Pokus o Imricha Karvaša

Rozpaky politickej elity nad šesťdesiatym výročím Slovenského národného povstania vyvrcholili prevahou kvantity nad kvalitou: keďže väčšina ľudí, ktorí spravujú naše veci verejné, vedela, že ide o výročie významné, ale nevedela dosť dobre, čo od neho mienkotvorná väčšina pri oslavách očakáva, zvolila sa koncepcia celonárodného festivalu, prenášaného z mesta do mesta, snímaného všetkými televíziami. Čo to o kvalite osláv odkázali bokom, emotívnymi výkrikmi z pléna veteráni, účastníci SNP. Z ich protestov prinajmenšom vyplynulo, že pre nich už možno tak celkom nemusí byť výlučne platný koncept Husákovho Svedectva, ale ani konštrukcie Milana Ďuricu. Zhrnutie diváka pri obrazovke: majú (máme) to za sebou, ale povinnosť popracovať na vzťahu k národnej minulosti sa odkladá na ďalší okrúhly deň. Zrkadlom podobných rozpakov je aj dokument STV s názvom Financoval som Slovenské národné povstanie, odvysielaný s krížikom po funuse – 30. augusta na STV 2. Neskoro večer, v termíne viacnásobne odsunutom, lebo sa musel vysielať hokejový zápas, a s ním spojené do omrzenia sa opakujúce rovnaké reklamy. Dvojka, vyhradená vraj náročnejším programom, opäť uprednostnila šport – stretnutie českého a fínskeho mančaftu, ktorý sa verejnoprávna ČT ani nenamáhala vysielať, hoci má vyrovnaný rozpočet, no my na to máme. Tvorcovia dokumentu (námet a réžia Alois Ditrich) sa pokúsili o portrét zatiaľ nedocenenej osobnosti Imricha Karvaša, národohospodára, guvernéra národnej banky Slovenska v rokoch vojnového slovenského štátu. Z hľadiska hlbšieho poznania tohto štátu a jeho vplyvu na súčasný stav spoločnosti sa ťažko dal vybrať lepší typ. Imrich Karvaš, na naše pomery vysoko vzdelaný odborník, je práve tou zriedkavou, zložitou a rozporuplnou postavou, ktorú dejiny postavili pred dilemu: buď dodržiavať platný zákon a spreneveriť sa svojmu svedomiu, alebo tvárou v tvár výnimočnej udalosti, akou bol organizovaný vzdor proti násiliu a utláčaniu, neriadiť sa platnými zákonmi, ale zachovať si vlastné vnútorné presvedčenie a podľa neho konať. Riskovať cenu za omyl, v tomto prípade život, odvážne vziať zodpovednosť sám na seba. Tohto sa týkal aj povojnový norimberský súd s nacistickými zločincami, ktorí sa bránili, že iba plnili zákonom dané rozkazy. Príbuznú ideu však mohol vystopovať iba divák poučený históriou. Tá sa však v dokumente utopila v nespracovaných technických a iných vedľajších zákrutách scenára, komponovaného bez nároku na hľadanie významu. Na vysvetlenie zložitosti a nejednoznačnosti, prípadne na didaktické poslanie dokument Financoval som SNP akoby rezignoval. Pod ťarchou prácne zhromaždeného archívneho materiálu zavalil diváka zbytočnými detailmi, z ktorých sústavne unikala hlavná myšlienková línia. Zahmlená a nejasná zostala veľká osobná dráma človeka, ktorému usiloval o život najprv nemecké gestapo, potom povojnová komunistická justícia, ktorá z neho vyrobila zradcu národa, a napokon socialistické právo, ktoré potrebovalo triedneho nepriateľa. Tvorcovia sa nechali uniesť výsledkami archívnych objavov a nenamáhali sa vysvetliť, koho to na vzácnych historických záberoch vidíme, v ktorej krajine či časti sveta sa nachádzame, a čo s tým má spoločné hlavná postava. Imrich Karvaš, hrdina shakespearovského formátu, na svoje objavenie iba čaká.