Doba tlačí talent do biznisu, nie umenia
Je džez stále aktuálny? - Myslím, že áno. Už asi nie tak ako kedysi. - Spoločenský význam je možno menší ako v 60. rokoch, no početnosť tých, ktorí sa o džez zaujímajú, je zhruba rovnaká. Uvádza sa okolo dvoch, troch percent. Džez sa teda vo veľkom nepočúva. - Netreba to posudzovať cez prizmu MTV. V USA sa džez počúva určite viac ako u nás. Hlavne soft-rock džez, ktorý hrá skoro všade. Rád tam počúvam aj komerčné stanice, pretože vysielajú pop s mnohými prvkami džezu. Je to komplikovanejšia, a teda zaujímavejšia hudba. Zdá sa, že džez je väčšmi o hudobnej tvorivosti ako o textoch. - Džez je skôr inštrumentálny, i keď v 30. – 40. rokoch bolo veľa swingových skladieb s vokálnou zložkou. Akási populárna hudba tej doby. Boli tam speváčky a pesničky, na ktoré sa improvizovalo. Mňa zaujíma moderný džez, kde nie je vokálna zložka taká podstatná. Vznikol cez druhú svetovú vojnu v rokoch 1941 – 45 a nazýval sa be-bop. V priebehu ďalších rokov prišli ďalšie džezové štýly ako hard bop, cool jazz alebo v 60. rokoch Ornette Coleman a new thing. Kto sa na tom najviac podieľal? - Charlie Parker, Dizzy Gillespie, Thelonius Monk. Mňa zaujíma práve ich be-bopová éra až po rok 1969, keď vydavateľstvá ako Columbia prestali na džeze zarábať, a Miles Davis otočil koleso dejín viac k rock-džezu. Existuje aj nejaký „popový“ džez? - Rock-džez, pop-jazz či soft-džez, hovorte tomu ako chcete. V Amerike je veľa soft-džezových rádiových staníc. Džez má veľmi veľa tvárí. Je možná spoľahlivá vizuálna reprezentácia džezu či hudby vôbec? - Žijeme vo videodobe; keď k hudbe nie je obraz, prestáva nám to stačiť. Predaj DVD v USA za posledný rok vyletel neuveriteľne hore. Predtým to tak nebolo. Počúvali ste hudbu a mali vlastné obrazy v hlave. Kto vie, čo bolo pre rozvoj fantázie lepšie... Môže elektronika, ktorú využívajú novšie džezové skupiny ako St. Germain, staršie nástroje plne nahradiť? - Prečo by sa mali nahradzovať? Prečo by mali nové nástroje potláčať staršie? Akurát môžu rozšíriť spektrum. V starom Grécku bola napríklad harfa, ktorá sa už veľmi nepoužíva. - Sú nástroje, čo sa nedajú modernizovať. Je možné, že zanikla nejaká primitívna forma harfy. Na koncerte symfonického orchestra sú ale aj dve harfy vedľa seba. Väčšina špičkových džezistov, až na pár výnimiek ako Beny Goodman, boli černosi. - To je síce pravda, no v histórii sú aj bieli. Prvú džezovú nahrávku na platni z 15. 2. 1917 natočil Nick La Roca s partiou talianskych hudobníkov. Prišli z New Yorku do New Orleans, kde odpozorovali miestnu hudbu. Keďže vtedajší vynikajúci černošský trumpetista Freddy Knepper odmietol nakrúcanie, La Roca to nahral v New Yorku. Tvrdil, že džez nevymysleli černosi, že je to hlboký omyl. Zomrel s presvedčením, že džez vynašiel on. Líši sa belošský a černošský džez? - Nedá sa to tak rozdeľovať. Džez formovalo veľa vplyvov, rás a národov: černosi, Íri, Kreolovia atď. Afrika priniesla 6/8 pohyb, swingový pohyb priniesla írska hudba. Či bol vplyv černochov silnejší, je otázne. Antonín Dvořák bol vraj prvý, kto objavil černošského hudobného génia. - To je asi prehnané. Na prelome 19. a 20. storočia bol Dvořák profesorom v New Yorku a zaujímala ho tamojšia hudba, ktorej sa ešte nehovorilo džez. Amerika nemala skladateľa, ktorý by vychádzal z ich folklóru. Dvořák do tvorby zahrnul černošské spevy a ovplyvnil ďalšiu generáciu amerických skladateľov. Inšpiroval ich, aby nehľadali vzory povedzme v Brahmsovi, ale aby sa vrátili ku koreňom. Zároveň ukázal, že černosi vedia robiť aj niečo iné, ako plantážne práce. Vzdelaním ste matematik. Je ťažšie sformulovať matematickú teóriu ako skomponovať skladbu? - Matematika aj kompozícia sú teórie systémov. Sú preto veľmi podobné. Z Bachovych fúg vidno, že bol geniálny matematik, pretože mu to neskutočne vychádza. Matematike sa síce nevenoval, no keby sa ňou zaoberal, iste by veľa dosiahol. Podľa neurológa Dr. Františka Koukolíka je deväť druhov talentu, pričom talent na matematiku sa väčšinou spája s talentom na hudbu. Vynikajúci džezmeni by teda mohli byť aj špičkoví fyzici, chemici. - Známy trumpetista Clifford Brown bol matematik. A naopak, veľa vedcov či lekárov sa v rámci relaxu zaoberá hudbou. Nie som si ale istý, či sa