Kompost, ktorý nie je kompostom, ale skvostom

Teraz a najmä u nás sú obchody s knihami preplnené peknými knihami z vonkajšej stránky. Polygrafické spracovanie je orientované na prilákanie čitateľa. O obrázkových publikáciách ani nehovorím. Spomínam si napríklad na knihu o maliarovi Imrovi Weinerovi-Kráľovi, ktorú pripravili Dagmar Srnenská a Alma Münzová. Je mi veľmi ľúto, že som druhej autorke nestihol osobne, ale iba sprostredkovane vyjadriť obdiv. Skromnosť textu v pomere k obrazom vytvára priestor pre asociácie a pre zamyslenia nad reprodukovanými dielami. Druhú skupinu kníh tvoria tie, v ktorých je všetko obsiahnuté a vyjadrené v texte. Do tejto skupiny patria knihy rôzneho zamerania. Od klasickej literatúry cez zábavnú, náučnú, vedeckú až po najmodernejšie druhy oddychovej literatúry. Píšem to preto, lebo uvažujem o prípadnom zaradení najnovšej knihy Ivana Žuchu Kompost. Knihu vydalo vydavateľstvo Drewo a srd v Edícii próza. Myslím si, že je potrebné rešpektovať vydanie knihy, ale nie jej zaradenie. Podľa mňa nie je až také jednoznačné, že Žuchova kniha je prózou. Takéto zaradenie by znamenalo stotožniť sa s tým, že ide o knihu „na čítanie“. Pod čítaním si teraz väčšina ľudí predstavuje literatúru alebo text, ktorý má za cieľ vyplniť voľnejší čas čitateľa poväčšine pútavosťou deja a vloženými informáciami „o niečom“. Takýto zámer kniha Ivana Žuchu nemá a darmo by ho čitateľ v knihe hľadal. Ide o knihu, ktorá „pozostáva“ z esejí na najrôznejšie témy. Titul knihy – Kompost – to vhodne vyjadruje. Názov poukazuje na dve stránky jednej veci. Čitateľ môže uvažovať o tom, či autor mal na mysli kompost ako poživeň, alebo kompost ako produkt. Ja si myslím, že kompost chápal ako produkt. Kniha je vlastne voľným pokračovaním jeho predchádzajúceho diela Zápisník psychiatra Ivana Žuchu, ktoré bolo v čase vydania pred siedmymi rokmi „trhákom“, ako hovorili vtedy o ňom náruživí čitatelia. Ten, kto dôverne pozná Zápisník psychiatra Ivana Žuchu, prijme Kompost ako pokračovanie v pozmenenej forme. Vydavateľstvo na prebale knihy uvádza, že ide o beletriu. Ďalšie vety sa usilujú podať o Komposte, podľa môjho názoru, neprimerane povrchný obraz. Zdôrazňovanie každodennosti esejí považujem takisto za nenáležité. Nezmierňuje to ani informácia o odbornosti a fajnšmekerskosti obsahu. Kompost je naozaj mimoriadnym literárnym počinom. Knihu môže čítať každý. Pri čítaní môžu pútavo pôsobiť obsahy niektorých esejí a postrehy autora. Knihu však môže študovať iba ten, kto sa rozhodne ju študovať. Pri takomto prístupe sa čitateľ ocitne v dialógu s autorom a dostane príležitosť zúčastniť sa komparatívneho dialógu. Neviem, či je „komparatívny dialóg“ správne označenie; chcel som povedať, že čitateľ má možnosť porovnávať vlastné vedomosti s encyklopedickými vedomosťami profesora Žuchu. Pritom ide o veľmi široký záber od histórie až po genetiku. Pochopiteľne vrátane psychológie a ďalších oblastí ľudskej činností a mentálnych výkonov. Podľa Wiliama H. Calvina „sa inteligencia meria“ schopnosťou správne sa rozhodovať. Mentálny výkon je v tomto prípade väčším priblížením ako výsledky IQ testov. Pochopenie obsahu Žuchových esejí a prienik do ich podstaty je prvým stupňom k správnemu rozhodovaniu. V tomto smere čitateľ môže posúdiť vlastné zvládnutie takto meraného kroku. Eseje v Komposte sú povrchovo zaujímavé, ale v hĺbke sú provokatívne. Neunavujú náväznosťou. Niektoré sú kratučké. Niektoré, možno ezopovského formátu, tvorí iba jedenásť riadkov textu. Môžu sa čítať minútu alebo dve a potom môže o nich čitateľ uvažovať aj niekoľko dní. Pre niekoho bude teda Kompost úsmevným čítaním o všeličom, pre iného zas podnetom pre analýzu rôznych životných situácii a ich obrazov. Veľa literárnych diel je v podstate návodom na niečo, na konanie, na správanie. Literárne diela vedú človeka k čestnosti, statočnosti, predkladajú obdivuhodné zážitky a situácie. K takýmto Žuchov Kompost rozhodne nepatrí. Výnimočnosť tejto knihy je v jej nepovrchnosti, v jej nerukolapnom obsahu, vo výzvach pre dialóg so skrytým poukazovaním na mnohorakosť života a žitia ľudí. Každý, kto si prečíta čo len jedinú kratšiu esej, určite zachytí to bohatstvo myšlienkového sveta mimoriadne vzdelaného, skromného a veľmi múdreho profesora Žuchu, ktorý štyridsaťpäť rokov svojho života zasvätil psychiatrii. Nikdy nelavíroval, statočne žil a všetky svoje schopnosti a múdrosť „používal“ na zmieňovanie útrap, ktoré život prináša. Nielen jeho pacientom. Ak niekto túži po senzácii, alebo po psychiatrickej jedinečnosti, tak nech si túto knižku nekupuje. Možno nie je ani pre zábavu, ani pre poučenie. Určite je dobrá na to, aby sme sa zamysleli a prípadne čosi pochopili a spoznali. Neviem posúdiť, do akej miery a koľkí majú tieto túžby. Autor je profesorom medicíny (Ivan Žucha: Kompost. Drewo a srd 2003, 275 strán)