Nie je antikvariát ako antikvariát
Neviem, či je to len moja osobná skúsenosť, ale pochodil som už dosť antikvariátov v niekdajšom Československu a vo všetkých ďalších formách spoločnej republiky až po jej rozpad a následne mi nezostalo nič iné, než navštevovať antikvariáty v Česku a Slovensku. Bez ohľadu na momentálne štátne usporiadanie však jeden rozdiel medzi českými a slovenskými antikvariátmi neustále pretrvával. V Čechách sa aj v antikvariátoch v centre veľkých miest (a bez protekcie!) dali často kúpiť skutočne zaujímavé tituly - pravda, za cenu zďaleka nie najnižšiu, často bola dvoj- i trojnásobkom ceny, za akú bolo možné rovnakú knihu získať v slovenských antikvariátoch. Pravda, v Čechách stačilo obvolať pár renomovaných predajcov starých kníh a mali ste sedemdesiatpercentnú pravdepodobnosť, že zoženiete to, čo hľadáte. Samozrejme, ak nešlo o nejakú skutočne exkluzívnu raritu. Na Slovensku ste na vzácnu knihu mohli naďabiť iba z času na čas – zväčša zahádzanú spústou detektívok, ženských románov a pod. Bol to tovar – kniha ako kniha, kus ako kus. Česť výnimkám, pretože boli a sú, ale väčšina slovenských antikvariátov pripomína skôr diskontné predaje, kde si môžete lacnejšie priamo z krabíc nakúpiť to, čo práve potrebujete. Chýba akákoľvek úcta ku knihám, je to spotrebný tovar, neprekvapilo by ma, ak by niekto prišiel s nápadom, predávať staršie knihy na váhu. Je mi jasné, že väčšina majiteľov antikvariátov začne pohoršene argumentovať tým, že majú málo priestoru, že je drahý nájom a pod. Asi majú pravdu, no pre mňa aj tak antikvariát zostáva miestom, kam by človek mal mať možnosť vojsť a, aj keď nič nekúpi, aspoň chvíľu zotrvať medzi starými krásnymi knihami, ktoré majú nielen svoju patinu, ale aj špecifickú vôňu v tichej meditácii. Pár takýchto antikvariátov v Čechách poznám, na Slovensku možno jeden... Asi je to kacírska myšlienka, ale stále si myslím, že Česi mali väčšiu úctu nielen ku knihám, ale aj k svojim spisovateľom. A vidno to práve na ich antikvariátoch. Táto úvaha mi napadla preto, lebo už dlhší čas zháňam jeden konkrétny titul a rozhodol som sa skúsiť šťastie aj na internete. Ako prvé som si intuitívne zvolil dve adresy - antikvariat.cz a antikvariat.sk. Úvodná obrazovka na slovenskom webe zobrazila zhruba toto: Vitajte! Chceli ste predať knihu, CD alebo časopis? BEŽNÁ inzercia v novinách alebo na internete NEPOMOHLA?! Je tu riešenie: Vytvorte si svoj osobný antikvariát! Ako? Zaregistrujte sa a vyberte si program: Bezplatný – môžete ponúkať 3 tituly po dobu jedného mesiaca. Platený – môžete ponúkať po dobu 6 mesiacov denne až 7 titulov. (...) Za pol roka takto môžete predať až 1260 titulov! Vyhľadávanie nevyžaduje registráciu! ŠTUDENTI! Máte REFERÁT a chcete ušetriť 100 Sk? Program 100 Sk za referát vám umožní „uhradiť“ registračný poplatok jedným jediným referátom! Pri registrácii zvoľte program 100 Sk za referát. Tieto formulácie mi evokovali skôr teleshopping, než antikvariát. V ponuke bolo skvelých 173 žánrov, pravda s tým, že vyše 1500 zápisov bolo v kategórii „neviem zaradiť“ a vo zvyšných 172 bolo okolo sto kníh. Ak niekto v prípade „kamenných“ antikvariátov a bordelu v nich argumentuje priestorom, v prípade internetu tento dôvod nefunguje a takýto predaj „na váhu a z jedného koša“ asi hovorí niečo o našom vzťahu ku knihám. A svoju výpovednú hodnotu má aj web antikvariat.cz – prehľadne usporiadaný, s viacermi možnosťami vyhľadávania – podľa autorov, titulov, ale aj miesta, odkiaľ pochádza zadávateľ inzerátu. Nehovoriac už o absolútnej neporovnateľnosti kvality ponúkaných kníh. Nepomôžem si, Česi si jednoducho viac vážia knihy – a to aj vo virtuálnom prostredí.
