Sedem statočných
Voľby prezidenta Ruskej federácie sa blížia. V nedeľu 14. marca 2004 sa v „čestnom“ súboji stretne sedem kandidátov: dočasne nezamestnaná expodpredsedníčka Štátnej dumy a exministerka Irina Chakamada, súčasný prezident Vladimír Putin, kandidát KS RF Nikolaj Charitonov, Oleg Malyškin z tábora LDPR. Ďalej predseda Rady federácie Sergej Mironov, bývalý predseda Štátnej dumy a Rady bezpečnosti Ivan Rybkin a Sergej Glazev, ktorý stratil politickú podporu prekvapenia parlamentných volieb, bloku Rodina. Pre ruských komunistov, ako aj pre pravicu (ak tak možno vnímať Zväz pravicových síl), by bolo vhodnejšie, keby ponúkli nových, neopotrebovaných, prijateľných kandidátov schopných konkurovať Putinovi, ktorí by boli schopní konsolidovať svojich voličov s perspektívou byť osobnosťami v parlamentných voľbách 2007. Žiaľ, pravica aj ľavica konala inak. Komunisti podľahli konzervatívnemu prístupu svojho ústredného aparátu. Doteraz stály kandidát a stále porazený Genadij Zjuganov presadil za kandidáta nepríťažlivého a nemoderného agrárneho demagóga N. Charitonova. Je jasné, že nemá v prezidentských voľbách šancu a dôsledkom toho budú ďalšie posuny v KS RF. Charitonov po prezidentských voľbách nebude mať šancu postaviť sa na čelo komunistov v roku 2007 (parlamentné voľby). De facto si tak posilnil pozície G. Zjuganov, ak neberieme do úvahy to najdôležitejšie – voliči (aj tradičný volič) postupne prechádzajú k Rodine alebo dokonca ku kremeľskej strane Jednotné Rusko. Hry aparátu KS RF sa môžu pretaviť v smrteľné objatie, z ktorého nebude úniku. *** S. Glazev – nová ľavica v Rusku – veľmi efektívne sťahuje pod seba voličov komunistov. Ak sa mu podarí tento ťah, potom po prezidentských voľbách, v ktorých má veľmi malú šancu, to môže byť práve on, kto zatlčie posledný klinec do rakvy KS RF. Aj keď konflikt v Rodine, ktorý je spojený s pretlakom ambicióznych politikov ako V. Geraščenko, D. Rogozin, môže byť pre tento parlamentný konglomerát fatálny. Čo sa týka pravice – Zväzu pravicových síl a Jabloka –, tam vládne panika. Nedohodli sa na spoločnom kandidátovi. Tradičný Grigorij Javlinskij zatiaľ odišiel do ústrania a Vladimír Lukin sa stal ombudsmanom RF. Jednoducho „odvážna“ Irina Chakamada, ktorú nemožno charakterizovať inak ako starú štruktúru nového Ruska, začala svoju kampaň kritikou V. Putina za nešťastie na Dubrovke. Už dnes je zjavné, že si tým zabuchla dvere k voličom s pravicovým podtónom a tiež to, že Kremeľ jej tento politický hyenizmus pripomenie. *** S podobnou kritikou začal svoju kampaň aj I. Rybkin. Ale po tom, čo bol akože „unesený“ do Kyjeva a stalo sa jasné, že je vlastne apologétom v Londýne žijúceho ruského oligarchu a bábkoherca Borisa Berezovského, sa jeho šance rovnajú nule. Inak v dejinách ruskej prezidentskej demokracie ide o prvý prípad, keď bol unesený (dal sa uniesť) kandidát na prezidenta. Bývalý osobný ochranca V. Žirinovského a teraz kandidát na prezidenta O. Malyškin predstavuje skôr politický folklór než niečo, čo by stálo za pokus. Zato Žirinovskij tvrdí, že čas LDPR je tu, „o čom vie celé Rusko a celý svet“. Na otázku, čo bude robiť po voľbách, V. Žirinovskij pre denník Nezavisimaja gazeta povedal: „... budem premiérom. Moci vyhovuje mať na takých postoch vplyvných ľudí. Ak sa to nepodarí, budem ministrom. Ak sa aj to nepodarí, tak posty v Štátnej dume. Ak ani to – budeme organizovať revolúciu...“ Predseda Rady federácie, t. j. ústavne druhý muž Ruska, S. Mironov zhorel v parlamentných voľbách (jeho volebný blok získal 1,9 percenta hlasov). Podobná tomuto výsledku je aj jeho predvolebná kampaň. Klasik by povedal „... slová, slová, nič iné len prázdne slová...“. *** Súčasný prezident a tiež kandidát sa nedávno – samozrejme v rámci predvolebnej kampane – zúčastnil ako najvyšší veliteľ ozbrojených síl Ruska na manévroch „Bezpečnosť 2004“. Po rokoch bola opäť v koordinovanej (našťastie v cvičnej) akcii jadrová triáda Ruska. Aj keď sa nevydarila streľba z ponorky (na jadrovej ponorke Archangeľsk bol pod vodou prakticky celý deň), prezident na zjazde generálov oznámil, že Rusko má novú strategickú zbraň, ktorá sa skoro dostane do výzbroje. V. Putin doslova povedal: „... bude to zbraň schopná likvidovať ciele v medzikontinentálnej hĺbke, s hyperzvukovou rýchlosťou a s vysokou presnosťou. S veľkou výškovou manévrovacou schopnosťou a rýchlou zmenou kurzu...“ Predtým ešte s predvolebnou kategorickosťou odmietol iniciatívu regionálneho parlamentu Ivanovskej oblasti. Poslanci navrhovali predĺženie volebného obdobia prezidenta na sedem rokov. Podľa V. Putina je to neadekvátna požiadavka, ale čo dnes nie je, zajtra môže byť... Aj o tom je čestná politika. Na stretnutí so svojimi dobrovoľnými predvolebnými spolupracovníkmi V. Putin spomínal aj na rozpad ZSSR. Podľa jeho názoru šlo o „... celonárodnú tragédiu mimoriadnych rozmerov. Radoví občania ZSSR a dnešných krajín SNŠ tým nič nezískali...“ Jednou vetou sa dištancoval od M. Gorbačova a B. Jeľcina a vystihol nálady v postsovietskom priestore. Nálady radových občanov, ktorí sa vo voľbách hrdia prezývkou „väčšinový volič“. Prezidentská predvolebná kampaň sa podľa zákona v Rusku oficiálne končí 12. marca 2004 (vrátane). Dnes je už viac ako 111 miliónov hlasovacích lístkov v teréne. Okrem siedmich mien je na nich aj možnosť „proti všetkým“. Autor je spolupracovník týždenníka Slovo
