Zmeny nedosiahneme, pokiaľ budú prevládať stereotypy
Zita Gurmaiová, poslankyňa Európskeho parlamentu Zita Gurmaiová ukončila štúdium na Ekonomickej univerzite v Budapešti v roku 1988, kde neskôr získala aj doktorát. Okrem ekonómie študovala francúzsku a španielsku filológiu. Pôsobila ako podnikateľka a manažérka vo viacerých firmách. V roku 2000 bola zvolená za poslankyňu maďarského Národného zhromaždenia za Maďarskú socialistickú stranu (MSzP) a v posledných európskych voľbách v júni 2004 ju zvolili za poslankyňu Európskeho parlamentu. Je podpredsedníčkou Výboru pre práva žien EP, predsedníčkou Stáleho výboru žien Strany európskych socialistov a podpredsedníčkou Socialistickej internacionály žien. V Európskou parlamente pôsobí aj ako členka Výboru pre regionálny rozvoj. Je vydatá a má dve deti. Čím všetkým si prešla, kým si sa stala poslankyňou Európskeho parlamentu? - K Maďarskej socialistickej strane som sa dostala v roku 1993, keď som pomáhala v kampani pred parlamentnými voľbami kandidátovi v 7. a 8. budapeštianskom obvode. Realizovala som vtedy úplne nový druh kampane. Bola som presvedčená, že tzv. nezávislé občianske fóra, ktoré boli súčasťou strany, boli veľmi dôležité, veď s členmi strany treba pracovať aj v medzivolebnom období. Pred voľbami treba členom strany presne povedať, čo je potrebné urobiť, aby voľby dopadli čo najúspešnejšie. Organizovali sme vtedy veľmi veľký počet akcií. Po celej krajine som potom cestovala aj v ďalších rokoch. Aj keď som ešte nebola veľmi známa, ľudia sa so mnou vždy veľmi úprimne porozprávali. V roku 1998 som bola jednou z tých, ktorí sme otvorene hovorili, že Maďarská socialistická strana nemá šancu zvíťaziť, keďže sa úplne vytratil kontakt medzi voličmi a vrcholným vedením strany. Vtedy nás všetci považovali za bláznov, nikto nám nechcel uveriť. V ženskej sekcii MSzP som začala pracovať v polovici deväťdesiatych rokov, keď som sa stala hovorkyňou pre zahraničné vzťahy. Bolo to veľmi dôležité aj preto, lebo Maďarská socialistická strana nemala v oblasti medzinárodných kontaktov absolútne žiadnych partnerov na organizovanie vzdelávacích aktivít. V prvých slobodných voľbách v roku 1990 naša strana výrazne stratila, keď z 386 mandátov obsadila len 38. Znamenalo to, že stranu bolo treba komplexne prestavať, a to aj v oblasti medzinárodnej spolupráce. Začali sme úzko spolupracovať so zahraničnými nadáciami, či už to bola francúzska Nadácia Jeana Jaurésa alebo britská Westminsterská nadácia pre demokraciu. Naše aktivity sa zameriavali hlavne na vzdelávanie a tréningy. Už vtedy bolo mojím cieľom zvýšiť zastúpenie žien na volebných kandidátkach. V roku 2000 ma zvolili za predsedníčku ženskej sekcie MSzP. Tá mala pred štyrma rokmi približne 500 členiek, dnes sa ich počet pohybuje okolo 4 500. Za tie roky som pracovala s takým tímom, ktorý významne prispel k víťazstvu Maďarskej socialistickej strany v uplynulých voľbách. Ty si sa veľmi zviditeľnila ženským hnutím žltých šatiek. Čo bolo jeho podstatou? - Hnutie žltých šatiek bolo takým javom na maďarskej politickej scéne pred voľbami v roku 2002, ktorý mal presvedčiť členky Maďarskej socialistickej strany, že ak chcú zmeny, musia byť aj ony ich súčasťou. V novembri 2001, podľa nápadu jedného vynikajúceho zahraničného experta na kampane, som počas jednej štvordňovej oslavy zvolala naše ženy, prišlo ich vyše sto. Hovorili sme vtedy o tom, či sú ochotné vyjsť na ulicu každý týždeň v piatok od tretej do piatej so symbolom – žltou šatkou na krku. Žltá šatka preto, lebo žltá farba symbolizovala farbu slnka, čistotu. Štatistiky zverejnené v tom roku poukazovali na to, že ženy sú oveľa menej skorumpované ako muži. Bol to tichý protest žien, ktorým sme chceli poukázať na to, že osud žien sa nezlepšil, naopak, za Orbánovej vlády sa výrazne zhoršil. Chceli sme tým dosiahnuť zmenu. Demonštrovali sme každý týždeň na tom istom budapeštianskom námestí. Tieto akcie sa napokon rozšírili po celom Maďarsku, ku koncu ženy demonštrovali vo vyše štyridsiatich maďarských mestách. Išlo o udalosť, do ktorej sa zapojili najmä staršie ženy, veď ony sa už nemali o čo báť. Boli však aj také, ktoré stratili svoje pracovné miesto, lebo sa zúčastnili na tomto proteste. Išlo nám však o spoločnú vec – zvrhnúť Orbánovu vládu, a v tom boli naše ženy skutočné partnerky. Na jednom z týchto otvorených fór sa za prítomnosti dvoch až troch tisícok našich žien zúčastnil aj bývalý predseda Socialistickej internacionály Pierre Mauroy. Na takú fantastickú atmosféru sa za uplynulých desať rokov ani nepamätám. Toto hnutie vyvolalo v Maďarskej socialistickej strane veľké pohyby, aj keď vtedy sme ešte nemali dostatok síl na to, aby sme okrem výmeny vlády iniciovali širšiu kampaň za zvýšenie zastúpenia žien v samotnej strane. Myslím si, že počet žien v maďarskom parlamente je ešte stále veľmi nízky, do Európskeho parlamentu sme sa z MSzP dostali tri ženy. Napriek tomu bývalý predseda MSzP László Kovács na poslednom straníckom kongrese vyhlásil, že v Maďarskej socialistickej strane je na vedúcich pozíciách a vo významných štátnych funkciách viac žien ako vo všetkých ostatných maďarských stranách dokopy. Je to len náhoda alebo sa za tým skrýva systematický prístup z vašej strany? - V roku 1999 Maďarská socialistická strana prijala kvóty 20 % pre ženy a 20 % pre mladých, ktoré však boli podľa mňa veľmi nízke. No to zabezpečilo možnosť na to, aby si vôbec ženy boli isté, že aspoň nejaké ich percento sa dostane do poradných orgánov strany. Vtedy sa v strane začala zakoreňovať myšlienka, že účasť žien v politike je veľmi dôležitá. Za Lászlóa Kovácsa bolo ženské zastúpenie relatívne vysoké. Na rozdiel od neho si však súčasný predseda strany zatiaľ dostatočne neuvedomil túto potrebu a zdá sa mi, že to aj bude ťažšie presadzovať. Z pätnástich členov predsedníctva sú štyri ženy. S odstupom času si myslím, že sme mali nominovať viac žien, určite by sa tam dostali. Bohužiaľ, nemáme žiadnu podpredsedníčku. Za veľký úspech však považujem to, že v histórii maďarského parlamentarizmu stojí na čele maďarského parlamentu po druhý raz žena. Máme tiež vo vláde dve ministerky, z ktorých jedna zodpovedá za rezort vnútra. Ďalšia vec, ktorú sa nám podarilo uskutočniť, je v Európe jedinečná: jedna z ministeriek mimo iného zodpovedá za rovnaké práva žien. Napriek týmto pozitívnym príkladom je verejná mienka v Maďarsku iná. Ženy nerady politizujú, pretože atmosféra, ktorá charakterizuje náš verejný život, jednoducho povedané, nie je ženská. Ako v tejto súvislosti vnímaš otázku pozitívnej diskriminácie? Tá sa považuje za jeden z nástrojov na dosiahnutie rovnosti medzi ženami a mužmi, pokiaľ ide o ich zastúpenie. Práve pozitívna diskriminácia však vyvoláva medzi mužmi najväčšie diskusie a stretáva sa s najväčším odmietaním... - Niet demokracie bez zastúpenia žien. Ak má spoločnosť určité očakávania tak voči ženám, ako i mužom, potom je potrebné zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie. Minulé