Transformácie Jozefa Jankoviča

V bratislavskej Galérii NOVA na Baštovej ulici č. 2 vystavuje od ponedlka 2. mája 2005 jedna z najvýznamnejších osobností povojnového a súčasného slovenského umenia – Jozef Jankovič. Jozef Jankovič (1937, Bratislava) vyštudoval na VŠVU v sochárskom ateliéri prof. J. Kostku. Od roku 1990 pôsobí pedagogicky na VŠVU, od roku 1994 ako profesor. V rokoch 1990 – 1994 bol jej rektorom. Za svoju tvorbu získal množstvo medzinárodných ocenení (VI. Bienále mladých v Paríži, Grand Prix Danuvius 68, Herderova cena 1983, Cena Tatrabanky, Rad Pribinu 1. stupňa a iné) a vystavoval na desiatkach významných medzinárodných prehliadok, okrem iného na XVI. Bienal de Sao Paulo, Olympiad of Arts, Soul, EXPO 92, Sevilla, Europa-Europa, Bonn, XLVI. Biennale di Venezia. Venuje sa komornému i monumentálnemu sochárstvu, tvorbe objektov, reliéfnej koláži, kresbe a grafike i tvorbe šperkov. Jeho monumentálne sochy sú v La Défense v Paríži a v Olympijskom parku v Soule. V roku 1961 sa v ateliéri Jozefa Jankoviča konali Konfrontácie I., neverejné vystúpenie umelcov, ktorí presadzovali nefiguratívnu tvorbu. Odvtedy uplynulo takmer tridsaťpäť rokov a Jozef Jankovič charakterom svojej tvorby i rozmerom svojej osobnosti zaujal na našej výtvarnej scéne permanentné „miesto hore“. Míľnikmi umeleckej dráhy je jeho rozsiahla tvorba, ktorou zasiahol takmer do všetkých médií výtvarného umenia: od sochy a reliéfu, cez kresbu, koláž, grafiku, šperk, spoluprácu s architektúrou i grafický dizajn a v neposlednej miere pedagogická činnosť. Ikonografický model jeho tvorby, deformovaná figúra s charakteristickými končatinami, sa stali paradigmou slovenského sochárstva. Zároveň ako jeden z mála umelcov dokázal pri uchovaní vnútornej kontinuity a identity vlastnej tvorby, prijímať stále nové podnety a transformovať jej charakter. Príkladom pre tvorivé inovácie tvorby Jozefa Jankoviča je aj výstava z najnovšej tvorby. Je venovaná plošným dielam, papierovým reliéfom – kolážam na plátne alebo drevenej doske. Prácam na papieri a z papiera sa umelec venuje už od sedemdesiatych rokov, keď sa pre ideologické zákazy nemohol venovať plastike, a tak bol vtedy prvým umelcom, ktorý začal robiť počítačovú grafiku a o niečo neskôr i koláže. Tento typ tvorby prešiel svojimi vývinovými fázami od prevažne figuratívnych, k dielam s geometrickými prvkami. Geometria ako súčasť riešenia výtvarných problémov má v umelcovej tvorbe svoje permanentné miesto, ale v rôznych funkciách. V sérii „Transformácií“ vychádza Jankovič z citačného princípu vlastného komentára k dielu iného umelca. Transformované diela rôznych umelcov si buď „prisvojuje“, alebo „poľudšťuje“, čo by mohlo znamenať to isté, lebo aj forma prisvojenia je poľudštením v duchu Jankovičovej figurálnej paradigmy. Je to súčasne aj priznanie potreby logického poriadku v chaose ľudskej existencie, alebo istý druh odstupu od obidvoch. Pritom abstraktné formy (Malevič, Buren, Lohse, Mangold a iní) nevníma ako rekapituláciu geometrie, ale v koexistencii s ňou hľadá nové vyjadrovacie možnosti. Výstava diel Jozefa Jankoviča v Galérii NOVA potrvá do 29. mája 2005.