Čína okúzľuje Európsku úniu
Za lokomotívu svetového hospodárstva považujeme už takmer sto rokov Spojené štáty. Na druhej strane Tichého oceánu však rastie veľmoc, ktorá chce toto prvenstvo Američanom prebrať. Hovoríme o Číne. A o jej ministerskom predsedovi Wen Tia-paovi, ktorý zavítal začiatkom mája do Európskej únie. Treba podotknúť, že do „starej“ Pätnástky, hoci Únia bola niekoľko dní už Dvadsaťpäťkou. Diplomacia Čínskej ľudovej republiky si v ostatnom desaťročí osvojila mnohé západné spôsoby správania, ale nie všetky a nie do poslednej bodky. Ani obídenie nových členov EÚ by sme nemali posudzovať západnou optikou a pripisovať Pekingu krátkozraké motívy. Priamočiarosť a prehľadnosť nepatria medzi najpoužívanejšie nástroje uskutočňovania cieľov Ríše Stredu a ani dnešná moc v Pekingu sa v tomto príliš neodlišuje od svojich starovekých predchodcov. Na diplomatickú a obchodnú ofenzívu v „starej“ Európskej únii si čínsky premiér vyčlenil desať dní. To signalizovalo dôležitosť, akú Peking prikladá presadzovaniu vybraných priorít v Únii. Ani nových členov EÚ Čína neprehliada, ale k nim volí odlišný prístup. Do Číny sa pred niekoľkými týždňami vybral na diplomatickú a obchodnú cestu s pomerne veľkou delegáciou podnikateľov český prezident a povolaním národohospodár Václav Klaus. Netrvalo dlho a nasledoval ho slovenský minister hospodárstva a podnikateľsky zdatný Pavol Rusko. Na čo sa zameriaval tento mesiac predseda čínskej vlády práve v západnej Európe? Stručná odpoveď znie na zbrane a prestíž. Čína urýchlene transformuje svoje centralizované hospodárstvo na trhovú ekonomiku. Nachádza sa síce kdesi na pol ceste, ale pokrok, ktorý učinila, je nepopierateľný a sotva zvrátiteľný. Čínske hospodárstvo je dnes šieste najsilnejšie na svete. Peking uzatvára medzinárodné obchodné a právne zmluvy, ktorými sa zaväzuje postupovať vo svetovom obchode štandardnými spôsobmi. Napriek občasným prehreškom si ich osvojuje a radí sa medzi spoľahlivé štáty medzinárodného spoločenstva s trhovou ekonomikou. Tak aspoň znela argumentácia čínskeho premiéra zavŕšená požiadavkou, aby Európska únia zrušila embargo na vývoz zbraní a technológie na výrobu špeciálnej techniky. Najsympatizujúcejšieho poslucháča videl Wen Tia-pao v nemeckom kancelárovi Gerhardovi Schröderovi a venoval preto rozhovorom v Spolkovej republike štyri dni. Na osladenie uzavrela čínska delegácia v Nemecku niekoľkomiliardové obchodné dohody. Vláda v Berlíne je uveličená a prihovára sa za ukončenie zákazu vývozu zbraní. Zbrojné embargo voči Číne uvalila Európska únia ako odpoveď za krvavé potlačenie demonštrácií v Pekingu v roku 1989. Číne vadí embargo už z princípu. Podčiarkuje, že sa zmenila a ľudské práva už neprehliada. Medzinárodné organizácie ale tvrdia niečo iné. Varovné hlasy prichádzajú aj z Washingtonu a od škandinávskych členov EÚ. Peking si na svoju stranu získal nemeckého kancelára Schrödera počas vlaňajšej návštevy Číny. Podpora odvolaniu embarga, ktorú opäť vyslovil tento mesiac, preto neprekvapuje. Spoločnú preč nachádza Berlín v tomto ohľade s Parížom, ktorý by chcel Číne predávať francúzske stíhačky. Čína je jadrová veľmoc a má široký, ale nevyrovnaný zbrojný arzenál. Usilovne ho dopĺňa nakupovaním najvyspelejšej techniky od Ruska, ktoré embargo nezaviedlo. Jediným súčasným dôvodom napínania vojenských svalov Číny je zastrašovanie Tchajvanu. Dlhodobejším zámerom modernizácie čínskych ozbrojených síl je dobiehanie zaostávania za vojenským potenciálom USA. Čína už vyslala do kozmu svojho astronauta a má záujem o vesmírnu spoluprácu s EÚ. Finančne sa podieľa na európskom satelitnom navigačnom projekte Galileo a vstupuje do viacerých spoločných vedeckých programov. Čínske hospodárstvo dosahuje už niekoľko rokov takmer desaťpercentný rast HDP a vitalizuje celý východoázijský región. Rozvojové programy čínskeho hospodárstva kladú dôraz na všestrannú modernizáciu a vyrovnávanie technologického náskoku najvyspelejších štátov. Búrlivý rozvoj mení mnohé čínske regióny na gigantické staveniská. Ešte donedávna si vyspelé západné krajiny vyčítali, že hriešne spotrebúvajú absolútnu väčšinu svetových nerastných zdrojov. Tá absolútnosť ale klesá. Vlani pohltila výstavba Číny 27% svetovej spotreby ocele, 31% uhlia a 40% cementu. Štatistiky o smäde po rope sú tiež impresívne. Európska únia sa má otázkou platnosti zbrojného embarga voči Číne zaoberať na budúci mesiac. Čína usilovne vyváža, ale nemenej masívne aj dováža a Peking očakáva, že európske hospodárske kruhy pritlačia na zrušenie zbrojného embarga. Rozšírená EÚ by si mala dať pozor, či a do akej miery povýši obchodné záujmy a prísľuby lukratívnych exportných kontraktov do Číny nad politické a strategické ohľady. Je len otázkou času, kedy hlad po surovinových zdrojoch dovedie Čínu a Západ do vážnych sporov. Objaví sa aj ďalší aktér - India. Najvšestrannejšie a najmodernejšie vyzbrojená krajina alebo blok bude mať aj v diplomatických rokovaniach umiernených protivníkov tichú, ale nepopierateľnú výhodu. Autor je analytik medzinárodných vzťahov
