Ťažko vypotená dohoda o euroústave
Zjednocovanie Starého kontinentu bývalo už v minulosti snom mnohých vládcov i mysliteľov. Po dlhých obdobiach viacnárodných monarchií a dvoch storočiach národných štátov sa kyvadlo posúva opäť k multinacionálnym celkom. Takým je aj Európska únia, ktorá si práve skoncipovala ústavu. Mohutnenie Európskej únie nachádza Európanov dosť nepripravených. Integračné procesy začaté po 2. svetovej vojne v západnej Európe zbližovali nedávnych nepriateľov Nemcov a Francúzov. Pomerne kompaktný blok susediacich západných krajín sledoval hospodársky rozvoj postavený na zásadách sociálno-trhového hospodárstva a vzájomnej solidarity. Stelesňoval úspešnosť demokratického európskeho Západu, poskytujúceho občanom všetky sociálne práva a istoty, aké mali obyvatelia komunistického Východu, plus niektoré navyše. A k tomu blahobyt s viacnásobne vyššou životnou úrovňou v porovnaní s „budovateľmi socializmu“ na Východe. Po páde železnej opony pociťovali Západoeurópania voči svojim chudobným východným susedom často povýšenecký súcit. Boli na vrchole kvality života a filozoficky sa nebránili predstave integrácie postsocialistických štátov do svojho klubu. Tí opatrnejší s podmienkou, že im to nenahlodá životnú úroveň. Komplexmi menejcennosti postihnutý Východ sa nevedel dočkať predstavy vstupu do západného spolku bohatých. Prvá vlna postkomunistických politikov, zvyknutá na prax prerozdeľovania z centra, slastne vzdychala nad predstavou širokého peňazotoku z bruselskej pokladnice. Obe strany však istý čas prehliadali iné posuny, ktoré v 90. rokoch začali zreteľne ovplyvňovať život na Západe i Východe. Globalizáciu. Tá vďačila za urýchlenie svojho napredovania zániku bipolárneho sveta a ústupu politických ideológií pod náporom pragmatizmu bezfarebnosti ekonomickej liberalizácie. Jej alfou a omegou sa stalo uľahčovanie pohybu kapitálu a pracovných síl. Všetky členské i kandidátske štáty EÚ čakala úloha dohodnúť sa na stupni a rozsahu prispôsobenia sa novým trendom. Európsky kontinent sa premieňal na ekonomický priestor, ktorého chod a smerovanie sa už neriadilo iba na úrovni štátov. Rástol vplyv nadnárodných kapitálových skupín. Kým v minulosti sa obvykle držali podmienok stanovených štátom, v súčasnosti už v mnohom stoja nad ním a on sa do rôzne veľkej miery prispôsobuje im. Relatívne pomalé tempo hospodárskeho rastu starých členských krajín EÚ v porovnaní s dynamikou v iných častiach sveta núti EÚ k priznaniu si nevyhnutnosti a neodkladnosti hlbokej transformácie. Západná Európa sa ocitla v postavení pacienta, ktorému doktor nariadil prísnu odtučňovaciu kúru. Svetoví investori neúprosne vyžadujú zvyšovanie efektivity hospodárenia v Únii. Od jednotlivých vlád očakávajú manažérsky prístup k riadeniu svojich krajín. Stratovosť a deficity sú považované za prehrešky, ak nie priamo za smrteľné chyby, za ktoré sa trestá. Neefektívnosť akéhokoľvek štátneho sektora sa stáva dôvodom na jeho privatizáciu. Európskej únii nezaškodí zoštíhľovanie ani sprehľadnenie pravidiel, ktorými sa riadi. Zásada jednomyseľnosti v rozhodovaniach a vetovacie právomoci členov sa ukazujú ako príliš ťažkopádne, s potenciálom paralyzovania rozhodovacích procesov. Únia už nie je exkluzívnou spoločnosťou neveľkého počtu západoeurópskych štátov, ale dvadsaťpäťčlenným západo-výchoeurópskym orchestrom, ktorému hrozí disonancia. Očakávanie jednohlasnosti pri dohadovaniach o prerozdeľovaní obmedzených zdrojov pre vyše dva tucty záujemcov je značne iluzórne. Zmysel pre solidaritu a tradícia trpezlivého pomáhania slabším, aby dobiehali silnejších – to všetko sa odsúva na vedľajšiu koľaj. Paradoxne a trochu aj perverzne sa nerozvinutosť a zaostávanie nových členov považuje za výhodu EÚ ako celku. Môžu sa tam totiž presúvať z drahých západoeurópskych regiónov výrobné prevádzky, čím sa zachová ich prítomnosť aspoň niekde v Únii. Navyše, prinútia existujúce pracovné sily v západnej Európe neklásť mzdové požiadavky nepodložené produktivitou. Tým sa udržiava na nízkej úrovni inflácia i úrokové miery. Aj preto sa už ráta s rozšírením EÚ o Bulharsko, Rumunsko a Chorvátsko. Je dosť možné, že vyrovnávanie životnej úrovne Východu so Západom nepotrvá EÚ celé desaťročia, ale iba jedno až dve, pretože hladina reálnych miezd a kúpnej sily obyvateľstva bude v starých krajinách klesať a v nových mierne stúpať. Ústava Európskej únie je vítaným prostriedkom na transparentnejšie prezentovanie pletenca doterajších medzištátnych zmlúv. K zrozumiteľnosti pre radového občana má dohodnutý variant stále ďaleko, ale to by sa azda dalo napraviť vydaním zostručnenej verzie. Kompromisné znenie výslednej podoby uspokojuje oba hlavné prúdy – tzv. federalistov i odporcov superštátu. Ten však pravdepodobne nehrozí, pretože nemôže zaručiť prosperitu a udržanie súdržnosti členov. Úniu čaká utužovanie zväzkov s asociovanými členmi, hlavne v južnom Stredomorí. Ekonomická integrácia je predurčená predstihnúť politickú integráciu, pretože jej bude napomáhať integrácia iná a mocnejšia – globalizačná. Autor je analytik medzinárodných vzťahov
