Od lingvistiky k antiglobalizmu
Na našom knižnom trhu nesporne chýbajú knihy o mysliteľoch (mám na mysli knihy prvej informácie, t. j. životopis, stručný prehľad diela, základné bibliografické údaje a pod.), ktorí výrazným spôsobom svojím dielom ovplyvnili súčasné filozofické a vedecké myslenie. Vyplniť túto medzeru sa podujalo vydavateľstvo PT. Vydavatelia a editor tohto projektu Egon Gál sa rozhodli vyberať a prekladať z rozsiahlej ponuky vydavateľstva Wadsworth-Thompson známeho vydávaním kvalitnej edukačnej literatúry. Projekt odštartoval vydaním profilu o Noamovi Chomskom, jednej z najzaujímavejších a podľa mnohých aj najkontroverznejších osobností súčasnej vedy. Autor knihy M. Winston predstavuje N. Chomského ako fenomenálneho lingvistu a zároveň intelektuála, ktorému nie je ľahostajné súčasné politické dianie vo svete. Vyložiť pre najširšiu čitateľskú verejnosť podstatu Chomského lingvistickej a psycholingvistickej teórie a jej vývin (od päťdesiatych rokov až po súčasnosť) je veľmi náročné, bez predchádzajúcej prípravy čitateľa je to takmer nesplniteľný sen. Oveľa ľahšou úlohou je vyložiť Chomského politické teórie a postoje zamerané na otázky svedomia, slobody, spravodlivosti, nového svetového ekonomického poriadku a pod., sú prístupné každému, ich pochopenie nevyžaduje nejakú špeciálnu prípravu. Iná vec však je, že Chomského politické názory (zvlášť pri prvom oboznámení sa s nimi) sú často veľmi šokujúce, v každom prípade sú odlišné od toho, čo sa bežne servíruje v médiách. V týchto súvislostiach určite nie je náhodné, že autor knihy o Chomskom M. Winston je univerzitným vzdelaním filozof a psycholingvista a zároveň popredný predstaviteľ Amnesty International USA. Guru vo vedách o mysli „Podať správu“ o vedeckom prínose Chomského, ako som už naznačil, nie je ľahké, hoci už i preto, že tento autor patrí medzi tých, ktorí nemajú žiadny problém s prekračovaním hraníc jednotlivých vedeckých odborov. Ak cesta vedie za hranice vlastného odboru, „prefrčia“ cez ňu bez ohľadu na to, či sú tam väčšie alebo menšie bariéry. Lingvistika, informatika, psychológia, kognitívna veda, filozofia a ďalšie disciplíny, ktoré sa nejakým spôsobom dotýkajú skúmania mentálnych procesov a našej mysle, to sú oblasti, kde „surfoval a surfuje“ N. Chomsky. Lingvistické školy pred Chomským sa zameriavali na skúmanie jazykového správania (jazykových výpovedí). Čiže tým, čo sa v jeho terminológii nazýva jazykovou performanciou. Takéto chápanie jazyka však pokladal za príliš úzke. Jeho zaujímali iné otázky. Ako to, že hovorca-poslucháč je schopný porozumieť vetám, ktoré predtým nikdy nepočul, a tvoriť nové vety, ktorým budú rozumieť iní? Ako to, že hovorca-poslucháč (malé dieťa alebo človek, ktorý explicitne neovláda gramatiku) vie odlíšiť správne utvorené vety od nesprávnych. Túto jazykovú schopnosť nazýva jazykovou kompetenciou a na túto oblasť je sústredený jeho záujem. Chomsky vo svojej slávnej kritike behavioristickej interpretácie jazyka odmietol tézu, že jazyk si osvojujeme imitovaním (pričom dôležitú úlohu tu hrá posilňovanie odmenou a trestom). Týmto spôsobom sa nijako nedá vysvetliť, prečo sa dieťa tak rýchlo, za taký krátky čas, a tak ľahko naučí niečo tak zložité ako je jazyk. Prostredie tu ani zďaleka nehrá takú rolu, akú mu často pripisujeme. Podľa Chomského človek sa rodí so „zariadením pre nadobúdanie jazyka“. Teda s čímsi podobným schránke vopred danej niekde v centrálnej nervovej sústave, do ktorej sa prostredníctvom uší dieťaťa dostáva jazyková informácia, často bez akéhokoľvek