Študentský protest je sporom o hodnoty

V stredu 5.mája sa v Bratislave uskutočnil jeden najväčších študentských protestov od roku 1989. Akokoľvek môžu naši oponenti namietať, že demonštrácia na ulici študentom neprislúcha a je potrebný konštruktívny dialóg s ministerstvom školstva, študenti využili svoje ústavné práva - právo na slobodu prejavu a slobodu zhromaždenia. Nebolo to len NIE spoplatneniu štúdia, zhromaždenie bolo predovšetkým o tom, že študenti si reformu vysokého školstva predstavujú inak. Navrhovaná zmena sociálneho systému je jedna z najrozsiahlejších svojho druhu na Slovensku vôbec. Napriek tomu však vláda dala na jej pripomienkovanie v decembri len pár dní. Ak má byť reforma vysokého školstva v jeho prospech, bez plnohodnotného zapojenia sa akademickej obce do diskusie to nie je možné. Zavádzanie takých pojmov ako konkurencia, ponuka a dopyt do vzdelávacieho priestoru síce na prvý pohľad môže pôsobiť progresívne, hrozí však, že vzdelávací sektor sa bude transformovať na biznis, kde výška školného bude závisieť od dopytu. Lacné a lukratívne odbory sa budú „topiť“ v peniazoch, kým finančne náročné a menej žiadané (ale potrebné) odbory to zlikviduje. Koniec medzigeneračnej solidarity Ak minister školstva tvrdí, že počet a objem štipendií sa zvýši, žiada sa dodať, že nejde o nič iné, len o presúvanie prostriedkov z internátov. Hoci tridsať percent študentov bude poberať sociálne štipendiá, ďalšej polovici budú tieto peniaze chýbať. Treba sa spýtať, či je spravodlivé, aby sa dvaja študenti skladali na štipendium tretiemu. Dochádza tak k likvidácii medzigeneračnej solidarity, kde sa na financovaní vzdelania majú podieľať len tí, ktorí z neho budú mať úžitok - samotní študenti Zo vzdelanej spoločnosti profitujú všetci občania, dokonca aj tí, ktorí nikdy neštudovali na vysokej škole (a ani ich deti). Ak je nespravodlivé, aby sa na financovaní vysokého školstva podieľali aj tí, ktorí neštudujú, skúsme si predstaviť, čo by sa stalo, ak by zrazu všetci vysokoškolsky vzdelaní absolventi zo Slovenska odišli preč. Je v záujme všetkých, aby učitelia, lekári, právnici či manažéri boli dostatočne kvalifikovaní. Reforma vysokého školstva je nepochybne potrebná, treba však odmietnuť ultimátum, že sa uskutoční len vtedy, ak bude zavedené školné. Spoplatnenie málokde v Európe prinieslo také výsledky, ako sa očakáva na Slovensku - motiváciu študentov a zvýšenie kvality. Prieskumy ukazujú, že väčšinou to bola len politická otázka, spôsobilo to zníženie prístupu ku vzdelaniu. Ústava SR garantuje vzdelanie na vysokých školách ako bezplatné, podľa schopností jednotlivca a možností spoločnosti. Boli už možnosti spoločnosti na financovanie školstva vyčerpané? Najnovšie skúsenosti aj z tak ekonomicky výkonnej krajiny ako je USA, dokazujú, že hoci i nízke školné sa stáva prekážkou pre chudobnejších adeptov vysokoškolského štúdia. Počet študentov, ktorí tento rok nastúpili na vysoké školy, bol o šokujúcich 100 tisíc mladých ľudí nižší, než štát pôvodne predpokladal. Naposledy zrušila poplatky za štúdium aj súkromná Harvardská univerzita. Kvalita Pri diskusii o reforme školstva nesmie byť v popredí otázka, či zaviesť alebo nezaviesť školné. Cieľom musí byť predovšetkým orientácia na kvalitu a vytvorenie prostriedkov na jej kontrolu a neustále zvyšovanie. Študentom tak hrozí, že budú platiť za niečo, na čoho úroveň nebudú mať prakticky žiadny dosah a nikto im nedáva do rúk nástroje na ovplyvňovanie kvality výuky. Zástancovia školného pritom argumentujú, ak budú študenti platiť, budú sa pýtať, čo za to dostanú. Osobne som tiež veľkým fanúšikom žánru fantasy, nemyslím si však, že je vhodné aplikovať ho do univerzitného prostredia. Vychádzajúc zo znalosti pomerov na vysokých školách, je ťažké očakávať, že študent bude riskovať svoju úspešnosť na skúške