Právnická fakulta v mediálnej paľbe
Napriek letným prázdninám a zúriacej uhorkovej sezóne zmieta slovenským školstvom ďalší neutíchajúci škandál. Niet sa čo čudovať, ak sa v médiách sporadicky objavujú správy o prešľapoch garážových pauniverzít a podobných ťažko definovateľných ustanovizní poskytujúcich vysokoškolské.
Produkcia rýchlokvasených absolventov pochybnej kvality akoby v našich podmienkach tvorila integrálnu súčasť poslania týchto inštitúcií. Oveľa vážnejšie je, ak sa vo vlne škandálov zmieta najstaršia, najväčšia a najkvalitenjšia slovenská univerzita.
Kauza Kaskády
V poslednom období sa do centra pozornosti médií dostala najmä Právnická fakulta Univerzity Komenského (PraF UK). Asi najzávažnejším obvinením je, že poskytuje vysokoškolské vzdelávanie v stredisku Kaskády bez potrebnej akreditácie. Predseda Akreditačnej komisie Ľubor Fišera sa verejne vyjadril, že univerzita pracovisko zatajila a ak nedôjde k náprave, navrhne pozastavenie akreditácie aj pre študijný program zabezpečovaný v Bratislave. Ide pritom o mimoriadne závažné vyhlásenie. Vynára sa otázka, či je vhodné, aby Fišera z pozície šéfa Akreditačnej komisie posielal rektorovi UK odkazy cez médiá. Zvlášť, ak ide o takú citlivú kauzu. Je zrejmé, že pikantné informácie týkajúce sa nejakej vysokej školy priťahujú pozornosť novinárov ako magnet. Predseda komisie by sa však nemal nechať vťahovať do podobných hier a vopred informovať o zamýšľaných krokoch štýlom, čo by bolo, keby... Úlohou Akreditačnej komisie by malo byť dohliadať na kvalitu vysokoškolského vzdelávania na Slovensku, a nie prispievať k jeho škandalizácii. V tomto prípade sa navyše javí ako logická argumentácia rektora UK Františka Gahéra v odpovedi na články publikované v denníku Sme. Podľa neho v zmysle zákona sa musia akreditovať študijné programy, a nie budovy alebo iné priestory: „Žiadny predpis nezakazuje vysokým školám si objednávať priestory na účel uskutočnenia výučby a nestanovuje, že tento priestor má byť začlenený do organizačnej štruktúry fakulty ako pracovisko a má byť akreditovaný. Je to jednoducho blud. Obsah akreditácie by sa tým úplne zmenil. Veď odborné praxe alebo stáže, ktoré sú integrálnou súčasťou štúdia, resp. študijného programu sa dejú na stredných cvičných školách, na klinikách, v lekárňach, na športoviskách mimo sídla a pracovísk UK, ba dokonca aj v prírodnom teréne po celom Slovensku. Tieto budovy, haly, štadióny, kde sa uskutočňuje výučba, nemá zmysel akreditovať v význame slova akreditácia, ako je použité v zákone.“
Kauza daňoví poradcovia
Do inej kategórie patria podozrenia v súvislosti s prijatím dvoch desiatok daňových poradcov na externé štúdium v roku 2008, pričom niektorí z nich sa nachádzali aj šesťsto miest pod čiarou. Dekan PraF UK Marián Vrabko k týmto podozreniam uviedol: „V odvolaniach prevažne poukazovali na potrebu znalosti práva vo svojom povolaní, ktorá určite prispeje ku kvalifikovanejšiemu výkonu ich práce. Od dobrého výkonu ich práce sa predsa odvíja správna činnosť verejného sektoru a má na ňom záujem tiež množstvo ľudí, ktorých osudy sú od neho závislé. Ďalej poukazovali na to, že na PraF UK úspešne absolvovali celoživotné vzdelávanie, a teda už preukázali svoje schopnosti študovať právo. Tieto argumenty som považoval za tak závažné, že som sa rozhodol pri rozhodovaní o odvolaní ich akceptovať.“ Pre objektivitu treba dodať, že dekan Vrabko počas svojho osemročného funkčného obdobia naozaj urobil kroky, ktoré eliminovali možnosti korupcie a podozrivých praktík pri prijímaní uchádzačov o štúdium. V prvej fáze to bolo zverejnenie kompletného zoznamu otázok na prijímacie skúšky vrátane správnych odpovedí. O niečo neskôr nasledovalo úplné zrušenie prijímacích skúšok a prijímanie výhradne na základe výsledkov zo strednej školy. Hoci na takýto spôsob prijímania uchádzačov o štúdium môžu byť rôzne názory, faktom zostáva, že tieto opatrenia skutočne minimalizujú priestor na manipulácie. Vybavovanie odvolaní a stanovisko dekana k tomuto problému však vrhá na celý proces prijímania tieň podozrenia. Žiadosti o preskúmanie rozhodnutia o výsledku prijímacieho konania však môže dekan podľa zákona vyhovieť, len ak zistí, že sa rozhodnutie vydalo v rozpore so zákonom, s vnútorným predpisom vysokej školy alebo fakulty či v rozpore so stanovenými podmienkami prijatia. Skutočnosť, že niekto potrebuje vysokú školu k výkonu svojho povolania, alebo že v minulosti absolvoval celoživotné vzdelávanie na danej fakulte, podľa zákona dekanovi nedáva právo vyhovieť žiadosti o preskúmanie rozhodnutia o neprijatí na štúdium, nech by to považoval za akokoľvek závažné.
