Obchod so smrťou
V období, keď niektorí náhodní okoloidúci podráždene reagovali na kampaň, pri ktorej aktivisti „zamínovali“ Námestie SNP v Bratislave, pripravovali odborníci Amnesty International, Oxfam-u a Medzinárodnej siete pre kontrolu malých zbraní (IANSA) šokujúcu správu o nedostatkoch jednotlivých národných legislatív v oblasti obchodovania so zbraňami. Jej obsah bol na Slovensku zverejnený na prelome septembra a októbra minulého roka. Okrem iného z nej vyplynulo, že podľa odhadov OSN prišlo vďaka konvenčným zbraniam o život viac ako päť miliónov ľudí. Nehovoriac o miliónoch ďalších, čo stratili domov, majetok, či živobytie. Napriek týmto číslam sa u predstaviteľov jednotlivých vlád môžeme čoraz častejšie stretnúť s neochotou kontrolovať a brzdiť tok zbraní. Tie sa potom ľahko dostávajú do konfliktných oblastí, kde sa stávajú nástrojmi násilia a porušovania ľudských práv, predovšetkým systematického masakrovania civilného obyvateľstva. Spúšť, ktorú po sebe zanechali malé zbrane, napríklad v Rwande, je neopísateľná. V roku 1994 prebehla genocída - neozbrojení ľudia boli bez milosti prenasledovaní, niekedy priam vlastnými susedmi. Svet sa prizeral a dovolil to. Čo je ešte horšie, mnohí jednotlivci, firmy a vlády vrahom pomáhali. Celé roky pred začiatkom vyvražďovania rwandská vláda nakupovala zbrane, a ich prísun neustal ani počas masakry. V ničom nezaostáva ani Sierra Leone. Aj tu sa prejavuje neuveriteľný hyenizmus, keď jedna nemenovaná firma zásobuje zbraňami oficiálne vojenské a policajné jednotky a súčasne ich (v ešte väčšom množstve) predáva i povstalcom. Konfliktom opäť najväčšmi trpí domáce obyvateľstvo. Cieľom obchodu so smrťou však nie je len Afrika – dokazuje to už niekoľko rokov sa vlečúci čečenský konflikt a mnohé ďalšie. Vlády ignorujú skutočnosť, že šírenie malých zbraní je jedným z hlavných nástrojov násilných konfliktov a terorizmu. Už od polovice 90. rokov poukazuje Amnesty International spolu s Oxfam-om a IANSA na prepojenie medzi šírením zbraní a humanitárnymi krízami, konfliktmi a porušovaním ľudských práv. Od útokov z 11. septembra a začiatku „vojny proti terorizmu“ zintenzívnili USA a Veľká Británia export zbraní do krajín ako Indonézia, Pakistan či Filipíny. Iracká kríza tento trend ešte väčšmi rozvinula. Po konferencii OSN o ilegálnom obchode s malými zbraňami, ktorá sa konala v júli 2001 v New Yorku, EÚ a niektoré spriaznené vlády zistili, že je nutné zosúladiť kontrolu silnejúceho exportu zbraní a odsúhlasiť normatívne kritériá na základe princípov medzinárodného práva. Viac ako 50 krajín (vrátane Slovenska) súhlasilo, že pri exporte zbraní bude brať ohľad na rešpektovanie ľudských práv a humanitárneho práva. Dohoda – Európsky kódex pre obchodovanie so zbraňami – však napriek tomu doteraz nie je dostatočne špecifikovaná ani právne záväzná. Mnohé štáty dodržiavajú pri predaji zbraní a vojenského vybavenia len tie najzávažnejšie medzinárodné normy – embargá OSN uvalené na niektoré krajiny. To však nestačí. Je potrebné, aby sa vytvoril mechanizmus, pomocou ktorého by mohli vlády operatívne v celosvetovom meradle zvažovať, komu predávať zbrane a či s nimi odberatelia narábajú v súlade s medzinárodnými pravidlami pre použitie sily. Podľa nich musia byť pred použitím sily armádou, políciou či väzenskými dozorcami vyčerpané všetky iné dostupné prostriedky. Až potom môže byť použitá zbraň, no aj to len v prípadoch nevyhnutných na ochranu ľudského života. Musia byť stanovené presné pravidlá, za ktorých môžu bezpečnostné sily nosiť a použiť zbraň, špecifikované druhy zbraní, regulovaná ich kontrola a uskladnenie. Vlády musia po každom použití zbrane pri výkone služby zabezpečiť vyšetrovanie. Aj tieto minimálne pravidlá sa v mnohých krajinách každodenne porušujú. Obchod so zbraňami je mimo kontroly. Na svete je okolo 600 miliónov strelných zbraní – jedna pre každého desiateho na svete. Každú minútu zomrie následkom ich použitia jeden človek. Chýbajúca kontrola výroby, obchodu a použitia zbraní má katastrofálne následky a stojí veľa ľudských životov. Autor pôsobí v Amnesty International