tým, že bude kritizovať učiteľa a vyžadovať od tzv. neprogresívnych učiteľov, aby namiesto čítania zo skrípt začali používať Power Point. Kým v trhovom prostredí môžem vrátiť elektrospotrebič, s ktorého fungovaním nie som spokojný, a požadovať vrátenie peňazí, v školstve to možné nie je. Treba brať do úvahy, že študenti majú v senátoch len jednu tretinu, čo na prehlasovanie učiteľov nestačí. Dobrým krokom k zmene financovania školstva, a tým aj k zvýšeniu kvality, by mohol byť systém, ktorý by už na úrovni ministerstva školstva zohľadňoval nielen počet študentov, ale najmä kvalitu výuky, úspešnosť absolventov na trhu práce, vedecké granty, projektovú činnosť, publikácie a ďalšie. Túto funkciu by mohla plniť nezávislá ratingová agentúra. (Ne)zahoď svoju kariéru Neformálna iniciatíva politických mládežníckych organizácií (ODM, KDMS a NG SDKÚ) zároveň so študentskými protestmi odštartovala vysvetľovaciu kampaň s názvom (Ne)zahoď svoju kariéru, ktorá má byť „alternatívou voči neadekvátnym študentským štrajkom“. Diváci tak mohli v televízii v jednej reportáži vidieť na jednej strane troch neštudentov v sakách, ako presviedčajú o potrebe zavedenia školného a na strane druhej tritisíc protestujúcich študentov v uliciach Bratislavy. Minuloročný prieskum Ústavu informácií a prognóz školstva hovorí o 60-70 percentách študentov, ktorí so zavedením školného nesúhlasia. Relevantné sú aj februárové uznesenia oficiálneho reprezentanta Študentskej rady vysokých škôl, ktorá reformu v navrhovanej podobe odmietla a vyzvala študentov na štrajkovú pohotovosť. Iniciatíva pravicových organizácií označila protestujúcich študentov za „neinformovaných a vášňami manipulovaných“. Neviem, či aj v roku 1989 sa mali študenti snažiť pokojne vyjednávať o zmene režimu, alebo v roku 1997 rokovať s ministerkou školstva, ktorá sa rozhodla zlikvidovať akademické slobody. Diskusia predpokladá partnerské postavenie oboch strán. Ak však minister za žiadnych okolností nemieni ustúpiť od návrhu na zavedenie školného, to nie je partnerská diskusia, ale ultimátum. Reforma priorít spoločnosti Reformovať je potrebné nielen vysoké školstvo, ale aj priority tejto spoločnosti. Väčšina reforiem je totiž ekonomického charakteru a absentuje v nich rozmer vzdelania, výchovy a kultúry. Len tak je totiž možné zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj spoločnosti, ktorá bude založená na myšlienkach demokracie, humanizmu a ľudských práv. Vzdelanie a vzdelaní ľudia musia mať na Slovensku postavanie tomu zodpovedajúce. Vysoké školstvo na Slovensku je dlhodobo finančne poddimenzované a súčasný stav je toho dôsledkom. Financovanie zo štátneho rozpočtu je otázka priorít: buď budeme vynakladať peniaze daňových poplatníkov do takých aktivít, ako je vyslanie jednotiek do Iraku, alebo dáme tieto prostriedky do vzdelania. V Európske únii sa štát podieľa na financovaní univerzít v pomere 75% ku 25%, zvyšok sú súkromné zdroje. Ani zďaleka však nejde o školné. Sú to granty, vedecká činnosť, sponzorstvo a podpora zo strany súkromného sektora. Na Slovensku súkromný sektor podporuje univerzity podielom 5%. Finančná zainteresovanosť firiem a podnikov na školstve je nevyhnutným predpokladom toho, aby na trh práce vstupovali kvalifikovaní a vzdelaní absolventi. Zavedenie školného je tým najjednoduchším riešením, postihuje ale tých, ktorí majú na to najmenej finančných prostriedkov. Školné vyriešiť problémy slovenských univerzít nepomôže. Želania jeho zástancov o lepšom platovom ohodnotení učiteľov a technickom vybavení tak ostanú s najväčšou pravdepodobnosťou len želaniami. Už Václav Klaus svojho času, keď presadzoval školné, povedal: „Nerobte si ilúzie, ak zavedieme školné, neznamená, že to budú peniaze naviac.“ Autor je člen Štrajkového výboru študentov a člen Študentskej rady vysokých škôl