Harmónia odlišností

Dramatické a fascinujúce životné osudy spolu s obrovskou dávkou talentu boli základným stavebným kameňom obsahom neveľkého, ale o to pôsobivejšieho diela literátky Jane Bowlesovej. Činohra Slovenského národného divadla nám túto, na Slovensku menej známu, americkú spisovateľku predstavuje v inscenácii hry Dom nad oceánom (In the Summer House), ktorá mala premiéru v Divadle Pavla Országha Hviezdoslava 20. novembra. Podobne ako Bowlesovej prozaické diela, hra je inšpirovaná osobnými zážitkami a pocitmi autorky, ktorá sa celý život borila s problémom inakosti a odlišnosti životného štýlu. Zameriava sa najmä na ženské hrdinky, ktoré sú ilustráciou rôznych životných postojov s rozličným psychickým založením a schopnosťou prežívať lásku či náklonnosť. Dôležitým motívom v Bowlesovej tvorbe je neustále cestovanie a život akoby v provizóriu. Bowlesovej ženy nasledujú milované osoby, či už manžela alebo deti, do rôznych končín sveta, presne tak, ako to robila ich autorka. Hra Dom nad oceánom analyzuje vzťah matky s dcérou. Ponúka divákom jeho tri variácie. Chladnú a cynickú citovú vypočítavosť v postave Gertrúdy Eastmen Cuevasovej a jej dcéry Molly, bezvýhradné rodičovské zbožňovanie pani Constablovej k Vivien. Tretia variácia vzťahu matky a dcéry nám najväčšmi pripomína normálne rodinné ovzdušie, napriek tomu, že dcéra pani Lopezovej, Frederika, je duševne zaostalá, ich vzťah je vzájomne vyvážený, pozorný a prirodzený. Muži v citovom živote Jane Bowlesovej nehrali významnú úlohu, boli pre ňu skôr záštitou, ochranou a zdrojom spoločenského uznania a financií. Jej vzťah k manželovi, hoci bol i na dnešné pomery v mnohých ohľadoch neštandardný, bol príkladom vernej náklonnosti aspoň v tom smere, že Bowlesová svojho manžela nasledovala pri cestách po svete, zapájala sa do jeho spoločenského a umeleckého života a strávila po jeho boku najťažšie obdobie svojej choroby. Podobne aj muži v hre Dom nad oceánom sú pre ženy prostriedkom ako si zabezpečiť hmotný dostatok, ochranu a istotu. Citovo však žijú v úplne inom svete: vzťah s mužom akoby sa vôbec nedostával Bowlesovej ženám „pod kožu“. Vzťahy matiek s dcérami sú natoľko silné, že ich nedokážu narušiť ani sobáše a odchody manželov. Tri rôzne osudy žien Bowlesová spojila v Dome nad oceánom, keď sa ho majiteľka Gertrúda rozhodne predať a vydať sa za bohatého mexického podnikateľa pána Umberta Solaresa. Tak sa zoznámi s jeho sestrou pani Lopezovou a neterou Frederikou. Dom nad oceánom kúpi mladá a životom kypiaca Vivien, ktorú všade ako tieň nasleduje jej oddane milujúca a nenávidená matka pani Constablová. Pri obsadzovaní ženských postáv zvýraznil režisér Peter Mikulík ich odlišnosť aj rôznym ponímaním herectva ich predstaviteliek. Najvýraznejšiu a najrozsiahlejšiu postavu pani Eastmen Cuevasovej stvárnila Emília Vášáryová, pani Constablovú Zdena Studenková a pani Lopezovú Zuzana Kocúriková. V bezcitnej cieľavedomosti a cynizme Eastmen Cuevasovej našla Emília Vášáryová inšpiráciu a materiál pre svoje autorské herectvo. Postavu vzala do rúk rovnako bezcitne a manipulatívne, ako sa ona správa vo svojom dramatickom svete. Prispôsobila si ju na svoj obraz tak, ako si ona prispôsobovala svoj život vlastnému pohodliu. Takýmto spôsobom typ herectva Emílie Vášáryovej ešte zvýraznil silu a chlad postavy. Na scéne vidíme Vášáryovú