Mozog a jeho Bush

James Moore & Wayne Slater: Bush´s Brain. How Karl Rove Made George W. Bush Presidential. New York 2003 Lou Dubose, Jan Reid, Carl M. Cannon: Boy Genius. Karl Rove, The Brains Behind Remarkable Political Triumph Of George W. Bush. New York 2003 Michael Lind: Made In Texas. George W. Bush And The Southern Takeover Of American Politics. New York 2003 Funkciu poradcu amerického prezidenta zahaľuje rúško tajomstva. Mocní prezidentskí radcovia len zriedkakedy poskytujú interview, pohybujú sa výlučne v zákulisí a opriada ich mysteriózna anonymita. Novinári a analytici však o nich vedia. Najvplyvnejším poradcom prezidenta Trumana bol Clark Clifford a v osobe Shermana Adamsa zasa odhalili prominentného poradcu prezidenta Eisenhowera. O tom, že aj Kennedy mal vplyvných poradcov, nepochyboval nik, no dlho sa nevedelo, že prezident Johnson sa v dôležitých veciach radil s takmer neznámym Jackom Valentinom. Od prvého Reaganovho dňa v Bielom dome pri ňom stál Michael Deaver a počas prezidentovania Busha seniora bola táto kľúčová pozícia v rukách Lee Atwatera. Dick Morris a George Stephanopoulos zasa našepkávali Billovi Clintonovi. Nebolo nijakým prekvapením, že poradcom Busha juniora sa stane Karl Rove. Tento 52-ročný konzultant, známy ako geniálny a predvídavý politický stratég, totiž pre Bushovcov pracuje už 30 rokov. Práve Rove má na svedomí skutočnosť, že sa demokraticky orientovaný štát Texas premenil na baštu republikánov. Vďaka „Rove & Company“ boli Bill Clements a Rick Perry zvolení za texaských guvernérov. Na ceste k vysokým funkciám v národnej politike sprevádzal Rove aj takých lokálnych republikánskych kandidátov, ako je Phill Gramm, a úzke styky udržiava i s ďalším vplyvným konzervatívcom – Groverom Norquistom. Norquist a jeho Americans for Tax Reform výrazne ovplyvnili predvolebnú kampaň Busha juniora. Rovovi sa počas kampane podarilo pravičiarsku orientáciu G. W. Busha navonok zbagatelizovať a predstaviť ho ako umierneného kandidáta. Republikanizáciou Texasu získal Rove nezanedbateľný vplyv aj na celoštátnu politiku – americkú národnú politiku, rovnako ako ekonomiku, totiž od 60. rokov čoraz viac určujú južné štáty. To umožnilo, aby stále silné tradičné hodnoty juhu získali väčší vplyv aj v celonárodnom meradle. Hoci navonok všetko vyzeralo veľmi moderne, v skutočnosti sa spolužitie aj naďalej riadilo konzervatívnymi pravidlami. Prevažná väčšina belochov na juhu bola presvedčená, že americká vláda venovala menšinám priveľa pozornosti, a to na úkor bielych spoluobčanov. V tomto svetle možno zvolenie Busha mladšieho v roku 2000 vidieť ako dôsledok vývoja, ktorý americký konzervativizmus prekonal od nástupu Ronalda Reagana. Počas svojej prezidentskej kampane dokázal Reagan šikovne osloviť práve nespokojných bielych voličov. Nie náhodou otvoril svoju prezidentskú kampaň v roku 1980 na mieste pamätnom vraždou troch občianskych aktivistov (1964). Prítomní bieli republikáni veľmi dobre vedeli, prečo si Reagan vybral práve toto miesto: malo symbolizovať, že ústupkov vlády voči černochom už bolo dosť. Jednoznačné formulácie a ani žiadne priame rasistické narážky sa v Reaganovej predvolebnej kampani samozrejme neobjavili, no namiesto nich prišli na scénu navonok neutrálne slovné spojenia. Pomocou tzv. southern strategy sa Reaganovi podarilo predtým demokraticky zmýšľajúci juh získať na svoju stranu. A Bush junior sa podobné triky naučil práve od Reagana. Bush zrejme vedel, prečo prezidentskú kampaň začal na Bob Jones University – ultrapravičiarskej bašte, ktorá bola známa tým, že na svojej akademickej pôde v minulosti zakazovala spoločenský styk medzi študentmi odlišnej rasy. Publicista Michael Lind v knihe Made in Texas zápalisto dokazuje, že v jeho očiach zhubná politická kultúra juhu sa stala predohrou pre novú celonárodnú politiku. Podľa Linda riadia posledné dva roky krajinu kresťanskí fundamentalisti a židovskí neokonzervatívci, ktorí s podporou televíznych mágov a charitatívnych inštitúcií bojujú proti všetkému novému. Títo južanskí protestanti vedení Starým zákonom stále veria, že Ježiš, po svojom druhom príchode na zem, môže nové tisícročné kráľovstvo založiť jedine v Izraeli. V to verí, podobne ako predchádzajúci prezidenti, aj George W. Bush. Práve v tom vidí Lind zdroj najzávažnejších dôvodov, pre ktoré Amerika bezvýhradne podporuje Izrael. Pokúša sa dokázať, že „pojužanštenie“ americkej politiky má svoje počiatky v Texase Karla Rova. Podľa Linda je vývoj, aký prekonal domovský štát Busha juniora, názorným príkladom pre politický a demografický vývoj celých Spojených štátov od konca 2. svetovej vojny. V Texase, podobne ako na celonárodnej úrovni, vtedy zúrila „občianska vojna“ medzi tradicionalistami a modernistami. Na jednej strane stáli konzervatívni rančeri a predstavitelia naftárskej loby, na druhej zasa liberáli, ktorí boli za väčší vplyv federálnej vlády a mali blízko k predstaviteľom Johnsonovho Space centra v Houstone, či počítačového priemyslu v Silicon Hills v Austine. Až do začiatku 70. rokov udávali tón práve modernisti zo severu Texasu. Presadzovali mierne liberálny prístup a na prvé miesto kládli práva občana. Potom sa však vážky naklonili v prospech západného regiónu Texasu, kde sa romantizujú typicky južanské tradície, sformované na bavlníkových plantážach a kde hrá dôležitú úlohu ropa – teda v prospech regiónu, kde vyrastal aj Bush junior. Karl Rove, ktorého všetci pokladajú za stratéga zodpovedného za dominanciu juhu v americkej politike, si veľmi dobre uvedomil, aký politický kapitál v sebe southern strategy ukrýva. Pomocou nej sa mu už viacerých Texasanov podarilo dosadiť do politicky dôležitých funkcií. George W. Bush nie je prvým pôvodom texaským prezidentom a ani prvým konzervatívnym prezidentom. George W. Bush je však prvým texaským konzervatívnym prezidentom. No Rovov vplyv sa nekončí pri hraniciach Texasu. Naopak, verejne sa hovorí, že v Bielom dome ešte nikdy nebol poradca s takou veľkou mocou, ako má on. Autori recenzovaných kníh (Boy Genius a Bush´s Brain) tvrdia, že počas celej svojej politickej kariéry neurobil Bush jediné politické rozhodnutie bez toho, aby ho najskôr nekonzultoval s Rovom. Z obidvoch textov tiež možno vyčítať, že Rove má na Busha určujúci vplyv v rozhodnutiach týkajúcich sa nielen domácej, ale aj zahraničnej politiky. Rove je v nich prezentovaný ako stratég, ktorý sa postaral o to, aby sa Bush zaoberal len tým, čo je výhodné. Keď si napríklad Rove spočítal, že Pennsylvánia – štát s najväčšou produkciou ocele – zohrá kľúčovú rolu v midterm voľbách (pozn. prekl. – voľby v polovici funkčného obdobia prezidenta), presvedčil Busha, že zvýšenie dovozného cla na oceľ by mu pomohlo získať pekný voličský výsledok. Rovnako presvedčivo autori dokazujú aj to, že Rove bol „vyslancom“ Paula Wolfowitza a Davida Rumsfelda, a že práve on dokázal Busha presvedčiť o politických prednostiach vojny proti Iraku. „Spoluprezident“ Rove sprevádzal Busha aj vtedy, keď bola predložená rezolúcia OSN o vojne proti Iraku – zhodou okolností v predvečer