Medzinárodný festival hudobného divadla už aj v Bratislave
Slovenský hudobný život obohatil 4. – 12. júna 2004 už dlhšie plánovaný festival hudobného divadla. Oproti Prahe, kde podobný projekt prebieha už od roku 1993, má Opera a Balet SND ako hlavný usporiadateľ podujatia podstatne vyššiu ambíciu. Tou je uvádzanie moderných hudobno-divadelných produkcií, prípadne netradičných a menej hrávaných titulov. Kým v Prahe sa prezentujú česko-moravské divadelné spoločnosti, Bratislava chce prinášať konfrontáciu viacerých regiónov Európy. Tento rok bola zastúpená Česká republika a Rakúsko. Z pôvodných plánov vypadla Maďarská republika. Slovensko tento rok zastupovalo len bratislavské SND, možno očakávať, že v budúcnosti do dramaturgie pribudne aj banskobystrická a košická scéna. Najmä banskobystrická je z minulosti povestná svojou progresívnou dramaturgiou, keď po roku 1989 boli uvedené viaceré diela slovenských, ale aj českých autorov. Žiaľ finančné problémy čoraz väčšmi ukrajujú z atraktívnosti jej programu. Händel opäť na scéne Oprášiť dramaturgické renomé si mohla Opera SND, keď počas jedného týždňa predstavila až tri predstavenia exkluzívneho rázu. Tým prvým určite bola Alcina od G. F. Händla, napísaná pre londýnsku Covent Garden, kde mala aj premiéru. Rozprávkový svet nadprirodzených bytostí už oddávna priťahoval libretistov a nemenej skladateľov. Mytológia mala svoje pevné zastúpenie už od začiatku vývoja hudobnej drámy a až 20. storočie prináša viac tém zo súčasného života. Nedostatok súčasnej literatúry si operné domy kompenzujú uvádzaním klenotov histórie v modernej scénickej úprave, pričom s menšou odvahou sa stretávame pri upravovaní hudobnej stránky diela, v opernom žánri máme častejšie ako v ostatných pocit odlišnej časomiery a istej staromódnosti. A tu by som dala do popredia najmä úlohu dirigenta, ktorý je najbližšie k stvárnenému dielu a najskôr môže vycítiť vhodnosť alebo nevhodnosť zásahov do partitúry. Ale vráťme sa k Alcine. Odborníkovi netreba vysvetlovať, že uviesť Händlovu operu znamená záťaž najmä pre spevákov. Baroková ornamentika v tých najkrkolomnejších polohách je špecialitou práve Händla – skladateľa európskeho rozhľadu, často cestujúceho, v oblasti opery vo svojej dobe pomerne neúspešného – najmä londýnske obdobie. Napriek tomu sa uvedenia jeho opier vždy stretávajú so záujmom nielen laickej verejnosti. Práve táto opera je ukážkou diela, kde by adekvátny zásah bol prospešný. Minimálne pre dnešného diváka je produkcia nad dve hodiny už príťažou a v Händlovi by bez väčšej úvahy stačilo len zrušiť úseky, ktoré sa bezo zmeny, alebo len v miernej obmene opakujú. Tým by dielo nabralo aj na dramatickosti. Opera mala na doskách SND slovenskú premiéru 4. júna 2004. Operu hudobne naštudoval Jaroslav Kyzlink, ktorý je od mája 2004 šéfdirigentom Opery SND. Režijne a scénicky sa diela zhostila Zuzana Gilhuus, ktorá bola o. i. v rokoch 2000 – 2001 šéfkou Opery Štátneho divadla Košice a má skúsenosti aj so scénou Opery SND. V centre pozornosti príbehu Alciny je nielen postava čarodejnice, ktorá láka mužov a premieňa ich na zvieratá, ale aj verná láska Bradamante k Ruggierovi, ktorý padol do osídiel Alciny. Pôvodne rozprávkový námet svojím spracovaním posúva vnímanie Alciny od neohrozenej čarodejnice k rozpoltenej ľudskej bytosti, ktorá dokáže žobrať o svoju lásku. Alcinu stvárnila mladá sopranistka Petra Nôtová, ktorú však pre chorobu alternovala pražská speváčka Ľ. Vernerová. Tá sa svojej roly zhostila spoza pultu v orchestrálne jame, kým Nôtová svoju rolu odohrala aspoň herecky, pričom netradičné riešenie nijako nenarušilo priebeh opery. Opera obsahuje viacero sólových vystúpení – árií, kde môžu jednotliví protagonisti predviesť svoju hlasovú a dychovú techniku. Bohato ozdobené melódie s intervalovými skokmi a neustále plynúcim prúdom hudby sú predzvesťou bel canta, privedeného do extrému, kde v popredí dominuje virtuozita, resp. exhibícia speváka pred drámou. Až Gluck svojou reformou prináša opäť rovnováhu slova, hudby a výpravy. Mimoriadne náročné sú výstupy Bradamante – milej začarovaného Ruggiera, ktorú stvárnila mezzosopranistka Denisa Šlepkovská, ďalej Ruggiera v podaní čoraz viac do popredia vystupujúcej mezzosopranistky Denisy Hamarovej a oslňujúci výkon ešte študentky VŠMU, sopranistky Adrieny Kučerovej. Jej prierazný spev s dobre posadeným hlasom a zvládnutou technikou je veľkým prísľubom mladej generácie spevákov. Treba vyzdvihnúť aj scénu, ktorá moderným nezaťaženým symbolickým spôsobom priblížila rozprávkový svet. Podobne orchester milo prekvapil štýlovým frázovaním a kvalitou