Knihy
Vydavateľstvo ASPEKT už niekoľko rokov prináša ženám Kalendárku. Tá najnovšia, Kalendárka 2005, je opäť plná citátov, výrokov a poučení, samozrejme z pera a úst najznámejších ženských spisovateliek, filozofiek, feministiek... Nájdeme tu Boženu Slančíkovú Timravu („Keby som sa bola vydala, iste by som sa nestala spisovateľkou.“), Ľudmilu Podjavorinskú, Virginiu Woolf („Koľko uvažovania nám títo starí páni ušetrili! Ako sa pod ich vplyvom zúžili hranice nevedomosti! Mačky nejdú do neba. Ženy nemôžu napísať Shakespearove hry.“), Hanu Gregorovú, Elenu Maróthy-Šoltésovú („Keďže časopis naše ženské záujmy pestujúci nemôžeme mať, nuž vskutku ozaj aspoň na dáky dobrý kalendár by sme sa mali zozbierať, na taký, ktorý bol by nám vskutku užitočnou, cennou knihou.“), Andreu Dworkin, Teréziu Vansovú („Musela by som byť hodne mechom udretá, keby som nevedela, že u nás je pre tzv. ženskú otázku pole neúrodné.“) atď. Niektoré výroky môžu povzbudiť, nad inými sa môžeme pousmiať, nejeden môže provokovať. Zapisovanie si termínov stretnutí, či dátumov narodenín v každom prípade nebude také nudné ako obvykle. Napríklad sa dozviete, že 22. máj je dňom redaktoriek. Je všetko vopred určené vyššou mocou, alebo je každý človek strojcom vlastného osudu? Príbeh židovského emigranta zo začiatku 20. storočia Vyvrhel (ARGO) neprináša jednoznačnú odpoveď. Max Barabander sa po smrti svojho syna vydáva z Argentíny do rodného Poľska, kde chce nie len zabudnúť na smútok, ale predovšetkým znovu nájsť svoju stratenú mužnosť. Stretnutie s prostredím, ktoré kedysi dôverne poznal, v ňom vyvoláva protichodné emócie: depresia a beznádej sa striedajú s eufóriou a spriadaním neuskutočniteľných snov o budúcnosti. Okrem toho je Max obdarený pozoruhodnou výrečnosťou, na ktorú sa často spolieha; postupne mu však jeho fabulačné schopnosti stále viac komplikujú život. Vo Varšave mu skríži cestu hneď niekoľko veľmi odlišných žien: je medzi nimi rabínska dcéra, aj prefíkaná kupliarka. Aj keď je Maxovi jasné, že by sa v žiadnom prípade nemal zapliesť s podsvetím, nemá dostatok mravnej sily, aby počúval hlas svojho lepšieho „ja“ a nezadržateľne klesá do bahna, z ktorého sa počas rokov strávených v Argentíne vyhrabal. Isaac Bashevis Singer (1904 – 1991) sa preslávil najmä ako geniálny poviedkar, jeho zbierky Staré lásky či Korunka z peria patria v tomto žánre k tomu najlepšiemu, čo bolo v 20. storočí napísané. V roku 1978 získal Nobelovu cenu za literatúru. Michel Foucault (1926 – 1984), francúzsky filozof, historik a politický aktivista. Vďaka prácam Dejiny šialenstva, Zrod kliniky, Slová a veci sa v 60. rokoch 20. storočia stal jednou z najvýraznejších postáv francúzskej intelektuálnej scény. Mimoriadnu pozornosť vyvolával spôsob, akým dôkladné štúdie dejín inštitúcií a disciplín viedol k formulovaniu radikálnych téz, akou bolo napríklad tvrdenie o približujúcej sa smrti človeka. Vo svojich prácach odhaľoval mocenské vzťahy pôsobiace v moderných spoločnostiach. Výsledkom štúdia mechanizmov trestania, kontroly a normalizácie bola kniha Dozerať a trestať. Skúma v nej, ako sa vo väzeniach, školách, nemocniciach a armáde vytvárali podmienky na kontrolu a trestanie jednotlivcov. Skúmanie problematiky moci priviedlo Foucaulta k otázke subjektu. Z tohto záujmu sa zrodil projekt Dejiny sexuality. Foucault tu v historickej perspektíve sleduje premeny vzťahov medzi mocou, vedením a sexualitou. Ukazuje, ako sa v priesečníku týchto vzťahov utvárajú morálne princípy správania, ale aj vzťah k samému sebe. Kniha Alison Brown opisuje všetky dôležité stránky Foucaultovho diela. Ukazuje, čím oslovuje našu prítomnosť a ako nám pomáha pri formulovaní odpovedí na otázky, ktoré sa pokúšajú vyjadriť charakter našej doby v celej jej znepokojivej otvorenosti. Knihu Foucault (VYDAVATEĽSTVO PT) preložil z angličtiny Miroslav Marcelli.
