Traja v továrni na umenie
Vrátnica, za ňou ošarpaný dvor. Dokonalé kulisy pre gangsterský film. V piatok okolo šiestej hodiny večer sa na prázdne parkovisko s výhľadom na zbúranisko z jednej a opustené fabriky z druhej strany začínajú trúsiť skupinky ľudí. Otváranie prvej výstavy v novej bratislavskej galérii Bateliér sa môže začať.
Mladej umelkyni Silvi Polak, jej otcovi Štefanovi Polákovi a našej kolegyni Simone Jánošovej to pod obrovskými rúrami v niekdajšej výrobnej hale svedčalo. Ich plastikám, maľbám a fotografiám tiež. Známy výtvarník Štefan Polák sa v Bateliéri predstavil bronzovými sochami a olejomaľbami, jeho dcéra prekvapila popri fotografii aj abstraktnou a portrétnou maľbou. Simona Jánošová ostala verná svojmu povolaniu a vystavuje počítačovú grafiku, dotvorenú akrylom na plátne.
Niečo na letné dni
Plastiky Bratislavčana Štefana Poláka magneticky priťahovali blesky fotoaparátov. Surrealisticky fantastické tvary vyskladané z množstva detailov odvedú oko diváka do paralelnej reality. Mladá absolventka Inštitútu tvorivej fotografie v českej Opave Silvi Polak, dedička umeleckého „žezla“ po otcovi Štefanovi, vstúpila po fotografii aj na pole maľby. V minulosti vystavovala snímky umelcov, do Bateliéru priniesla ich „čiernobiele“ maľované portréty. Výtvarnícka debutantka Simona Jánošová vytvorila diela s pointou. Kombináciou obrazu, slova a názvu spojila vizuálnu estetiku so sémantikou a dala svojim prácam viacvrstvové, vtipné významy. Jej grafiky nadväzujú na slovnú hračku vo forme obrazovej asociácie. „Na prvej vlastnej výstave som chcela mať niečo odľahčené, vhodné na horúce letné dni. Rada sa smejem, mám rada humor a v umení aj určitú konkrétnosť,“ vysvetľuje mladá grafička z týždenníka Slovo.
Plavba po prúde trendov
Záľubu v slovných hračkách iste zdieľajú so Simonou aj francúzski majitelia novej galérie Renaud a Zuzana Devalierovci a Jerome Laubion. Slovo batelier znamená po francúzsky „plavec, lodník, prevozník“. Rozdelené na polovice v sebe skrýva ateliér a evokuje francúzske slovo „bâtir“ - stavať, budovať. Logo galérie s dymiacim komínom (lodným či továrenským?) nás nenecháva na pochybách. Surové, holé a dekadentne schátrané prostredie niekdajšej výrobnej haly je skutočne „budovateľské“. A to je to, čo v súčasnosti vo svete fičí. Na západ od našich hraníc sa historické priemyselné objekty menia na múzeá a galérie už dlhší čas. Warholovské slovné spojenie „továreň na umenie“ zjavne stále inšpiruje. Aj u nás, vo vlasti rodičov zakladateľa popartu, sa už objavujú prvé lastovičky. Galéria a ateliéry umelcov si našli miesto v bývalej pradiarni bratislavskej Cvernovky. Bateliér, do ktorého sa popri výstavách výtvarných diel zmestia aj hudobné či divadelné vystúpenia, otvorili francúzski majitelia v tej istej starej priemyselnej zóne, niekoľko ulíc od Cvernovky. Medzi nimi za autobusovou stanicou Mlynské nivy, sa tiahne rozsiahle rumovisko. Trosky zbúranej Káblovky. Mali by nám slúžiť ako memento, že ničenie architektonických pamiatok bez rozmyslu nielen že gumuje črty na tvári mesta, ale uberá aj priestor na realizáciu dobrých projektov. Medzi tie nesporne patrí Bateliér. Jeho prvú výstavu môžete navštíviť do polovice augusta.