predvedenia. Súčasná opera opäť na vzostupe Pre milovníkov súčasného umenia Týždeň hudobného divadla ponúkol skutočne klenot po stránke tematickej predstavením Konečne koniec Novej opery Viedeň. Opera prepojila hereckú akciu so spevom a rečou v sprievode orchestra. Najmä prvá polovica diela prinášala veľmi sľubné hudobné divadlo. Ústrednou postavou opery je muž, ktorému sa už zunoval život plný stresu a zábavy zároveň. Prostredie okolo neho dotvárajú priatelia, rodičia a ďalší aktéri rôznymi spôsobmi vstupujúci do jeho života. Žije neusporiadaným spôsobom života a nedokáže mu dať ten pravý zmysel. Celým dejom prechádza jeho počítanie do 1000, keď nastane okamih pre vlastnú smrť. Monotematické spracovanie dotvára živá orchestrálna hudba s výrazným rytmom s jazzovými prvkami a končí sa zborovou apoteózou. Dielo po hudobnej stránke prináša približne do polovice diania nové prvky, ktoré sa ale od istého momentu už len opakujú a dielo napreduje len dejovo. Aj hokej sa môže stať umením Ďalšiu novinku z prostredia hokejového zápasu na olympijských hrách v Nagane, kde česká výprava získala zlatú medailu, predstavila Opera Národného divadla v Prahe. Dielo vzniklo na objednávku pre Národné divadlo Praha a bolo uvedené v apríli 2004. Autorom titulu Nagano je Martin Smolka – skladateľ známy najmä z okruhu súboru pre súčasnú hudbu Agon, ktorého je spoluzakladateľom. Súbor sa od svojho vzniku orientoval predovšetkým na uvádzanie hudobnej avantgardy a vlastných skladieb. Stal sa inšpiráciou aj pre slovenskú scénu, keď obdobný súbor bol založený koncom osemdesiatych rokov s názvom VENI, a z ktorého vznikli ďalšie špecializované súbory a zoskupenia. Martin Smolka je vo svojej tvorbe silne ovplyvnený Johnom Cageom a poetikou minimal music i najväčšmi pripomína La Monte Younga s jeho dlhými tónmi evokujúcimi meditatívnu hudbu. Opera Nagano prináša úplne odlišnú hudbu s pomerne širokým záberom od hudobnej avangardy k postmoderne, striedajúc burleskné, sarkastické motívy „so serióznymi úsekmi“ najčastejšie v zborových výstupoch. Dielo prináša viaceré novinky, ktoré sa ešte neudomácnili na našich operných scénach, ako projekčné plátno, vstup komparzu medzi obecenstvo a prepojenie reality s hrou. To všetko sme mohli pozorovať v „troch tretinách“ predstavenia. Atmosféru dotvárali aj transparenty fanúšikov domácemu tímu rozvešané po balkónoch. Hra je zároveň oslavou a iróniou na národnú hrdosť, kde viackrát zaznievajú politické narážky. Janáček stále aktuálny Raritu na scéne SND predstavuje aj Janáčkovo dielo Z mŕtveho domu, ktoré je inšpirované Dostojevského Zápiskami. Dielo sa odohráva celý čas v rovnakom, t. j. väzenskom prostredí a vsádza predovšetkým na príbehy jednotlivých aktérov. Scéna je otvorená a iba jednotlivé časti interiéru evokujú millieu. Čo si ale človek hneď všimol, boli výkony niektorých protagonistov, napr. Aljeji v podaní Beaty Blaškovej-Zádrapovej s neuveriteľne prierazným hlasom a zreteľnou artikuláciou. Po hudobnej stránke vynikajú najmä tanečné úseky, ktoré celé dielo oživujú. Janáček tak opäť prezentuje zmysel pre kontrast, napätie a spád. V rámci Týždňa sa predstavila aj Opera ND Praha s osobitým dielom Leoša Janáčka Výlety pána Broučka. Dielo ironizujúce českú národnú identitu je spojením komédie, sci-fi a politickej satiry. V hlavnej úlohe sa predstavil Ján Vacík, ktorý zaň získal cenu Thálie 2003. Exkluzívne tituly SND Opera a Balet SND ponúkli na festivale Bartókovho Dreveného princa a Hrad kniežaťa Modrofúza, ďalej tvrdý oriešok na uvedenie – Verdiho Dona Carlosa – a divácky prístupnejšieho Spartaka Arama I. Chačaturjana. Dovetok Ďalší ročník Festivalu hudobného divadla je naplánovaný na rok 2006. Pravdepodobne sa uskutoční už v novovybudovaných polyfunkčných priestoroch Slovenského národného divadla. Tam budú k dispozícii viaceré scény pod jednou strechou, nevynímajúc scénu pre experimentálne divadlo. Dúfajme, že aj sponzori budú štedrejší a pomôžu naplniť všetky dramaturgické sny. Pilotný ročník ponúkol skutočne pestrú paletu produkcií Novej opery Viedeň, Opery Národného divadla Praha a Brno a domácej scény SND a divák sa môže tešiť na ďalšie dramaturgické prekvapenia. Autorka je hudobná kritička Novým riaditeľom Slovenskej filharmónie v skúšobnej dobe sa stal prof. Marián Lapšanský, ktorý vystriedal vo funkcii Ing. Jozefa Tkáčika. K zmene došlo po rozhodnutí dezignovaného dirigenta Bělohlávka nepokračovať v spolupráci s filharmóniou z dôvodu nedostatočného záujmu zo strany Ministerstva kultúry SR riešiť pálčivé otázky v organizácii. Čas ukáže, čo prinesú personálne otrasy v našej ďalšej kultúrnej inštitúcii.
