Pre samosprávu je bytostne dôležité reformovať školský systém
Ing. Milan Benč, primátor mesta Prešov Narodil sa vo Veľkom Šariši, okres Prešov, v roku 1949. Po absolvovaní Lesníckej fakulty Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene pôsobil ako zamestnanec v Stavoprojekte Prešov. V pozícii projektanta sa zúčastnil pracovných stáží v Alžírsku a v Ruskej federácii. V rokoch 1988 – 1990 bol podpredsedom Mestského národného výboru v Prešove. Neskôr sa stal poslancom Mestského zastupiteľstva v Prešove a zástupcom primátora mesta Prešov. V posledných komunálnych voľbách v roku 2002 bol zvolený za primátora mesta Prešov. Je ženatý a má dve dospelé deti. Mesto Prešov už druhý raz požičiava peniaze mestskému školstvu. Nepovažujete to za, určitým spôsobom, skúšku štátu? Nemyslíte si, že takto vás štát testuje a v prípade, že potrebné peniaze viete nájsť, môže sa začať diskusia o tom, aby ste ich aj darovali? - Už druhý raz požičiavame peniaze nášmu školstvu. Na porade vedenia mesta nás informoval vedúci školského úradu mesta Pavol Feňuš o tom, že treba požičať peniaze na platy v plnej výške. Štát vykrýval náklady na školstvo vo výške cca 65 %, a preto je potrebné hľadať peniaze na ich 100-né doplatenie. Mohli sme tento problém považovať za cudzí, lebo je to výlučne v rukách štátu. Prvá výpožička bola 1 940 000 Sk a druhá 2,2 mil. korún, čo nie je malý balík. Pracovníci školstva musia počítať len s hrubou mzdou bez osobných príplatkov. Pred niekoľkými týždňami parlament schválil fiškálnu decentralizáciu. Tá stanovuje nové pravidlá vo finančnom fungovaní samospráv. Aké sú jej dosahy na vaše mesto? - V týchto dňoch živo diskutujeme o jej dosahoch. Pre veľké mestá je nedostatok financií na riešenie ich regionálnej funkcie. Obyvatelia miest by mali daňami vykryť dané funkcie, ktoré slúžia širokému okoliu. S ministerstvom financií sa priebežne riešia rozpory ohľadne tohto finančného objemu. Výsledkami už budú konkrétne čísla aj pre našu samosprávu, kde sa riešia originálne kompetencie, ale aj kompetencie prenesené v školstve. Ministerstvo financií stanovilo veľkostné koeficienty, ktoré majú zohľadniť funkciu miest. Pri návrhu pre nás bol koeficient 1,37, ktorý nedostatočne pokrýval náklady na MHD. Stratu sme odhadovali na 55 miliónov Sk. Na MHD sme od štátu dostali na tento rok 102 mil. Sk. Teraz je koeficient 1,13, a tak by sme mali z daní obyvateľov pokryť 102 mil. Sk. Týmto sme však nútení zastaviť linky MHD do deviatich okolitých obcí a investície do našej hromadnej dopravy. A v školstve treba urobiť razantné opatrenia – v tomto roku ušetriť 48 mil. Sk a v budúcom roku ešte cca 22 mil. Sk.
Ste realista, a teda určite neočakávate veľa pozitívnych správ? - Samozrejme, diskusia o financiách nie je debatou o výške poplatkov za parkovné. Celý finančný objem sa napr. musí priamo premietnuť pre funkciu mesta, ale aj pre školstvo, a to nielen do platov, ale aj do prevádzkových nákladov našich škôl a školských zariadení. Čo v prípade, ak školstvo ostane poddimenzované? - Nemám rád hypotetické otázky typu: Čo keď? Čo ak? V tomto prípade je však viac ako isté, že na školstvo ani zďaleka neprídu také peniaze, aké by boli potrebné na zaistenie riadneho fungovania celej siete škôl, a musíme pristúpiť k ich rušeniu.