aj Eastmen Cuevasovú obe naraz, herečka cieľavedome a bravúrne ovláda postavu a prostredníctvom nej manipuluje všetkým, čo jej príde do ruky. Vankúš, stoličky a rôzne iné rekvizity dostávajú život, podriaďujú sa a bez akéhokoľvek odporu vydávajú svedectvo o vzťahoch a citoch postavy. Protipólom k Eastmen Cuevasovej sú postavy matiek prekypujúce citom. Prispôsobujú sa okolnostiam a podriaďujú osudu, rodine, dcére. Rovnako sa aj herečky Zdena Studenková a Zuzana Kocúriková podriaďujú svojím postavám a stávajú sa skutočnými matkami, jedna trpiacou a ponižovanou pani Constablovou, ktorú zúfalstvo privedie k alkoholu, a druhá živelnou a v rámci možností spokojnou pani Lopezovou. Text hry hovorí o vzťahoch, ale v inscenácii môžeme obdivovať skôr jednotlivé herecké kreácie ako rozohrávanie vzájomných vzťahov postáv. Vivien (Zuzana Marošová) svoju matku nenávidí a dáva jej to bezostyšne najavo – tu niet priestoru na žiaden vzájomný vzťah. Moly napriek bezcitnosti svoju matku Gertrúdu miluje. Snaží sa ju provokovať, vzdorovať jej a vzbudiť záujem. Helena Krajčiová sa pri stvárňovaní tejto postavy sústredila najmä na revoltu a rozdiely, ktoré odďaľujú matku od dcéry. Svojej postave neposkytla potenciál vnútorného bezhraničného citu, čo sa dostane na povrch v hysterickom plači pri rozlúčke s matkou, ktorá odchádza za svojím manželom do Mexika. Takéto skryté herecké puto sa jej podarilo vytvoriť k snúbencovi a neskôr manželovi Lionelovi (Ľuboš Kostelný), ktorému dá pred matkou v závere prednosť. Zuzana Kocúriková s Ivanou Kuxovou vytvorili ako matka s dcérou takú harmonickú hereckú dvojicu, že ich spoločné výstupy vytvárajú dojem jedinej postavy. Spolu so slúžkami spevom a živelnosťou vnášajú do ponurej atmosféry, ktorá obkolesuje Gertrúdu a pani Constablovú, radosť zo života a nespútanosť. Vzdušná, čistá a jasná scéna Alexandry Gruskovej do detailov korešponduje s modernistickou čistotou textu. Vynikajúco pôsobí dekorácia „domu nad oceánom“ so živým plotom a trávnikom. Dlhé prestavby scény v prvej časti inscenácie spomaľujú tempo a vyrušujú sústredenie divákov, pravdepodobne by bolo najlepšie počas celej prvej časti ponechať dekoráciu s „domom nad oceánom“. Druhé dejstvo v prvej časti sa odohráva na pláži bez domu. Keby sme si však dom predstavili na pláži, mohla by sa celá prvá polovica predstavenia odohrať v rovnakých kulisách, získala by na dynamike a kontrast s druhou časťou predstavenia by bol o to väčší. Po prestávke sa scéna premení na reštauráciu Langusta, kde pracuje Molly spolu s manželom Lionelom. Gertrúda, ktorá sa po návšteve dcéry rozhodla nevrátiť sa k manželovej mnohopočetnej rodine do Mexika, neustále hovorí o špinavej a smradľavej diere. Napriek tomu je však dekorácia rovnako vzdušná a čistá ako v prvej časti predstavenia a pôsobí tak isto honosne. Nevzniká preto nijaký kontrast a Gertrúdino zhnusenie nad dcériným životom nemá oporu v javiskovej realite. Inscenácia Domu nad oceánom v Slovenskom národnom divadle je ukážkou kvalitného „ženského divadla“, ktorého témou sú predovšetkým ženy a rôzne variácie ich intímnych vzťahov k svetu. Vynikajúce herecké výkony ženských predstaviteliek sa snúbia s profesionálnou divadelnou prácou celého realizačného tímu a vytvárajú náročnú inscenáciu, ktorej predstavenia iste oslovia citovo vnímavého diváka. Autor je divadelný kritik