systému, vo forme útržkov z rozhovorov, ktoré dieťa počuje okolo seba. No toto zariadenie (akýsi procesor na spracovanie jazykovej informácie) je tak dobre zostavené na vyčleňovanie kľúčových vlastností a znakov jazyka, že i z takej neplnohodnotnej informácie pri vstupe môže vyvodzovať pravidlá gramatiky, správne hypotézy o možných pravidlách. Dieťa so svojím vrodeným „zariadením pre nadobúdanie jazyka“ potrebuje životnú skúsenosť, no len preto, aby sa začali prejavovať procesy takmer nezávisle od podobnej skúsenosti (prostredie len budí túto schopnosť). Tento Chomského vedecký program (táto v istom zmysle renovácia Descartovej teórie vrodených ideí, ku ktorej sa otvorene hlási) podnietila rozsiahly experimentálny výskum v psychológii a neurovede, ktorý priniesol nové empirické výsledky o tom, že naša myseľ má už na začiatku (pri narodení) relatívne bohatú štruktúru. Predovšetkým výskumy v oblasti percepcie a jazyka priniesli nové poznatky o princípoch, podľa ktorých pracuje naša myseľ. Tieto výskumy ukazujú, že nejde o princípy získané, naučené, ale že sú vrodené. „Ideológ“ antiglobalizmu Popri vedeckej práci sa Chomsky paralelne venoval aj komentovaniu dôležitých politických udalostí súčasného sveta. Nesúhlasil s vojnou vo Vietname, vojenskými intervenciami v Latinskej Amerike, s nespravodlivým nadržiavaním jednej strane v izraelsko-palestínskom konflikte na Blízkom Východe, ani s bombardovaním v Srbsku. Politická filozofia Chomského vychádza z veľmi jednoduchých etických princípov: nedopúšťať sa agresie voči iným krajinám, nezasahovať do ich vnútorných záležitostí, nedrancovať prírodné zdroje iných krajín, neporušovať ľudské práva a pod. Jednoducho byť proti akejkoľvek moci, ktorá chce niekoho ovládať. V tomto smere za svoju najdôležitejšiu úlohu považuje odhaľovanie neobmedzenej a nekontrolovateľnej moci obchodných, finančných, priemyselných korporácií (či už súkromných alebo štátnych). Osobitné nebezpečenstvo vidí v partnerstve medzi veľkým súkromným kapitálom a štátom, ktoré vedie k plutokracii (vláde bohatých). Zdôrazňuje, že toto by sa nikdy nemohlo podariť, keby v demokratických spoločnostiach nefungovali zariadenia na kontrolu myslí a výrobu súhlasu. Podľa Chomského túto funkciu plnia masmédiá. Ich cieľom je „čičíkať nevedomé masy v stave politickej apatie. Dosahujú to príjemnými rozptýleniami – konzumentskými fantáziami, záujmom o bezduchý profesionálny šport a hrubo zjednodušenými a poprekrucovanými obmenami aktuálnych udalostí – pestujú teda „filozofiu márnosti“ a absenciu zmyslu života, sústreďujúc sa na povrchnejšie veci tvoriace značnú časť módneho konzumu. Ak sa im to podarí, ľudia sa zmieria s bezduchým a pokorným životom, ktorý im pristane, a zabudnú na podvratné úvahy o tom, že by mali sami rozhodovať o svojom živote.“ V tomto zmysle je Chomsky jeden z najostrejších, nekompromisných a neskorumpovateľných kritikov súčasnej západnej spoločnosti. V každom prípade vo svetle Chomského kritiky moci veľkých korporácií, ťažko možno považovať súčasné antiglobalistické protestné akcie len za adrenalínový šport, len za odpor ľudí, ktorí sa vyžívajú v extrémnych situáciách. Na záver už len zosumujem, čo v knihe o Chomskom môžeme nájsť: životopisné dáta (predovšetkým o formovaní sa mladého Chomského), stručný prehľad jeho práce v lingvistike a príbuzných disciplínach a fundovaný výklad jeho politických názorov. Autor je filozof (Morton Winston: Chomsky. Preklad Viktor Krupa. Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT 2004, strán 119, 199 Sk)