Pripravujete „radikálne“ opatrenia? - Komunálni politici musia byť v prvom rade manažéri. Je len na nich, ako začnú riešiť problémy, s ktorými si doteraz štát neporadil. Preto sa od nich očakáva aj to, aby definovali jasné vízie. O čom by mala byť vízia v školstve, o prepúšťaní učiteľov či o rušení škôl? - V takýchto taxatívnych vyjadreniach by som bol veľmi opatrný. V prvom rade realita je o novom systéme fungovania škôl. Teda o tom, aby za momentálne málo peňazí bolo veľa muziky. Žiaľ, nevyhneme sa ani prepúšťaniu ľudí či rušeniu škôl. Hoci aj toto sú skutočnosti, ktoré sa nedajú obísť. Každý, aj takýto nepopulárny krok si však vyžaduje veľmi veľa odvahy, a preto musíme dobre zvážiť, či práve takéto zásahy sú tie najvyhnutejšie. Ak takýmto spôsobom avizujete či zdôvodňujete možné nepopulárne kroky v školstve, za vášho partnera môžeme sotva považovať odbory? - Práve naopak. Odborová organizácia je v Prešove veľmi silná. Ja som ochotný jej načúvať. Aj v problematike školstva a riešenia daného zložitého stavu ich považujem za svojich partnerov. Mám si s nimi čo povedať a viem, že pozícia, v ktorej sa nachádzajú, nie je príjemná, ale centrálne dané fakty musia odbory riešiť centrálne. Tu dolu môžu len akceptovať vzniknutú situáciu a potrebu systémového riešenia. Samozrejme – diskusiám s nimi a rovnako aj s občanmi o podobe školskej reformy sa nevyhýbam. Nejde podľa vás o tak často kritizované politizovanie odborov? - V danej situácii mi nikdy nenapadla takáto konštelácia slov. Ak hovorím o spolupráci s odbormi, mám tým na mysli spoločné diskusie o priebehu a podobe reforiem. Tu je veľký priestor na spoluprácu v prospech našich žiakov a rovnako ich rodičov. Podľa predsedu ZMOS-u Michala Sýkoru „dobrí starostovia“ nebudú zvyšovať dane. Považujete sa podľa tohto modelu za dobrého starostu? - Vyjadrenie p. Sýkoru je asi omyl. Dobrý starosta je taký, ktorý zabezpečuje svojej samospráve štandard a vytvára podmienky na jeho neustále zvyšovanie. To znamená, že peniaze, s ktorými samospráva disponuje, sa, ľudovo povedané, neprejedajú, ale smerujú do aktivít, v ktorých sa zhodnotia. Samospráva nesmie byť podnikateľský subjekt. Je súčasťou verejnej správy, a preto je v prvom rade o poskytovaní služieb. Je však samozrejmé, že aj formou zakladania mestských podnikov si plní pokladnicu, a tak vytvára podmienky nielen na udržiavanie, ale hlavne na zvyšovanie spomínaného štandardu. Na poslednom stretnutí K 8 v Nitre ste v komuniké vyjadrili názor, podľa ktorého ministerstvo financií stanovením veľkostného koeficientu ubližuje veľkým mestám na úkor malých obcí. Nie je to podľa vás odklon od pôvodnej filozofie reformy verejnej správy? - Reforma verejnej správy je o posilňovaní samosprávy. Je o vytvorení modelu ekonomicky stabilných územných jednotiek, ktoré poskytujú v porovnaní so štátnou správou lacnejšie služby a vzniknuté problémy sa riešia na najnižšej možnej úrovni. Najlepším príkladom odklonu od základnej filozofie tvorby silnej samosprávy sú veľkostné koeficienty. Malým obciam bol navrhovaný koeficient upravený smerom nahor z pôvodného 0,49 na 0,89. Mesto Prešov očakávalo číslo 1,47, ktorého schválením by ešte chýbalo na MHD cca 17 mil. Sk. Po úprave sme však dostali skôr spomínaný koeficient 1,13. Metropola Šariša s 93 tis. obyvateľmi bola svojím koeficientom daná na úroveň miest s 50 000 obyvateľmi, ktoré neplnia tú funkciu ako krajské mesta so širokými