Knihy

Zoltán Rédey nie je čitateľom Slova vonkoncom neznáme meno. Literárny vedec, ktorý doteraz pripravil štyri knižné tituly, pripravil najnovšie vo vydavateľstve Kalligram rozsiahlu monografiu o diele básnika Jána Ondruša. Ondruš je považovaný za jediného slovenského básnika po 2. svetovej vojne, ktorý si zaslúži atribút absolútneho básnika. Ako sa o ňom píše, jediný totiž najdôslednejšie odolal tlaku deformujúcich ideológií, a pritom básňou odpovedá na ľudskú a sociálnu situáciu povojnového ľudstva ako veľký básnický existencialista. Rédey v portrétnej monografii, s cieľom utvoriť si po jej prečítaní o básnikovi, jeho diele a živote komplexnejší obraz, uplatňuje chronologický postup, ktorý nás prevedie celou Ondrušovou tvorbou. Knižka, v ktorej boli použité aj niektoré nanovo spracované, doteraz už časopisecky i knižne uverejnené texty, obsahuje aj podrobné kalendárium a bibliografické minimum pred troma rokmi zosnulého básnika. Inštitút pre verejné otázky sa ako nezávislé centrum venuje analýze otázok verejnej politiky vo viacerých oblastiach už niekoľko rokov. K jeho posledným publikačným výstupom patrí aj zborník príspevkov z rovnomennej konferencie nazvaný Slovensko: desať rokov samostatnosti a rok reforiem. Publikácia, ktorej editormi sú Grigorij Mesežnikov a Oľga Gyárfášová, má za cieľ analyzovať proces spoločenských zmien na Slovensku počas prvej dekády od vzniku samostatnej SR, ako aj reflexiu tohto procesu občanmi republiky. Autori jednotlivých príspevkov, medzi ktorými sú známe mená z mnohých slovenských akademických inštitúcií, sa venujú tak reformám v sociálno-ekonomickej oblasti, procesu spoločenskej deetatizácie a ekonomickej liberalizácie, ako aj tomu, aké miesto zohrávajú skupinové záujmy pri presadzovaní reforiem. Radim Marada prednáša dejiny sociológie, sociológiu poznania a teórie občianskej spoločnosti na Fakulte sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne. V knihe Kultura protestu a politizace každodennosti, ktorú vydalo Centrum pro studium demokracie a kultury mapuje podmienky a povahu antirežimového protestu v kontexte politizácie každodennej skúsenosti v moderných štátoch. Pomocou klasických sociologických konceptov sleduje základné črty formovania kultúry protestu, ktorý chápe ako všeobecne zrozumiteľný spôsob verejného konania. Dnešné protestné hnutia nie sú teda iba „mladíckou“ negativistickou reakciou a výrazom nespokojnosti so súčasným svetom. V rámci týchto hnutí sa totiž protest stal kultúrnym symbolom, ktorý „sám omladzuje a dodáva svojim aktérom istý sociálny status“. Aký charakter mal teda protest v podmienkach reálneho socializmu a aký je v prostredí globalizovaného kapitalizmu? – to všetko sa dozviete v tomto sociologickom pohľade na politický protest.