storočie bolo poznačené bojom žien za získanie hlasovacieho práva. V minulosti bola politika panským huncútstvom, ihriskom, na ktorom hrali len muži. Odvtedy došlo k mnohým zmenám. Za veľký výdobytok považujem, že aj nová európska ústava jednoznačne hovorí o potrebe rovnakého zastúpenia žien a mužov. A to možno dosiahnuť práve takými nástrojmi, ako je pozitívna diskriminácia. V novej Európskej komisii je sedem žien a dokonca aj mimoriadne dôležitý rozpočtový rezort vedie žena. O politike EÚ však aj tak rozhodujú muži, keďže v hlavnom rozhodovacom orgáne Únie – v Európskej rade nie je zastúpená ani jedna žena. Kedy nastane tá chvíľa, keď aj ženy budú podstatnejšie ovplyvňovať budúcnosť Únie? - Anna Lindtová, zavraždená švédska ministerka zahraničných vecí, bola takou medzinárodne uznávanou političkou, ktorá mala veľkú šancu stať sa ministerkou zahraničných vecí. Bruselská plenárna miestnosť Európskeho parlamentu dnes nesie jej meno, čo je ocenením jej osobnosti a jej politiky. Sú aj mnohé ďalšie ženy političky, ktoré si viem predstaviť na významných európskych pozíciách. Napríklad fínsku prezidentku a bývalú ministerku zahraničných vecí Tarju Hallonenovú. Bude však trvať veľmi dlho, kým na čele niektorej z krajín nášho kontinentu bude žena – premiérka. V tejto chvíli je najdôležitejšie to, aby medzi ministrami členských krajín Únie bolo čo najviac žien. A ako som už spomínala, Maďarsko na tom nie je až tak zle. V rámci Európskeho parlamentu pôsobíš vo Výbore pre práva žien. Ktoré problémy v tejto oblasti treba podľa teba riešiť prioritne? - Sú to určite rozdiely v odmeňovaní žien a mužov. Už Rímska zmluva Európskeho spoločenstva z roku 1957 zakotvila princíp rovnakej mzdy za rovnakú prácu. Skutočnosť je však taká, že ženy v pôvodných pätnástich členských krajinách Európskej únie zarábajú v priemere o 16 % menej ako muži, kým v nových členských krajinách tento rozdiel dosahuje až 25 %. Rovnako nie je docenená ani práca v domácnosti. Pre mňa ako socialistku predstavuje dieťa jednu z najväčších hodnôt v živote, o ktorú je potrebné náležite sa postarať. A to nemôže byť len na pleciach žien, rovnakú zodpovednosť musia niesť aj muži. Ako to však dosiahnuť? Povinná otcovská dovolenka asi nebude riešením...? - Nuž, takáto právna úprava už funguje vo Švédsku. Práve tam sa po prvý raz na svete umožnilo aj to, aby ženy mohli rodiť za prítomnosti svojich partnerov. Neskôr sa ukázalo, že vzťah medzi dieťaťom a otcom, ktorý bol pri jeho pôrode, je oveľa lepší ako vzťah medzi dieťaťom a otcom, ktorý pri pôrode prítomný nebol. Švédsko nám môže ísť príkladom, aj pokiaľ ide o zastúpenie žien v politike. V dnešnom parlamente je ich 40 percent. A v takejto situácii dobre funguje aj rodičovská dovolenka. Mužom treba jednoducho poskytnúť možnosť, aby zostali doma s dieťaťom, aj keď to musí byť na individuálnom rozhodnutí každého páru. V škandinávskych krajinách pracuje mnoho učiteľov v materských škôlkach, ktorí sa veľmi dobre osvedčili, nevidím preto dôvod, prečo by to malo spôsobovať ťažkosti. Zmeny však nedosiahneme dovtedy, kým v spoločnosti budú prevládať stereotypy. Tie možno odbúrať najmä vzdelávaním. Kým sa však budú vydávať také učebnice, ktoré znázorňujú muža sediaceho s pivom a s vyloženými nohami pred televíziou a ženu v kuchyni, ako varí večeru, k žiadnemu prelomu nedôjde. Nedávno si bola zvolená za predsedníčku Stáleho výboru žien pri Strane európskych socialistov (SES). Ako by si