regionálnymi, štátnymi aj medzinárodnými funkciami. Podľa mňa je na zamyslenie i to, ako sa naše tretie najväčšie mesto, ktoré okrem iného predstavuje najväčšiu spoločnú úradovňu na Slovensku, porovnáva s omnoho menšími samosprávami. V týchto dňoch vrcholia prípravy na zlúčenie mimoparlamentných ľavicových strán so Smerom. Ako sa na tento proces integrácie pozeráte z pozície komunálneho politika? - Integrácia v tejto podobe je omnoho jednoduchšia na papieri či deklaráciami zjazdov ako v praktickej politike, ktorá sa najviac prejavuje v komunálnej či regionálnej sfére. Na ilustráciu tejto zložitej situácie musím využiť príklad z prešovského regiónu. V krajskom parlamente stoja poslanecké kluby SDĽ a Smer na opačných póloch. To platí aj o našej protichodnosti v mestskom zastupiteľstve, kde je SDĽ vládnucou stranou a poslanci Smeru sú v opozičnom klube spolu s pravicovou SDKÚ, DS a ANO. Ako si teda predstavujete spoluprácu už nie SDĽ a Smer, ale jednej strany? Naznačujete snáď nejakú opozično-koaličnú zmluvu? - V tejto chvíli otázky o nejakých zmluvách nie sú na mieste. Zmluvy alebo dohody sú uzavreté na volebné obdobie. A realizujú ich zvolené osobnosti, aj keď so straníckym krytím. Máme svoj program, po dvoch rokoch aj výsledky a pokračujeme ďalej. Takto síce nechcem špecifikovať ponuku pre spoluprácu Smeru, ale na podobnom základe, teda prísne profesionálnom, musí byť postavená ďalšia, už spoločná budúcnosť.
Prečo zlyhala SDĽ? Ktoré skúsenosti varujú? - Zlyhanie SDĽ sme zhodnotili na lučeneckom zjazde. Vyšiel z toho záver integrovať ľavicu a rokovať so Smerom. Doterajšie pokusy o integráciu neboli úspešné, a preto sa začali diskusie o integrácii na báze zlúčenia so Smerom. Z diskusií vzišli konkrétne kroky, ktoré máme možnosť spoločne sledovať. Dúfajme, že sa to dotiahne do zdarného konca. Neobávate sa tradičnej prevahy individuálnych záujmov v procese integrácie? - Pri výrazných osobnostiach či v Smere alebo ďalších integrujúcich sa stranách s tým treba počítať, ale verme, že sa presadí cieľ, a nie úzke osobné záujmy. Konečne zvíťazí nezištné odhodlanie nad úzkoprsou zištnosťou? - Verím, že áno. Že zisk bude pre väčšinu občanov, ktorí pociťujú teraz len tvrdé ekonomické kroky bez zohľadnenia skutočnej reality. Preto veľká skupina občanov nostalgicky spomína iba na tú časť socializmu, kde bolo o všetko postarané. Preto sa pre rozumnú politiku zjednotená ľavica musí poučiť od strán Socialistickej internacionály. A to môžu urobiť len spoločne osobnosti bez zištných osobných záujmov. Prečo by mala panovať dobrá vôľa z hľadiska predsedov regionálnych organizácií v Smere, ktorí by na sneme 11. decembra mali odhlasovať integráciu s politikou SDĽ, keď de facto ohrozujú vlastnú budúcnosť? - Tu nejde len o politiku SDĽ. Ide o vytvorenie silnej a stabilnej ľavicovej strany. To asi chápu aj terajší funkcionári Smeru, ak majú ochotu zlúčiť sa. A skutočné percentá pri voľbách ich k tomu aj tlačia. Z hľadiska Smeru budú existovať dva druhy regionálnych politikov: Tí, ktorí boli menovaní vedením, a tí, ktorí vyhrali komunálne voľby. Ako by sa tento problém dal vyriešiť? - Regionálny alebo, ak chcete, komunálny politik je človek, ktorý prejde najreprezentatívnejším výskumom verejnej mienky – voľbami. Je pravdou, že politické strany obsadzujú miesta v svojich štruktúrach rôznymi spôsobmi. Smer si svojich predstaviteľov na okresnej či krajskej úrovni menuje. Je