Roľníci kontra samospráva
Nové, vyššie dane samospráv poriadne rozčúlili slovenských poľnohospodárov. Platia do obecných a mestských pokladní nemalé sumy, ako daň z nehnuteľností za hospodárske budovy, ale najmä za pôdu, ktorú obrábajú. A práve daň z nehnuteľností sa tento rok zvyšuje najviac a najčastejšie. Táto situácia vyplýva z nového zákona, ktorý vláda presadila ako súčasť tzv. reformy verejnej správy. Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady umožňuje miestnym samosprávam vyberať 8 rôznych daní a jeden poplatok. Ešte vážnejšie je, že takmer pri žiadnej z nich neurčil štát nijaké obmedzenia, takže samosprávy rozhodujú o ich výške iba podľa vlastného uváženia a potrieb svojich rozpočtov. A tie sú veľké, keďže mestám a obciam štát presunul veľké množstvo roboty a služieb občanom, ktoré donedávna vykonával sám. Likvidačné dane Poľnohospodárov však žiadne vysvetlenia nezaujímajú. „Prvé známe rozhodnutia obecných samospráv hovoria o zvýšení dane z nehnuteľností na rok 2005 až v rozsahu do 70 % oproti súčasným sadzbám,“ bije na poplach predseda predstavenstva Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Ivan Oravec. Roľníkom sa to nepáči, lebo im to neúmerne zvyšuje náklady. Prostredníctvom dane zo stavieb sa to týka aj podnikateľov v potravinárskom priemysle, upozorňujú. A čo je najdôležitejšie, mnohých to môže ohroziť natoľko, že najbližšie obdobie buď neprežijú, alebo budú obmedzovať výrobu, prepúšťať či nedokážu splácať pôžičky. „Tlak na zvyšovanie daní a nájomného za pôdu nedokážu mnohé poľnohospodárske subjekty eliminovať ani pri zvýšenej podpore z Európskej únie,“ vysvetľuje I. Oravec. SPPK preto žiada parlament, aby nedávno prijatý zákon rýchlo novelizoval a samosprávy pri určovaní výšky dane obmedzil. „Keď už nebude naplnená požiadavka farmárov, aby nemuseli vôbec platiť daň z pôdy ako zo svojho základného výrobného prostriedku, mala by byť aspoň určená horná hranica zvýšenia tejto dane.“ Samospráva nemá na výber Lenže s takouto filozofiou by mohli dopravcovia žiadať zrušenie cestnej dane či poplatkov za diaľnice a cesty 1. triedy a iní podnikatelia zasa zrušenie dane z motorových vozidiel. Majitelia internetových kaviarní by mohli žiadať zrušenie dane za nevýherné hracie prístroje a dotiahnuté ad absurdum by rovnakú požiadavku mohli mať aj prevádzkovatelia výherných hracích automatov. Aj tí totiž platia daň „zo svojho základného výrobného prostriedku“. Skutočne spravodlivé riešenie je inde. Samospráva, samozrejme, nemôže s takýmito požiadavkami súhlasiť. „Neviem, z akých príjmov by sme teda mohli financovať služby, ktoré využívajú aj roľníci ako obyvatelia našich obcí a miest,“ hovorí predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michal Sýkora. „Chcem zdôrazniť, že nie sme proti poľnohospodárom, ale sme za prehľadnú a korektnú štátnu politiku.“ Vláda svojím prístupom nedáva samosprávam na výber. Roľníci, hoci pravdepodobne majú o dôsledkoch takéhoto prístupu pravdu, v tomto prípade plačú naozaj na nesprávnom hrobe.