midterm volieb. Rove, vychádzajúc zo southern strategy, poradil republikánskym kandidátom, aby svoju kampaň naladili na vlasteneckú strunu, čím zvolil tú najjednoduchšiu cestu. Nejestvuje totiž nič, čo by demokrati proti patriotizmu mohli postaviť. Rove bol od mladosti posadnutý politikou. Už ako mladík podrobne študoval výsledky lokálnych i celonárodných volieb, štatisticky si ich vyhodnocoval a prišiel na to, že prezidentskí kandidáti musia meniť svoje stratégie v závislosti od osobitostí daného štátu. Marketingová stratégia, ktorou Rove usmerňoval mnohých republikánskych kandidátov, sa riadila heslom: Think national, act local. Ako obdivovateľ a nasledovník Nixona počas štúdia organizoval na rozličných univerzitách politické debaty. V roku 1973 sa stal prezidentom College Republicans, študentskej organizácie, ktorá bola pre stranu liahňou talentov. Rove ako hlava tejto organizácie dostal pokarhanie za to, že učil republikánskych kandidátov triky, ktoré sa nápadne podobali tým nixonovským. Radil im, ako zozbierať materiály očierňujúce protikandidáta a ako ich pustiť do obehu. V polovici 70. rokov sa Rove usadil ako politický konzultant a jeho prvým úspechom bolo zvolenie Billa Clementsa za texaského guvernéra v roku 1978. Clements sa stal prvým republikánskym guvernérom v Texase po sto rokoch a jeho zvolenie bolo predzvesťou republikanizácie politických funkcií v tomto štáte. Pri Clementsovej druhej kandidatúre v roku 1986 sa zdalo, že jeho šance na úspech sú mizivé – guvernérovi sa tentoraz Texasanov nepodarilo osloviť. Rove teda na jeho záchranu použil ďalší z nixonovských trikov – pred koncom kampane vyhlásil, že vo svojej pracovni našiel odpočúvacie zariadenie. Demokratom sa podľa jeho tvrdení mali dostať do rúk informácie, ktoré im neboli určené. Clementsov protivník síce tvrdil, že s aférou nemá nič spoločné, no voľby prehral. Vláda následne začala vyšetrovanie, ktorého cieľom bolo zistiť, akú úlohu v „Texasgate“ zohral Rove, obvinenie však nebolo nikdy vznesené. Nikoho zrejme neprekvapí, že Rove si mimoriadne dobre rozumel s Lee Atwaterom, stratégom prezidentskej kampane Busha seniora. Obaja sa pri vedení kampane totiž riadili rovnakým mottom: Útočiť! Útočiť! Útočiť! Atwater priam vyškolil Rova ako vyrobiť takzvané pálčivé témy (ako patriotizmus a rasizmus) a pomocou nich začať fiktívny konflikt s demokratmi. Stratégia, ktorou Atwater dopomohol k prezidentskému kreslu Bushovi seniorovi (1988), poslúžila Rovovi ako šablóna, podľa ktorej urobil prezidentom Busha juniora v roku 2000. Atwater predviedol svoje umenie v roku 1988, keď pomocou kauzy „Willy Horton“ zdiskreditoval demokrata Dukakisa. Horton, ktorý bol vo výkone trestu, mal tzv. víkendovú priepustku. Počas jedného z víkendov strávených na slobode napadol manželský pár v štáte Maryland – ženu znásilnil a jej partnera surovo dobil. Víkendové priepustky síce zaviedol Dukakisov predchodca, no voličovi sa sugerovalo, že zodpovedný je Dukakis. Pýtali sa ho, či by bol voči zločincom vo výkone trestu rovnako mäkký aj vtedy, ak by sa Hortonovou obeťou stala jeho dcéra. Delikvent bol navyše černoch, čo sa do Bushovej kampane tiež hodilo – obe „témy“ oslovili voličov z nižšej strednej vrstvy, ktorí mali pocit, že ich vláda nechala v „štichu“. Rove sa od Atwatera naučil aj to, ako počas kampane využiť americkú zástavu a občiansky patriotizmus. Atwater sám priznáva, že „bez týchto prostriedkov by Dukakisa nebol nikdy porazil“. Dukakis ako guvernér vetoval zákon, ktorý sa snažil o to, aby