Vypni debnu, zapni seba
Ak nie ste cieľovou skupinou reklamného priemyslu, akoby ste ani neboli. Aspoň pre elektronické a printové médiá. Nepatríte – podľa mediálnych expertov – do kategórie „recipient reklamného posolstva“, lebo netvoríte „efektívny komunikačný kanál“. Hoci v prípade televízie verejnej služby spadáte ako menšinový divák pod ochranu zákona 16/2004 Z. z. Aj keď reklamu nepriťahujete, máte ako divák a platca koncesií svoje práva. Teda na papieri. Lenže čo s dietkom, ktorému verejnoprávna STV ako menšinovému divákovi ponúka programy, ktoré nezodpovedajú požiadavke rozvíjať kultúrnu identitu, ako ju ukladá citovaný zákon? Hádam, s čím by sa tak mohlo rozmýšľajúce dieťa identifikovať napríklad v sobotu (5. júna), čo býva typický deň rodinnej televízie. S výnimkou Bábovky osvedčenej kvality, odvysielanej však ráno o šiestej, keď zdravé deti tuho spia, bežali na obrazovke STV prefabrikáty zahraničnej proveniencie bez ducha, vtipu a nápadu. Niečo o úrovni tejto produkcie napovedá aj nekonečné množstvo jednotlivých pokračovaní, akoby vznikli krížením či vzájomným opeľovaním s divokým anjelom alebo Jednoduchou Máriou. Napríklad zo seriálu BBC Tweenies sa vysiela už stošiesty diel. Je to zrejme najjednoduchšie, čo môže urobiť technik, ktorý nahradil dramaturga: spustiť ďalšie pokračovanie a dať si kávu. Príšerky z Tweenies sú akýmsi nácvikom na vstup dieťaťa do virtuálneho sveta počítačových hier. Hoci sa tvorcovia Tweenies pokúšajú použiť postavičky na zoznamovanie detí s reálnym svetom, nedarí sa. Keďže nemajú ľudskú tvár, ale podobu rovnakej hračky, vysielajú detskému divákovi do podvedomia signál, že nemá (nemusí) brať ich lekcie vážne. Dieťa sa učí vzťahovať sa k neľudským entitám, s ktorými sa nemôže stotožniť ani len natoľko, ako s hlúpou strigou. Pocit nepochopiteľného sveta zažívajú asi aj dabéri – nikdy nepočuť z televízie toľko neprirodzeného herectva a hysterického kriku, ako pri týchto virtuálnych rozprávkach. Záhadou je, prečo drastické úsporné opatrenia v STV prežila detská relácia s neprimeraným názvom Objavy Majstra N, keď sa v nej opakujú banality, a keď je najmä priestorom na nutkavú sebaprezentáciu jej moderátora. V spomínanom vydaní z 5. júna opäť nevhodným spôsobom manipuloval s deťmi, na kameru predvádzal fotografie samého seba, plietol si Rumunsko s Rakúskom. Nadôvažok neovláda ortoepiu, čím kazí z verejnoprávnej obrazovky detskému divákovi slovenčinu, za čo sú v škole zlé body. Nečudujem sa, že medzi spoločenstvom rodín s deťmi vznikla v máji podnetná aktivita s heslom Vypni telku – zapni seba s konkrétnym programom na víkend bez televízie. Avšak – reklame sa nedá vyhnúť a preto netreba celkom odpisovať deti ako cieľovú skupinu reklamného podnikania. V aktuálnom výskume o vplyve reklamy na detského diváka z katedry masmediálnej komunikácie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre sa nachádza odpoveď skúmaného dietka na ľahko domysliteľnú otázku: „..to je také, čo majú tety podložky do gaťkov...“
