Vytváram ilúziu štvrtého rozmeru
Akademický sochár Drahomír Prihel sa narodil 9. septembra 1956 v Bratislave. Strednú priemyselnú školu sklársku absolvoval v Kamenickom Šenove. Neskôr študoval na VŠVU v Bratislave, kde absolvoval v odbore sklárskeho výtvarníctva u doc. Askolda Žačka v roku 1987. V súčasnosti žije a tvorí v Bratislave. V Modre v galérii Merum práve prebieha jeho výstava Glass, Colour and Light. Zhováral sa s ním výtvarný teoretik a kurátor výstavy Ľuboslav Moza. Človek vie ako vzniká obraz, socha. Sklená hmota ako výtvarný objekt je však niečo jedinečné. Prečo? - Sklená hmota, na rozdiel od iných materiálov, môže byť priezračná a priesvitná. Narušením čírosti hĺbky objektu, napr. bublinami, šlirami, závojmi, farebnými detailmi či dokonalou skladbou jednotlivých prvkov získavame dojem nekonečna. Tým sklársky výtvarník dosahuje jedinečnú neopakovateľnosť diela, pretože okrem troch základných geometrických prvkov vytvára ilúziu štvrtého rozmeru. Dlho bolo sklo chápané ako súčasť úžitkového umenia. V čom je umeleckosť nápojovej súpravy z dielne výtvarníka? - Ide tu o rozdiel medzi remeslom a umením, o rozdiel medzi veľkovýrobou a možnosťou pohrať sa s vytvorením malej autorskej série, ktorú výtvarník spolu so sklárskymi majstrami realizuje v huti. Tvoríš sochárske diela aj z iných materiálov? - Áno, z dreva, občas z bronzu technikou na stratený vosk a z kameňa. Kedy ťa sklo očarilo a rozhodol si sa mu venovať cielene? - Od stredoškolských štúdií v Kamenickom Šenove v severných Čechách. Má sklo aj iné poslanie v umeleckej komunikácii s divákom, alebo zostáva len pri výraze a neopakovateľnej možnosti svetelných prienikov? - Áno, má aj iné poslanie. Sú v ňom vyjadrené myšlienky autora, podobne ako v maľbe či soche. Môžeš priblížiť umelecké sklárske postupy, ktoré sú bežnému človeku neznáme? - Tých postupov je veľmi veľa. Sú to napr. techniky v sklárskej huti – fúkanie na píšťale do ručne tvarovaných foriem, fúkanie a modelovanie z voľnej ruky, odlievanie skloviny do špeciálnych foriem (ide o veľké objekty), kde sa často pracuje s farebnými štruktúrami. Vyfúkané tvary sa môžu v peci ďalej prehrievať, domodelovávať, pridávať nálepy. Práca s maľbou na skle, či je to obraz, vitráž, sklený objekt, je ďalšou obľúbenou technikou, ktorá sa už prevádza v ateliéroch. Súčasná moja najobľúbenejšia technika je tavenie skla do špeciálnych foriem, zvlášť veľkých objektov, ktoré následne brúsim najmä optickým brusom do vysokého lesku, aby som dosiahol vnútorné zrkadlenie, ktoré vzniká lomom svetla všetkých hrán a oblúkov diela. Realizácia takýchto diel je náročná a zdĺhavá. Čo by si robil, keby všetko sklo zmizlo? - Vari by drevo, kameň, bronz a farba zostali. Ale bola by to veľká škoda.