sa prísaha vernosti americkej zástave stala povinnou súčasťou školských osnov na štátnych školách. Pre profesionálneho nactiutŕhača Atwatera to bol ideálny materiál – Dukakis tým vraj pošliapal úctu k vlastnému národu a zástava začala v kampaniach republikánov zohrávať čoraz významnejšiu rolu. Zástavy boli čoraz väčšie a Bush senior dokonca navštívil továreň na ich výrobu. Pri kampani Busha juniora použil Rove rovnakú techniku. Pri návštevách jednotlivých štátov únie sa celá Bushova „výprava“ doslova zahalila do amerických zástav. Aj svoj volebný program Bush prezentoval s povievajúcou americkou zástavou v pozadí. Rove Busha obklopil armádou bodyguardov a vytvoril tak ilúziu jeho dôležitosti. Security staff pohybujúci sa okolo Busha v skutočnosti tvorili Rovovi spolupracovníci s tmavými okuliarmi na očiach a oblečení v uniformách. Na druhej strane, aj Atwater sa mohol všeličomu priučiť od Rova. Rove je expertom na tzv. pull-polls. (pozn. prekl. – telefonické ankety so sugestívnymi otázkami zamerané na voličskú základňu) V roku 1994 – počas Bushovej kampane proti populárnej texaskej guvernérke Ann Richardsovej – dohliadol Rove na to, aby až osemdesiatim percentám Texasanov telefonicky položili otázku, či by im neprekážalo, keby budúca guvernérka bola lesbička, prípadne keby praktikovala nekonvenčné a v štáte Texas zakázané sexuálne správanie. Keď v primárkach z roku 2000 Bushov tábor v štáte New Hampshire nečakane prehral proti senátorovi McCainovi, rozzúrený Rove zorganizoval pull-poll s otázkou, nakoľko treba brať do úvahy McCainov duševný stav. McCaina anketári opísali ako veterána z Vietnamu, ktorý počas vojny utrpel vážnu psychickú traumu. Okrem toho sa pýtali aj na to, či by voličovi neprekážalo, že McCain je otcom čierneho dieťaťa. Takto sa voličom podsúvalo, že McCain splodil dieťa s černoškou, hoci v skutočnosti boli McCainovci adoptívnymi rodičmi dievčatka z Bangladéša. Knihy Bush’s Brain a Boy Genius sú plné zaujímavých detailov a Rovove prečiny sú v nich podrobne zdokumentové. Napriek tomu si pri oboch knihách treba položiť otázku, nakoľko možno dôverovať profilu Karla Rova, ktorý v nich autori načrtli. Priestoru na špekulácie je stále dosť, Rove totiž neposkytol ani jedno interview. Nech už si autori myslia o Rovovi čokoľvek, jedno je isté: Rove predstavuje úplne nový typ prezidentského poradcu. Vplyv, aký získal tento typ „štátneho zamestnanca“, nemá v americkej ústave obdobu. Funkcia prezidentského poradcu vznikla v roku 1937, keď Louis Brownlow alebo presnejšie Commitee on Administrative Reorganization skonštatovala, že zodpovednosť amerického prezidenta narástla natoľko, že nutne potrebuje pomoc. Brownlowova komisia vypracovala návrh, ktorý odporúčal, aby bolo na pomoc prezidentovi vymenovaných šesť vysoko kvalifikovaných spolupracovníkov s tzv. passion for anonymity. Na základe tohto návrhu Kongres váhavo odhlasoval vytvorenie tzv. Executive Office, úradu špecialistov, ktorí mali prezidentovi radiť v rozličných oblastiach. V tom čase nikomu ani nenapadlo, že by sa prezident Spojených štátov mohol stať celkom závislým od stálych konzultantov, ktorí sa budú bez prestania zaoberať aj modelovaním svojho produktu a jeho prípadnou (znovu)zvoliteľnosťou, a už vôbec nie, že sa stanú veľkou hrozbou pre zachovanie demokracie v americkej politike. Autor je docent na Katedre amerikanistiky na Vyššej odbornej škole v Haagu Text bol pôvodne publikovaný v recenznom časopise Amsterdamskej univerzity ABG Preložili Jozefína Artimová a Tomáš Lackner