to manažérsky spôsob personálnej politiky. Myslím si však, že tá by v každom prípade mala zohľadňovať reálnu pozíciu konkrétnych persón v danom regióne. Tak by sa preniesla zodpovednosť za stranícky politický život na konkrétnych ľudí, ktorí sú v regióne, poviem to priamo, „evidovaní“ v pozitívnom zmysle slova. Aká je vaša predstava o vašom voličovi v strane Smer? Bude to taký istý typ ako v starej SDĽ? - Občanov v štáte nevymeníme. Len im treba poskytnúť reálnu možnosť ovplyvňovať chod v tomto štáte s tým, s čím nie sú spokojní. A ja verím, že preferencie Smeru sa integráciou stanú aj pevným číslom pri voľbách. Čím je SDĽ okrem majetku prínosom pre Smer? - V médiách čoraz viac rezonuje myšlienka, podľa ktorej je integrácia ľavicových strán o majetku, značke SI a Ficových preferenciách. SDĽ sa dlhodobo pýši obrovským počtom regionálnych a komunálnych politikov, starostov, primátorov, poslancov. Toto je konkrétny a nespochybniteľný dôkaz toho, že v prostredí tejto mimoparlamentnej strany sú stále ľudia, ktorí sa tešia dôvere aj dôveryhodnosti občanov. Strana, keď chce byť stabilná, musí mať silné základy. SDĽ aj v tomto čase a uvedenou devízou predstavuje silný základ. Čo by sa malo zmeniť vstupom starostov a regionálnych poslancov do strany Smer? - Smeru je vlastný prívlastok – strana s najviac nerozhodnutými voličmi. Som presvedčený, že hoci po integrácii preferencie strany čiastočne stúpnu, stanú sa plnohodnotnými. To znamená, že strana aj vďaka komunálnym politikom SDĽ získa voličskú stabilitu. Ako socialista iste máte svoj názor na pragmatizmus a populizmus v strane Smer. Čo s tým? Nie je integrácia iba pokračovaním tejto cesty v Smere? - Ktorá parlamentná strana nie je populistická? V politike to rovnako platí aj o populizme. Strana si to môže dovoliť obzvlášť vtedy, keď je v opozícii. Nesmie si ho však zamieňať s konštruktívnou kritikou. Táto kritika musí v politike štandardnej opozičnej strany dominovať. Pokladáte sa za primátora, ktorý by sa zaobišiel bez podpory konkrétnej politickej strany? - Pokladám sa za primátora, ktorý si veľmi dobre uvedomuje, že politika je „kolektívny šport“. Primátor bez podpory poslancov z rôznych strán či nezávislých má zaviazané ruky. Preto je potrebné hľadať podporu, a tak vytvárať spoločný tím. Čo sa týka konkrétnej politickej strany, je to hypotetická otázka. Určite sa politika nedá robiť bez relevantnej partaje, a ak je proti primátorovej politickej agende, je ťažké realizovať ju. Ak ho však podporuje, tak sa politická agenda stáva spoločnou politickou víziou. Kde vidíte hranice politickej agendy nekomunistickej ľavice od tej komunistickej? - Aj slovo ‚komunistický‘ môže mať rôzne pohľady. Mám takú osobnú skúsenosť z decembra 1989, keď Prešov súkromne navštívil starosta francúzskeho partnerského mesta La Courneuve. Prišiel sa osobne presvedčiť, čo sa tu po ,nežnej‘ deje. Myslel si, že sa tu bývalí funkcionári zatvárajú a neviem čo ešte. A prekvapil ma vetou: ,,My sme upozorňovali súdruhov, že politika sa tak nerobí.