Kauza vylúčený študent
Do tretice prinieslo Sme informácie o vylúčení študenta z Kaskád, údajne kvôli petícii. Spôsob, akým denník o veci informoval, však nebol vôbec korektný. Článok s názvom „Študenta z Kaskád dekan vylúčil za petíciu“, s podtitulom „Chcel dosiahnuť presun práva do Bratislavy. Obvinili ho z podvodu a vylúčili zo školy“ zaváňa povrchnosťou a zmiešava dohromady niekoľko nesúvisiacich problémov. Fakty, ktoré uvádza vo svojom stanovisku zverejnenom na internetovej stránke fakulty predseda Akademického senátu Eduard Burda, stavajú celý problém do úplne iného svetla. Podľa týchto informácií došlo k pokusu o ovplyvnenie volieb do Akademického senátu PraF UK, pričom dotyčný študent mal kvôli tomu manipulovať s podpismi svojich spolužiakov. Preukazujú to aj čestné vyhlásenia viacerých študentov externého štúdia, ktorých podpisy sa mali takýmto spôsobom zneužiť. Pokusy o takéto bezprecedentné ovplyvňovanie volieb podkopávajú základy akademickej samosprávy a sú v príkrom rozpore s hodnotami, na ktorých by sa mali vysoké školy budovať. Prečo však médiá priniesli o prípade miesto serióznych informácií zjavné polopravdy, zostáva otázne. Môže ísť o nedostatočné overenie si faktov, snahu o škandalizáciu, prípadne o zasahovanie do vnútorných pomerov na najväčšej slovenskej univerzity pred blížiacimi sa voľbami dekanov a rektora. Ak by bol za takýmto informovaním ktorýkoľvek z uvedených dôvodov, nevypovedá to o kvalite slovenskej žurnalistiky nič pozitívne.
Konkurenčný boj pred voľbami
Zverejnené informácie a stanoviská kompetentných naznačujú, že v prípade prijímania daňových poradcov naozaj mohlo dôjsť na PraF UK k pochybeniam. To však môže preukázať až kontrola iniciovaná novým ministrom školstva Eugenom Jurzycom. V ostatných prípadoch zrejme ide o nedorozumenia nafúknuté novinármi v honbe za senzáciami. Napriek tomu vrhajú fakultu a celú univerzitu do negatívneho svetla. Kauzy Právnickej fakulty UK však do veľkej miery odrážajú aj povrchnosť slovenských „mienkotvorných“ médií, ktorým akoby niekto amputoval zmysel pre objektivitu. Ak by však skutočným motívom takýchto praktík boli snahy ovplyvniť jesenné voľby dekana na PraF UK, ako to naznačuje predseda Akademického senátu Burda, išlo by o veľmi smutný jav. Väčšina verejnosti by sa asi zhodla na tom, že dekanom fakulty by nemal byť človek, ktorý koná v rozpore so zákonom. To však musí v prvom rade preukázať kontrola. Na druhej strane by dekanom nemal byť ani človek, ktorý sa v honbe za funkciou uchýli k manipuláciám a polopravdám a neváha obetovať ani renomé fakulty, ktorú chce viesť. Práve tak, ako by ani novinár, ktorý si neoverí fakty, nemal byť novinárom.
Autor je stály spolupracovník Slova
