Listy čitateľov
Kvety všetkým ženám Medzinárodný deň žien, sviatok žien na celom svete, bol v nedávnej minulosti u nás mnohokrát megalomansky a populisticky oslavovaný, po prevrate v roku 1989 takmer zatracovaný a negovaný. Dokonca sa tento sviatok akosi vytratil i z našich kalendárov. Typické pre Slovensko, ísť z jedného extrému do druhého. Predsa aj MDŽ je kus histórie, kus cesty, na ktorú by sme nemali zabúdať. Viem, žijeme v dobe, v ktorej nie je chuť čo oslavovať. No možno práve preto, že doba je taká, aká je, potrebujeme dni či sviatky, keď sa ľudia aspoň na chvíľu zastavia a poobzerajú sa okolo seba. Doslova ako soľ potrebujeme také dni, ktoré nás nerozdeľujú, ale, naopak, keď máme k sebe bližšie. Práve MDŽ je pre nás mužov nevšednou príležitosťou nielen na chvíľu sa zastaviť v dnešnom uponáhľanom svete, ale i uvedomiť si, že v tom živote nekráčame sami. Že spolu s nami, možno niekedy v úzadí, možno skromnejšie, ale vždy pri nás, kráčajú naše krásne ženy. Ženy z domácností, fabrík, obchodov, škôl, nemocníc, na dôchodku... Vždy krásne pôvabné, dávajúce život, lásku, porozumenie, rodinnú pohodu. Kytička kvetov by mala byť dôkazom našej úcty k nim. Naším úprimným poďakovaním za to, čo pre nás, naše rodiny, našu spoločnosť neustále robia. Poďakovaním za všetko to, čo mnohokrát berieme ako samozrejmosť. Ľubo Dzurák, Nováky Dve kategórie dôchodcov Prvá sú „starodôchodcovia“. To sú tí, ktorí poberajú starobný dôchodok i dnes v starom systéme upravovanom valorizáciou. Druhá kategória sú „novodôchodcovia“. Tí už poberajú dôchodok v novom systéme od 1. januára 2004 s tou istou valorizáciou a poberajú dôchodky vyššie o 30 až 50 percent! Neuveriteľné, ale je to tak. Autor nového dôchodkového systému pán minister Kaník nepochopiteľne výrazne zvýšil nové dôchodky a „starú“ skupinu nechal tak. Pán minister v televíznej debate už pripustil, že došlo k poškodeniu prvej skupiny a že nič nemá proti tomu, aby sa ujma nejako vykompenzovala. Budú však na to peniaze, alebo si máme myslieť, že sme už naozaj „na odpis“? Ja som tiež jeden z tých poškodených, pohybujem sa medzi týmito starými ľuďmi, ktorí len krútia hlavami a nevedia pochopiť, čo to štát s nimi urobil. Najhoršie je, že týmto minister Ľ. Kaník poškodil skupinu asi jeden milión ľudí. A ak by sme sa neozvali, tak by sa ani nehľadala cesta k náprave. Podľa mňa by bolo od ministra slušné, aby sa za to aspoň verejne ospravedlnil. Budeme sa v tejto veci obracať na pána prezidenta, predsedu parlamentu i pána premiéra, pretože ide o diskrimináciu veľkej skupiny ľudí. Malo by sa to napraviť, a to dokonca so spätnou platnosťou, pričom nejde len o peniaze. Najhorší je pocit, že my, „starší dôchodcovia“, sme už zo strany politikov úplne odpísaní. Vladimír Dovala, Spišská Nová Ves Vláda nemyslí na zahraničných Slovákov Na základe prvej pozemkovej reformy v rokoch 1921 – 1930 sa začalo osídľovanie juhu Slovenska. Moji rodičia sa z Hybe prisťahovali v roku 1922 do obce Okoličná na Ostrove (Ekel), kolónia Štúrová. Ja som sa tam narodil, ako aj moji súrodenci. Po Mníchovskej dohode a Viedenskej arbitráži odtiaľ odišlo alebo bolo vyhnaných horthyovským režimom 908tisíc Slovákov. Môj strýko musel odísť ešte predtým, lebo bol legionár. K nám prišli maďarské vojská a žandári 6. decembra 1938. Boli sme obeťami represálií. Ja som dostal bitku, hľadali u nás zbrane, ktoré sme nemali. Museli sme rozhádzať uskladnenú repu i siláž. A 23. decembra nás naládovali do vagónov a vyviezli na Slovensko. Vianoce sme strávili striedavo v Sokolovni v Trnave a vo vagónoch s dobytkom na železničnej stanici. Všetko, čo rodičia za 16 rokov nadobudli, zostalo tam. Nechápem, prečo sa u nás o týchto osudoch nehovorí a nepíše. Prečo to naše ministerstvo školstva nezaradilo ako osobitnú kapitolu do dejepisu pre žiakov? Už som o tom neraz písal aj na naše úrady, na maďarské veľvyslanectvo, na organizácie pre ľudské práva. Naše úrady však pre tých, ktorí boli takto postihnutí a ožobračení, nerobia nič, pritom odškodňujú všelijaké iné obete. Vôbec som nezaregistroval, žeby o tom ktorákoľvek slovenská vláda hovorila s maďarskou stranou, aby aspoň požiadala o dodatočné ospravedlnenie, ako to urobili Nemci, ako sme to urobili my voči vyvražďovaným Židom. Pripomínam tiež, aby naši politici venovali väčšiu starostlivosť Slovákom v zahraničí. Vladimír Mihálik, Nová Baňa