“ Ale prešovskí stranícki funkcionári o tom nerozhodovali. O politike sa rozhodovalo vtedy v Moskve. Súčasnej komunistickej ľavici je vlastný svojský pohľad na fungovanie spoločnosti. I keď už majú iný pohľad na všeľudové vlastníctvo aj na podnikanie ... V mnohých sférach ide o myšlienky, ktoré sú v príkrom rozpore so spoločenským smerovaním a samotným vývojom spoločnosti. Politologický pojem – nekomunistická ľavica vo mne evokuje myšlienkový prúd, ktorý akceptuje spoločenský vývoj a svojou agendou reaguje na dané situácie ľavicovými alternatívami. A v našich podmienkach treba využiť členstvo a skúsenosti v SES a SI. Budete sa pokladať po úspešnom integračnom procese za politika Smeru? - Som zástancom integrácie ľavice pod vedením Smeru a ak ma Smer prijme aj za svojho primátora, tak sa ním budem cítiť. Po úspešnom integračnom procese zostávam v prvom rade primátorom Prešova, ktorého prirodzenou politickou oporou je strana Smer. Základ zlučovania musí vychádzať z toho, čo strane dajú jednotliví členovia, a nie z toho, čo môžu získať zo svojho členstva. Toto je podľa mňa základná otázka, na ktorú si musia odpovedať všetci integrujúci sa členovia ľavicových strán. Prebiehajúca integrácia ľavice je v prvom rade reakciou na jej doterajšie zlyhania. Prečo sa ľavica rozsypala? Zlyhali osobnosti, agenda alebo je problém niekde inde? - Slovenská ľavica trpí detskými chorobami. Hoci nekomunistická ľavica má už 15 rokov, stále nemá vybudovaný silný imunitný systém. Stále žijeme dobu postupného odcudzovania sa dubčekovskému odkazu, nie príliš dobrej komunikácie s občanmi a ešte stále nevytvoreného odborného backgroundu. V mnohých témach argumentačne zaostávame za pravicovými stranami, ktoré majú prirodzenú oporu v MESE 10 a silných nadáciách. U nás sa nedostatočne rozvíja intelektuálna báza pre praktickú politiku. Smer ukazuje, že aj mladí ľudia môžu mať záujem o politiku a aktívne v nej pracovať. Tu je tá budúcnosť integrujúcej sa ľavice. Aký typ ľudí chýba ľavicovej politike? Intelektuáli, lekári, vysokoškolskí pedagógovia...? - Nedovolím si vytvárať ‚chlieviky‘, ktoré by určovali, koľko ľudí a z akej brandže má byť v politike. Ak poviem, že to musí byť správne vyvážené, bude moja odpoveď priveľmi diplomatická. Politická agenda je základom fungovania každej strany. Ľavica je aj o silnom sociálnom programe, o silnom štáte, a teda o aplikácii socialistických a sociálnodemokratických hodnôt. Na to, aby sa naše hodnoty uplatnili v reálnom živote, je potrebné, aby bola strana odklopená ľuďmi z každej sféry. Ale dôležité je, aby bola stále otvorená mladým ľuďom. Samosprávy vytvárajú podmienky na prilákanie zahraničných investorov. Budú priemyselné parky. Očakávajú zníženie nezamestnanosti, zvýšenie životnej úrovne i prísun peňazí cez daň z nehnuteľnosti. Aký objem financií predstavuje daň z nehnuteľnosti pre mesto Prešov? Ako postupujete pri budovaní priemyselných parkov? - Pri budovaní terajších priemyselných parkov je objektívne zistené, že po nábehu výroby 10 –12-krát viac získava štát ako samospráva. Daň z nehnuteľnosti je pre obec len jedna položka. Ostatné je príjmom štátu. Preto očakávame pomoc od štátu, lebo z vlastných zdrojov to nie je reálne. Ak nehovoríme o nejakých 3 – 5 hektároch pozemkov. Doteraz sme vyberali dane z pohľade stavu príjmov obyvateľov a stabilizácie podnikateľov. Máme stále dosť neplatičov jedných aj druhých. Od januára 2005 výrazné zvýšenie daní nám asi rapídne nezlepší príjmovú časť rozpočtu. Musíme to citlivo posúdiť. Predsa len príjmy na východe republiky sú nízke oproti západu. A pri terajšej centralizácii je prerozdeľovací mechanizmus zlý. Pozrite si zoznam verejných ministerstva Va RR do r. 2006. Preto máme takú základňu pre rozvoj regiónu, miest a obcí. S hosťom sa zhovárali Martin Muránsky a Mišo Kaliňák
