Knihy

Časopis pre humanitné a sociálne poznanie Anthropos sa vo svojom druhom čísle venuje téme moderny, modernity. Ako hovorí v úvode šéfredaktor Miroslav Marcelli, „zatiaľ čo ešte pred niekoľkými rokmi sa zdalo, že modernita už patrí minulosti a všeobecný záujem vyvolávali pokusy pomenovať, charakterizovať a zhodnotiť situáciu, ktorá prišla po nej, dnes sme skôr svedkami návratu k tejto tematike.“ Diskusie o postmoderne utíchli, niekde úplne zanikli bez jasného víťaza. „Zato modernita sa pred nami objavuje s novou naliehavosťou. Stala sa znova modernou? Vrátila sa, aby vytlačila tému, ktorá už svojím názvom ohlasovala jej koniec a nástup post-moderných čias?“ Otázok ponúka zvolená téma naozaj veľa, načrtnúť odpovede na niektoré z nich sa pokúšajú naši i zahraniční odborníci, filozofi, teoretici umenia či etnológovia. Anthropos prináša aj profily dvoch filozofov, Kanta a Foucaulta (v tomto roku si pripomíname okrúhle výročie ich smrti), ako aj rozhovor s francúzskym filozofom Gérardom Rauletom, ktorý okrem iného viedol pred viac než dvoma desaťročiami rozhovor práve s Michelom Foucaultom. Keď sa povie Robert Fulghum, každému fulghumovskému čitateľovi sa vybaví materská škola (aj materská škola po 15 rokoch) a horiaca posteľ. A takisto ďalšie knihy: Ach jo, Možná, možná ne, Od začátku do konce, Opravdová láska a Slová, která jsem si přál napsat sám. Azda práve táto kniha obľúbených citátov cudzích autorov prinútila náruživého čitateľa Roberta Fulghuma urobiť si prestávku, počas ktorej sa rozhodol napísať román, aký by si sám rád prečítal. Román bol už dlho plánovaný, ešte sa však „žil“. Nepísal sa pre redaktorov, kritikov ani módne trendy. Třetí přání (ARGO) samozrejme nie je hocijaký román. Nie je to román ani bežný, ani tradičný, ani realistický. Je rovnako zložitý ako rozprávkové „tri želania“. Hlavnými postavami sú jedna žena a dvaja muži: Alice – tajomná femme fatale s bielymi vlasmi, Američan Max-Pol Millay, ktorý sa ocitne na križovatke života ako autor Krétskej kroniky a rodený Grék s anglickým pasom aj domovom Alex Evans. Dej sa odohráva na Kréte, v Giverny – záhrade Clauda Moneta, v Oxforde na vodných kanáloch a tiež vo vlakoch, lietadlách a staniciach, ktoré sú nie len priesečníkmi tratí, ale aj ľudských osudov. Text je doplnený množstvom ilustrácií, skíc, notových záznamov, pochybných veršov. Počnúc Platónom si filozofi kladú otázku, ako je možné poznanie. Ako poznávame vonkajší svet objektov a udalostí? Ako poznávame vnútorný svet myšlienok, presvedčení, pocitov a nálad a ako tieto dva svety spolu súvisia? Tradičná filozofia vytvorila pojem „vedomia“ a metódu jeho skúmania – introspekciu, pomocou ktorej hľadala odpovede na Platónove otázky. Daniel C. Dennett (1942), jeden zo zakladateľov súčasnej filozofie mysle, prišiel začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia s myšlienkou, že táto cesta nikam nevedie. Podľa neho treba začať inými otázkami: Čím by sa na seba mali podobať veci, ktorým pripisujeme presvedčenia, myšlienky, pocity alebo nálady? Myslia zvieratá? Budú stroje niekedy myslieť? Akú vnútornú stavbu by mal mať biologický organizmus alebo stroj, o ktorom by sme mali dôvod myslieť si, že myslí? Pri hľadaní odpovedí na tieto otázky otvára Dennett prekvapujúce metafory, modely a príbehy a pomocou nich objasňuje, ako mohla evolúcia vytvoriť taký zázračný svet, aký predstavuje vnútorný svet ľudskej mysle. Kniha Dennett (VYDAVATEĽSTVO PT) autora Johna Symonsa je ďalšou z edície Osobnosti filozofie, ktorá prináša krátke úvody do diela a myslenia minulých i súčasných filozofov.