Nevítaný hosť v Írsku
Predvolebná kampaň amerického prezidenta G. W. Busha postupne naberá na obrátkach. V predošlý víkend zavítal cestou na turecký summit NATO aj na summit EÚ – USA, ktorý sa konal v Írsku do stredy večera za predsedníctva EÚ. Okrem írskeho premiéra Taoiseacha Bertieho Aherna vítal Busha v Írsku málokto… iba ak by sme za vítanie považovali 20-tisícovú demonštráciu odporcov vojny v Iraku v Dubline. Americký prezident je momentálne v situácii, keď mu je dobrý každý hlas a návšteva v Írsku mu má nakloniť predovšetkým voličov z írskej a katolíckej komunity v USA. Ďalším cieľom jeho cesty na summit EÚ – USA bola snaha zaplátať trhliny na transatlantickom plášti, ktoré vznikli konfliktom v Iraku. Pre írskeho premiéra mala návšteva hlavne ekonomicky význam – Spojené štáty sú totiž najvýznamnejším zahraničným investorom v krajine. Štvrtkové televízne fiasko V predvečer Bushovho príchodu na ostrov odvysielala írska verejnoprávna televízia RTE exkluzívne interview z Bieleho domu. Hlava Štátov čelí kritike v poslednom čase naozaj ťažko a počet svojich tlačových konferencií obmedzuje na minimum, o rozhovoroch tvárou v tvár ani nehovoriac. Preto prekvapenie, že Bushovi poradcovia pristúpili na priamy rozhovor, možno vysvetliť snáď len tým, že si poriadne neprezreli otázky, ktoré im boli v súlade s tlačovým protokolom Bieleho domu vopred zaslané. Evidentne čakali, že rozhovor bude „soft”, a dokonca washingtonskej reportérke RTE Carole Colemanovej odporučili, aby sa spýtala napríklad na Bushov názor na nevhodné oblečenie Aherna na nedávnom summite G8… Írska novinárka však Busha nemilo prekvapila častým prerušovaním jeho naučených replík a kladením nepríjemných otázok týkajúcich sa napríklad aféry mučenia irackých väzňov, toho, či je svet po začatí „vojny proti terorizmu” bezpečnejší a podobne. Zaskočený prezident sa zmohol len na omieľanie fráz typu „terorizmus…, bezpečnosť…, sloboda…, 11. september…, my Američania…, títo teroristi”... Novinárku ďalej napomínal, aby ho „nechala pokračovať – ona má klásť otázky a jeho nechať odpovedať, ak dovolí”. A akoby to nestačilo, Bush sa ešte stihol strápniť výrokmi typu „USA sú najštedrejší a najsúcitnejší národ, venujeme zo všetkých najviac na boj s hladom, s AIDS…, do mučenia v Abu Ghraib boli zapletení len dvaja americkí vojaci…, máme demokraciu v Turecku, v Afganistane, v Pakistane…”. Celé jedenásťminútové vystúpenie sprevádzal pre Busha už typický slabomyseľný úškrn, akoby už ani sám neveril tomu, čo hovorí. Keďže interview sa hneď po nakrútení odvysielalo, Biely dom nemal čas doň zasiahnuť. Na zlosť Bushovho kolektívu rozhovor prebrali aj satelitné stanice vrátane CNN a vidieť ho bolo možné dokonca aj v Bagdade. Diplomaticky škandál bol na svete – prostredníctvom írskeho veľvyslanectva v USA sa Bushovi chlapci Ahernovej vlády pýtali: „Ako to, že neviete kontrolovať vlastnú televíziu…?!” Piatkové „Nie v našom mene!” Taoiseach Bertie Ahern mal však v deň Bushovho príchodu iné problémy. Na dublinskom Parnellovom námestí sa zišlo asi 20 tisíc odporcov Bushovho ťaženia v Iraku. Organizátorom demonštrácie bolo Írske protivojnové hnutie (IAWM). Toto hnutie nielenže považuje vojnu v Iraku za nemorálnu, nelegálnu a neľudskú, ale rovnako odsudzuje aj írsku kolaboráciu na nej. Ahernov kabinet totiž napriek vyhláseniam o írskej neutralite dáva americkým leteckým jednotkám k dispozícii letisko Shannon na juhu ostrova. Z letiska doteraz odletelo do Iraku okolo 160 amerických lietadiel. Demonštranti sa preto v piatkový podvečer prišli opýtať, o akú neutralitu vlastne ide. Vysoká účasť na dublinskom proteste vôbec neprekvapuje. Podľa prieskumu írskej televízie Sky News Ireland až 80 percent opýtaných videlo Busha vo svojej krajine nerado. A hoci sa verejná mienka môže meniť ako írske počasie, postoj ostrovanov k irackej vojne je od jej začiatku jasný a nemenný – jednoznačne ju odmietajú. Okrem počtu bola veľká aj rôznorodosť účastníkov demonštrácie. V dave mali síce prevahu socialisti, no veľa bolo labouristov a dokonca aj prívržencov strany Sinn Fein (nakoľko možno súdiť podľa transparentov). Menšie skupinky tvorili pacifisti, Liga žien proti vojne, post-hippies a iní. Za rečníckym pultom sa vystriedali predstavitelia odborov, moslimskej komunity v Írsku, katolíckej cirkvi, angažovaných umelcov, organizátorov októbrového Svetového sociálneho fóra v Londýne a politických strán. Najbúrlivejší prejav mal zástupca Socialistickej strany pracujúcich – chrlil hromy-blesky, až sa zem triasla. Jeho dialektu som síce rozumel pramálo, ale posolstvo bolo jasné. Ani on, ani ostatní rečníci nešetrili slovami kritiky na adresu Busha i Aherna a žiadali ukončenie okupácie Iraku. Demonštrácia za právo protestovať Okrem hlavného protivojnového motívu mala demonštrácia aj iný rozmer – stala sa demonštráciou za právo protestovať. Írska vláda sa totiž odpor snažila všemožne eliminovať, aby sa pred vzácnou návštevou nestrápnila. Týždeň vopred bežali v televízii zábery ťažkoodencov a rôznej bojovej techniky pripravených nekompromisne zasiahnuť. Obrázky vyzerali presne tak ako u nás doma pred nedávnym Parlamentným zhromaždením NATO. Pri letisku Shannon boli zase zatknutí traja aktivisti, ktorým sa podarilo preniknúť do prísne stráženej zóny (jeden z rečníkov na demonštrácii skonštatoval, že mali zatknúť nie ich, ale Busha). Írska komisia pre vysielanie (BCI) dokonca zakázala dublinskému rádiu vysielať pozvánku na piatkový protest. Na povahe akcie a organizátorov je vraj čosi „politické”... Dvadsaťtisíc Írov a cudzincov žijúcich v Írsku sa však nenechalo zastrašiť. Bush v už spomenutom interview moderátorke asi päťkrát povedal: „… nechajte ma pokračovať, prosím…”. Íri mu v piatok prišli odkázať: „My však nechceme, aby si pokračoval, my chceme, aby si skončil!” Autor je spolupracovník týždenníka SLOVO
