Úspešný slovenský vokál po pätnástich rokoch v Slovenskej filharmónii
Sergej Kopčák je v bezprostrednom kontakte skromný, priateľský človek. Slovami neplytvá a čo nechce, nepovie. V speve aristokraticky odosobnený, nepatetický, no zároveň pravdivý, ukazujúci nové dimenzie postáv, ktoré zosobňuje. Keďže vďaka basovému odboru stvárňuje prevažne tragické a negatívne postavy, jeho vynachádzavý naturel dokáže upriamiť pozornosť aj na svetlé stránky zobrazovaných postáv a posúva ich tak k humánnejšiemu vyzneniu. Máte svoje obľúbené operné postavy? - Keďže som už naspieval repertoár, o ktorý som mal záujem, ten preto už pre mňa nie je rozhodujúci. Teraz staviam na sólistoch, dirigentoch, režiséroch a orchestroch. Nemám srdcovú rolu, aj keď každý spevák rád príjme hlavnú úlohu. Na ktorú scénu či dirigentov si najradšej spomínate? - Na milánsku La Scalu, parížske opery – stará Grand Opéra, Chatelle divadlo alebo Opéru Comique, na Zürich alebo Bolognu. Čo sa týka umelcov, tak veľmi rád si spomínam na pána Holoubka zo Slovenska, pretože ten mi pomohol v mojich začiatkoch v divadle. Robil som s mnohými špičkovými dirigentmi, či je to Riccardo Muti, Claudio Abado alebo Gilbert Livajn a ďalší. A čo sa týka partnerov spevákov? - Tak tam som už ako spevák trochu opatrnejší. Samozrejme, som rád, keď pri mne niekto dobre spieva a predstavenie má svoj šmrnc a ľudia naň reagujú. Patrí medzi nich aj niekto z mladšej generácie? - Ťažko povedať. Mladí speváci vlastne ešte len začínajú a potrebujú určitý čas na to, aby ukázali svoju výdrž a techniku, aby ukázali, či nezhasnú ako kométa po dvoch rokoch. Podstatné je, aby spievali na úrovni a čo najdlhšie. A táto mládež (pozn. redakcie slovenská), tá potrebuje ešte svoje roky. Pôsobíte na VŠMU ako pedagóg. Do akej miery vás oslovuje pedagogická činnosť? - Oslovuje ma a pokiaľ môžem, tak jej venujem veľa času. Predstavuje pre mňa úplne iné myslenie. A v zahraničí? - Na to už vôbec nie je čas, lebo keď som niekde vonku, tak som viazaný operou. Do akej miery spolupracujete s nahrávacími spoločnosťami. Prevažuje operný repertoár – nahrávky predstavení, alebo koncertná činnosť – sólové recitály? - S nahrávaním je v posledných rokoch problém. Skôr sa presadí sólista v sprievode klaviristu alebo s čo najmenším obsadením. Všade počujete len o finančných problémoch, tým pádom túto oblasť nechávam tak. V posledných rokoch som nahrával nejaké veci v Prahe, nie na Slovensku. Myslíte si, že koncertná činnosť môže nahradiť exhibíciu vystúpenia v divadle? Dnes je totiž trendom, že spevákom väčšmi vyhovuje koncertné naštudovanie opery. Nie je to len klišé? - Pokiaľ speváci o tom hovoria, tak nehovoria celkom pravdu. Aj to je otázka šetrenia. Ktorá spevácka škola vám najväčšmi imponuje? - Čo sa týka speváckych škôl, tak to je ošemetná otázka. Uznával som ruskú vokálnu školu, ale stretol som sa s človekom, ktorý bol typickým predstaviteľom tejto školy, a ten tvrdil, že táto škola neexistuje. S takouto interpretáciou som sa stretol viackrát. Uznávam teda slovanskú vokálnu školu, ak to môžem tak trocha globalizovať. Neexistuje určite slovenská vokálna škola. Čo hovoríte na spájanie žánrov, napr. klasickej hudby a populárnej? - Neznášam to, nenávidím to. Ide o lacný populár, kde sa každý pri niekom zvezie. Čo je podľa vás najväčším lákadlom pre diváka, aké finty by ste odporučili našim operným scénam na prilákanie divákov? Traduje sa, že istý vplyv má výchova mladého poslucháča – budujú sa detské operné scény, stavajú sa netradičné kulisy, príp. uplatňujú výdobytky techniky. Čo by mohlo zaimponovať? - Čo sa týka opery, tak tu treba vychádzať z jedného – opera je založená na speve, to znamená, aj keby spravili neviem akú scénu a akékoľvek kúzla, ak budú zlí speváci, tak to nevyjde. Všetko je založené na kvalitných spevákoch, inak by opera nebola operou. Na Slovensku stále vyrastajú spevácke talenty. Ide o výsledok aj istého dobrého zázemia na nižšom stupni vzdelania? - Je to náhoda. Je známy váš vzťah k slovenskej hudobnej tvorbe, v minulosti ste úzko spolupracovali so skladateľmi. Aká je momentálna spolupráca s nimi, prípadne so skladateľmi v zahraničí? - V zahraničí nie je prakticky žiadna, pretože som neprišiel do kontaktu s týmito ľuďmi a ani som nevyhľadával ich spoločnosť. A súčasnej slovenskej muzike sa už takmer desať rokov nevenujem, pretože by som to časovo nestíhal. Ale aj preto, že sa dosť málo píše, respektíve sa prestalo písať, keď som ich prestal bombardovať, aby niečo napísali. Sú pre vás ponuky zo Slovenska dostatočne motivujúce? Nedávno ste účinkovali na banskobystrickej scéne. Aká je vaša ideálna predstava o spolupráci, respektíve čo by spôsobilo, že by ste na Slovensku vystupovali častejšie? - Ťažko hovoriť o ideálnej spolupráci. Dosť pochybujem, že by k tomu mohlo dôjsť. Môžete konkretizovať? - Musí sa totiž dodržať nejaká úroveň, či už predstavenia alebo koncertného vystúpenia. Speváci nemôžu byť rôznych kategórií, čo sa na Slovensku v posledných rokoch bežne stáva. Aj čo sa týka dirigentov, režisérov, situácia tu nie je ktovieaká. Prijali by ste prípadnú ponuku na hosťovanie v Opere SND? - To by som najprv musel vidieť reakciu a správanie sa ľudí zo SND. Sergej Kopčák (1948) vyštudoval hru na husle na košickom konzervatóriu. V štúdiu spevu pokračoval na VŠMU v Bratislave a v Sofii. Patrí k našim najúspešnejším operným spevákom pôsobiacim v zahraničí. Od roku 1974 do 1996 bol sólistom opery SND a zároveň od roku 1983 hosťoval a ešte stále hosťuje v Metropolitnej opere v New Yorku. Niekoľko sezón strávil na parížskych scénach, pôsobil v londýnskej Covent Garden, v La Scale, v Zürichu, v Madride a ďalších. šestnásteho januára tohto roku po pätnástich rokoch opäť vystúpil v Slovenskej filharmónii v rámci cyklu Náročného poslucháča, ktorý je novinkou sezóny 2003/2004. Autorka je hudobná kritička