charakterizovala vzťah medzi týmto ženským výborom a stranou ako takou? Má ženský výbor reálny vplyv na politiku a rozhodovanie v SES? - Netajím sa tým, že som sa zúčastnila na kampani súčasného predsedu Strany európskych socialistov Poula Nyrupa Rasmussena, keď kandidoval na túto funkciu. (Jeho protivníkom bol bývalý taliansky premiér Giuliano Amato – pozn. red.). Aj keď treba uznať, že tak Rasmussen, ako aj Amato majú za sebou významné účinkovanie na premiérskych postoch, bohaté skúsenosti a veľmi veľký rozhľad. Vďaka dobrým vzťahom s Poulom Nyrupom Rasmussenom sa nám podarilo vytvoriť skutočné partnerstvo medzi ženským výborom a Stranou európskych socialistov. Na stretnutiach jednotlivých orgánov SES sa pravidelne zúčastňuje zástupkyňa ženského výboru a máme tiež možnosť nominovať naše členky do pracovných skupín. Práve pre našu zástupkyňu sa vytvorilo aj miesto v pracovnej skupine na vysokej úrovni pre Turecko. Aktívne sme sa zúčastňovali aj na práci skupiny vedenej bývalým európskym komisárom Pascalom Lamym, ktorá vypracovala rozsiahly dokument s názvom „Európa pokroku“. Tento dokument má zadefinovať platformu európskych socialistov na roky 2005 až 2009 a dať odpoveď na to, aký politický, ekonomický a sociálny model chceme pre Európu. Ako ženskému výboru sa nám do tohto významného dokumentu podarilo zapracovať aj osobitnú kapitolu venovanú rodovej rovnosti a gender mainstreaming. Na čo konkrétne sa zameriavajú vaše návrhy? - Naše návrhy smerujú najmä k postaveniu žien na trhu práce. Považujeme za nevyhnutné rozvíjať alternatívne formy zamestnávania, čo najviac rozšíriť prácu na čiastočný úväzok a prácu na diaľku či rôznymi motivačnými programami zvyšovať počet pracovných miest priateľských voči rodine. Zároveň sme prišli s iniciatívou preskúmať, do akej miery sa v jednotlivých krajinách Európskej únie premietli závery svetovej konferencie o ženách, ktorá sa konala pred desiatimi rokmi v Pekingu. Z môjho pohľadu by sme mali venovať osobitnú pozornosť aj situácii žien na vidieku, ktorá je oveľa komplikovanejšia. Trpia mnohými chorobami, častejšie ochorejú na rakovinu prsníka. Tiež musia znášať viac násilia, a to aj vo vlastných rodinách. V rámci delegácie Výboru EP pre práva žien si nedávno navštívila Portugalsko v súvislosti s holandskou loďou, na ktorej sa údajne vykonávali ilegálne potraty. - Išlo o to, že portugalská vláda nepovolila jednej holandskej organizácii, aby zakotvila svoju loď na portugalských brehoch a šírila medzi ženami osvetu za predchádzanie neželanému tehotenstvu. Vážnosť situácie prehĺbilo aj to, že pravicová tlač prekrútila správy o činnosti organizácie a šírila informácie o tom, že na lodi sa vykonávajú nelegálne prerušenia tehotenstva. Keďže o tomto prípade rokoval v prvom rade výbor, ktorého som členkou, cítila som zodpovednosť za to, aby som spolu s mojou kolegyňou v Európskom parlamente Katalin Lévaiovou navštívila toto miesto a osobne sa informovala o udalostiach, ku ktorým tam došlo. Ako vysvitlo, ani slovo nepadlo o ilegálnych potratoch. Loď pristála v Portugalsku a navštevuje aj ďalšie krajiny, kde sú interrupcie zákonom zakázané (napríklad na Malte, v Poľsku a v Írsku), aby poukázala na vážnosť tohto problému. Kauza súvisiaca s menovaním Rocca Buttiglioneho za európskeho komisára vyvolala v celej Európe početné reakcie. Negatívne stanovisko k jeho zvoleniu na tento post si prezentovala aj ty. - Kategoricky sme odmietli názory vyjadrené Buttiglionem o úlohe žien v