to dá takto priamo prepájať. Černošskí džezisti sa mohli venovať aj vede či iným oblastiam, bez diskriminácie by tak možno nevzniklo toľko kvalitných džezistov. - Výrazný posun k lepšiemu znamenala druhá svetová vojna, kde čierni a bieli bojovali bok po boku a mali rovnaké práva. Je možné, že černosi vinou diskriminácie, ktorá po vojne sčasti zase začala, smerovali talent do džezu či šoubiznisu. Niečo podobné sa dá povedať aj o komunizme, kde sa veľa talentov uplatnilo v umení, pretože socializmus bolo ľahšie prežiť v umeleckej profesii. Dnes je zasa veľa talentov, ktoré by za totality boli v umení, v biznise. Biznis ale nie je veľmi tvorivý. - To je už problém tých ľudí a spoločenského vplyvu. Keď dnes univerzálne nadaný človek vidí ten tlak na úspech, peniaze, tak si nevyberie umeleckú profesiu, ale biznis. Hoci to nie je kreatívne. Doba ho nasmeruje do biznisu a nie do umenia. To je veľmi pravdepodobné. Ako vlastne vytvárate melódiu, rytmus? Máte nejaký postup? - Každý skladateľ má svoje metódy. Samozrejme, poznám racionálne kompozičné metódy 20. storočia, Xenakisove vzorce, Darmstadskú školu, niekedy je ale lepšie riadiť sa čisto intuíciou. Ste väčšmi skladateľ alebo skôr džezista? - Džez robím ako interpret pre radosť. Inak som skladateľ, píšem na objednávku. S mezosopranistkou Magdou Koženou som nahral CD Pocta Plečnikovi. Napísal som tri opery. Prvá s názvom Faidra vyhrala súťaž Nová opera pre Prahu 2000. Námet je novinová udalosť, keď v Bosne v r. 1994 americká seržantka KFOR obvinila dvoch českých vojakov zo znásilnenia. Urobil som paralelu s antickou tragédiou kráľovnej Faidry. Z Berlína som potom dostal objednávku na operu Oráč a Smrť a od Národného Divadla v Prahe na operu Máchův Deník - erotické zápisky Karla Hynka Máchu. Tieto zápisky vyšli v roku 1993, to je 157 rokov po jeho smrti. Spracovali ste aj Moravské ľudovky. Čo je na nich zaujímavé? - Melodika a emotívnosť skladieb. Som z Moravy, preto ma tá hudba oslovuje a preto som si ju vybral. Každý si potrebuje zvoliť parketu, ktorou sa bude zaoberať. S Moravskými piesňami sme boli v Japonsku, Mexiku, ideme do Ameriky. Vyšli vo vydavateľstve Fantasy, ktoré realizovalo aj Formanov film Prelet nad kukučím hniezdom. Brahms zasa spracoval maďarskú ľudovú hudbu v Hungarian Dances, i keď bol Rakúšan. - Dvořák a Janáček ma oslovujú viac ako Brahms, ktorý síce bol vynikajúci skladateľ a niektoré pomalé časti jeho symfónií sú zaujímavé, no emocionálne sa ma nedotýka, skôr nudí. Z maďarskej hudby ma zaujíma predovšetkým Béla Bartók. Inak Dvořák sa veľmi sťažoval u vydavateľa Simrocka v Berlíne, keď Brahms dostal za symfóniu 15 tisíc mariek, a on iba 2 tisíc. Keď potom Dvořák dostal v New Yorku veľký plat, napísal Simrockovi, že už na ňom nie je závislý. Dnes nie je nikto ako Ellington či Davis, kto by do džezu čosi nové pridával. - Možno nie je nikto taký populárny ako Armstrong, no je tu Wynton Marsalis. Za 150 miliónov dolárov postavil na Columbus Circle v New Yorku svetové centrum pre džez: Lincolnove centrum. Marsalis je možno taká osobnosť, ak nie pre našich novinárov, aspoň pre Západných. Či bude mať rovnakú váhu ako Armstrong, ukáže čas. Čomu bude slúžiť Lincolnove centrum? - Na koncerty a prídavné veci ako spojenie džezu, poézie, baletu. Slávnostné otvorenie bude v októbri 2004. Možno najvýznamnejší koncert je Džez a ľudské práva. Zahŕňa päť melodrám s textami Lincolna, Roosvelta, Luthera Kinga, Mandelu a Václava Havla, hudbu robili viacerí skladatelia, medzi inými aj Stevie Wonder. Premiéry sa zúčastní aj Havel? - Asi nie, lebo koncert je 28. až 30. októbra. Dohodli sme sa, že si to spolu pozrieme na DVD. Hudbu bude hrať Marsalisov orchester. Text budú hovoriť Paul Newman a Vanessa Redgrave, ktorá hrala vo filme Zväčšenina. Zhováral sa Miroslav Brada Vo svete známy džezový interpret a hudobný skladateľ. Už počas štúdia matematiky v Olomouci sa príležitostne živil hudbou, neskôr sa začal venovať komponovaniu a hraniu profesionálne. Od roku 1979 v spolupráci s rozličnými hudobníkmi vydal 35 dlhotrvajúcich nahrávok, zložil aj tri opery a melodrámu na text Václava Havla, ktorá bude mať premiéru tento rok v New Yorku. Emil Viklický hovorí o pozadí džezovej hudby, svojich operách či uplatnení talentu.
