K prílohe o 14. marci 1939

Dogmatizmus nemá rád dejiny. Keď sme sa v našej redakcii, generačne mladej, začali rozprávať na túto tému, hovorili sme o všeličom. Zhodli sme sa však na jednom: chýba nám historické povedomie, alebo ak chcete, povedomie tradícií, pri ktorých si vieme rozumieť s pocitom, že stoja za to.
Počet zobrazení: 927

Dogmatizmus nemá rád dejiny. Keď sme sa v našej redakcii, generačne mladej, začali rozprávať na túto tému, hovorili sme o všeličom. Zhodli sme sa však na jednom: chýba nám historické povedomie, alebo ak chcete, povedomie tradícií, pri ktorých si vieme rozumieť s pocitom, že stoja za to. Štrnásty marec 1939 je osobitým dátumom z iného dôvodu: nielen súčasníci, ale celé generácie pred nami si na základe tohto dátumu vedeli predovšetkým nerozumieť. Ako sa vracať k tejto, čo si budeme nahovárať, traumatizujúcej udalosti? Podobná otázka sa objavila počas rozhovoru s Albertom Marenčinom mladším, počas ktorého padlo rozhodnutie položiť ju vybraným osobnostiam nášho života. Boli sme radi, že túto neľahkú výzvu prijali väčšinou ľudia, pre ktorých je slovenský štát ’39 zažitou skúsenosťou. Skúsenosťou, ktorú sme sa pokúsili vyjadriť z našej strany dvojicami ambivalentných pojmov: národný štát – národné povstanie, prosperita – holokaust, teória menšieho zla – totalita, či konfesionálna otázka – národná mentalita. Výsledkom je teda séria úvah o slovenskom štáte, Povstaní a holokauste, ktorú si môžete prečítať v našej prílohe. Myslím, že nezavádzam, ak poviem, že autori rôznorodých, vo svojich finálnych záveroch často protirečivých postojoch sa úspešne vyhli jednej odstrašujúcej tradícii – neskandovať účelovo na túto tému. V tomto prípade je aj prípadný omyl ziskom pre všetkých.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984