spoločnosti. Stiahnutie jeho kandidatúry na post komisára je veľkým víťazstvom pre ženy a demokraciu. Som rada, že ako európski socialisti sme sa pevne postavili proti niekomu, kto by mohol konať proti právam žien. S plnou zodpovednosťou sme sformovali naše stanovisko, že svojský názor Buttiglioneho v otázkach rovnosti príležitostí a jeho konzervatívny postoj nie sú v súlade s hodnotami európskeho spoločenstva, preto bola jeho osoba neprijateľná. Tento krok bol zároveň dôkazom silnejúceho postavenia Európskeho parlamentu. Vráťme sa ešte na chvíľu do maďarskej politiky. Nedávno sa v Maďarskej socialistickej strane, ako i vo vláde udiali väčšie zmeny, keď staršiu generáciu nahradila úplne nová generácia mladých politikov. Ako vidíš vyhliadky na znovuzískanie dôvery strany u voličov? - Bývalý premiér Medgyessy sa dostal do takej situácie, keď už nevedel, ako ďalej. Namiesto neho nastúpil o dvadsať rokov mladší Gyurcsány, agilný mladý politik európskeho formátu s veľmi dobrými jazykovými znalosťami. Bola to významná zmena, ktorá prispela k zastaveniu poklesu popularity strany. Išlo skutočne o výmenu generácií. Kongres zvolil nového štyridsaťročného predsedu strany Hillera, ako aj ďalšieho tridsaťročného podpredsedu. K výraznejšiemu omladeniu došlo aj v regionálnych štruktúrach, hoci zastúpenie žien je tam nedostatočné. Čaká nás preto ešte veľa práce, pričom je veľmi dôležité jasne si stanoviť ciele na nasledujúce roky. V každom prípade však bude nevyhnutné čerpať zo skúseností Kovácsa, Horna či Vitányiho. Mladšia generácia dostala zelenú, má veľkú príležitosť dokázať, čo vie. Verím, že to prinesie úspech. V nedeľu sa v Maďarsku konalo referendum o udelení dvojitého občianstva Maďarom žijúcim v zahraničí, ktoré iniciovala opozičná strana FIDESZ. Miestami sa mi zdalo, že Maďarská socialistická strana nemala na túto otázku až taký jednoznačný názor... - Dvojité občianstvo je veľmi citlivá otázka. Jeden významný maďarský spisovateľ kedysi povedal, že za Maďara sa považuje ten, kto sa cíti byť Maďarom. A k tomu nepotrebujeme žiadne doklady. A treba si tiež úprimne priznať, že Maďari v zahraničí si v oveľa väčšej miere pestujú svoje národné tradície ako doma. Vstupom do Európskej únie sa Maďarom na Slovensku a v Slovinsku umožnil voľný pohyb do našej krajiny, Rumunsko sa stane členom EÚ čoskoro, s Ukrajinou asi bude treba uzavrieť osobitnú dohodu. Otázka dvojitého občianstva sa, bohužiaľ, stala predmetom veľmi škaredých politických hier. Neviem, aké dôsledky to bude mať na EÚ. Tým, že sa nastolila aj otázka vyplácania dôchodku pre zahraničných Maďarov, môže dôjsť k vážnemu vnútornému konfliktu. Bolo by veľmi ťažké vysvetliť našim penzistom, prečo by mali byť ukrátení o svoje dôchodky na úkor Maďarov žijúcich v zahraničí. Niežeby som chcela hovoriť o 500 miliardách forintov, ktoré by bolo treba vynaložiť na tento účel, ide však o obrovskú sumu, ktorá by mala veľký dosah na štátny rozpočet. Je to veľmi boľavá záležitosť, do ktorej sme zatiahnutí všetci. Našou prvoradou povinnosťou je pomáhať tým, ktorí žijú doma. A slovenská vláda by zas mala pomáhať Maďarom žijúcim na území Slovenska, respektíve malo by ísť o zdieľanú zodpovednosť. V tejto téme nejde len o to, či je to dobré pre nás, ale aj o to, čo na to povie Rumunsko či Slovensko. Táto téma nebola skrátka premyslená. Je to ďalšia populistická kampaň Viktora Orbána, ktorý chce získať hlasy voličov za každú cenu. S hosťom SLOVA sa zhovárala Judita Takáčová
