbrojení Írskej republikánskej armády (IRA) bol snem v roku 2002 rozpustený. V roku 2003 sa konali voľby, ale činnosť snemu zatiaľ nie je obnovená. V oblasti vnútornej politiky je zaujímavý aj experiment, ktorý úradujúci premiér Tony Blair nazval ,,tretia cesta“. Svoju Labour Party vedie politickým smerom, ktorý lavíruje medzi pravicou a ľavicou. Je síce popretím neoliberalizmu a konzervativizmu Margaret Thatcherovej, nie je to však klasická ľavica, ako ju charakterizujú učebnice politológie . Blair na jednej strane uznáva opodstatnenosť voľného trhu, na druhej strane však zastáva názor, že štát je do istej miery zodpovedný za blaho svojich občanov, a preto musí čiastočne zasahovať do fungovania voľného trhu. Táto filozofia vyniesla labouristom víťazstvo vo voľbách do Dolnej snemovne v roku 2001, ktoré musel Blair pre epidémiu slintačky a krívačky o dva mesiace odložiť. Labour Party získala vyše 40 percent hlasov a obsadila tak 413 zo 659 poslaneckých miest. Konzervatívci, ktorí boli až do roku 1997 nepretržite osemnásť rokov pri moci, utrpeli opäť drvivú porážku a aj v súčasnosti len hľadajú osobnosť, ktorá by disponovala tou charizmou ako kedysi Železná lady Margaret Thatcherová. Podľa politických analytikov je dôvodom fiaska konzervatívcov okrem iného aj skutočnosť, že Blair postupne ,,berie“ všetky ich tradičné témy. Analytici však takisto upozorňujú, že toto tunelovanie konzervatívnych tém sa nemusí skončiť dobre a môže vyústiť do rozkolu vo vnútri strany, respektíve do odklonu ľavicovej časti voličov - ak Blair nenájde tú správnu hranicu, po ktorú môže vo svojom politickom lavírovaní zájsť. Najzreteľnejšie sa toto nebezpečenstvo prejavilo zatiaľ v zahraničnej politike, konkrétne pri podpore USA v irackej kríze. Následná Kellyho aféra, ako aj skutočnosť, že Blair precenil nebezpečenstvo Iraku v otázkach vlastníctva zbraní hromadného ničenia, znamenali pre tohto štátnika zatiaľ najväčšie otrasy tak v prieskumoch verejnej mienky, ako i kritické hlasy z ľavicového krídla vlastnej strany. Blair, ktorý bol dlhé roky vnútrostraníckym hovorcom Labour Party, tejto vznikajúcej kríze čelí opäť novátorsky - snaží sa svojich voličov zomknúť i takými netradičnými metódami, ako je napríklad moderovanie rozhlasovej relácie. Zatiaľ nevedno, či to bude stačiť. Pokiaľ ide o ekonomiku, možno politiku tretej cesty považovať za úspešnú. Zvýšenie daní je kompenzované udržiavaním vysokého štandardu zdravotníckej starostlivosti a širokým spektrom sociálnych programov. Do karát hrá Blairovi i pomerne nízka nezamestnanosť okolo piatich percent. Treba však poznamenať, že istú zásluhu na tomto trende má aj politika Blairových predchodcov, ktorí dokázali pretransformovať krajinu z textilnej, oceliarskej a uhoľnej veľmoci na štát s modernou ekonomikou založenou na obchode a službách, pričom pozitívom je aj rozvoj tzv. internetovej ekonomiky. Reformou prechádza aj Snemovňa lordov, druhá komora parlamentu. V roku 1999 sa znížil počet tzv. dedičných lordov. Reformu má za sebou aj azylová politika krajiny. V roku 2000 vstúpil do platnosti nový migračný a azylový zákon, ktorý reagoval na skutočnosť, že v roku 1999 bola Veľká Británia po Nemecku druhou krajinou s najväčším počtom utečencov. Veľké problémy postihli Britániu aj v poľnohospodárstve. Vláda Tonyho Blaira musela čeliť v roku 2001 epidémii slintačky a krívačky i prípadom prenosu choroby šialených kráv na človeka. Predovšetkým Creutzfeldova-Jacobova nemoc, ľudská podoba choroby šialených kráv (BSE), si vyžiadala prijatie drastických opatrení. Vyše sto obetí ťažko diagnostikovateľnej choroby, ktorej inkubačná lehota je 10-20 rokov, malo za následok vybitie takmer 180 tisíc kusov nakazených kráv z celkového počtu päť miliónov kusov hovädzieho dobytka. Tento radikálny krok nakoniec zabránil šíreniu epidémie a v súčasnosti sa už situácia relatívne upokojila. Otázne sú zatiaľ reformy v menovej oblasti - Veľká Británia sa zatiaľ nestala členom Európskej menovej únie a problematika zavedenia eura je stále horúcou vnútropolitickou témou. V súčasnom období je stredobodom pozornosti v očiach verejnosti aj vyšetrovanie okolností smrti princeznej Diany. Hlavou krajiny je kráľovná Alžbeta II, ktorá nastúpila na trón v roku 1952. Je hlavou 54 štátov, ktoré sú spolu s Veľkou Britániou členmi Commonwealthu, a plní predovšetkým reprezentačné funkcie. tabuľka Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska - fakty Rozloha: 244 820 km2 Počet obyvateľov: 59,2 milióna Priemerná dĺžka života: 76 rokov muži / 81 rokov ženy Hlavné mesto: Londýn Politické zriadenie: konštitučná monarchia Mena: libra Priemerný ročný príjem: cca. 1 100 000 Sk Nezamestnanosť: 5,2 percenta Hlavný vývozný artikel: stroje, chemikálie, potraviny Linky: http://www.ukonline.gov.uk/ - všetko čo potrebujete vedieť o Veľkej Británii http://www.tourist-information-uk.com/, http://www.uktravel.com/ - turistické informácie Vychádza s láskavou podporou delegácie Európskej komisie v SR. Uverejnené názory sa nezhodujú s oficiálnymi stanoviskami Európskej komisie.
