Desaťtisíce ľudí môžu prísť o miliardy korún

Na samosprávy sa valí nová pohroma, ktorej dôsledky však môžu pocítiť najchudobnejší občania. Opäť sa ukazuje, aká nepripravená je od začiatku tzv. reforma verejnej správy. Od budúceho roka by mali obce a mestá nájsť vo svojich rozpočtoch takmer tri miliardy korún na niektoré sociálne dávky.
Počet zobrazení: 1221
3_karikatura-m.jpg

Na samosprávy sa valí nová pohroma, ktorej dôsledky však môžu pocítiť najchudobnejší občania. Opäť sa ukazuje, aká nepripravená je od začiatku tzv. reforma verejnej správy. Od budúceho roka by mali obce a mestá nájsť vo svojich rozpočtoch takmer tri miliardy korún na niektoré sociálne dávky. ZMOS upozornil, že je to nereálne, a tak bez peňazí môžu zostať práve tí, ktorí ich najviac potrebujú. Už začiatkom roka predseda Združenia miesta a obcí Slovenska (ZMOS) Michal Sýkora pre SLOVO upozornil, že „tento systém nám nedáva žiadne voľné rezervy na financovanie ďalších kompetencií. Takže budeme žiadať o moratórium na presun ďalších kompetencií a úloh na obce a mestá do konca volebného obdobia.“ Nepomohlo a od budúceho januára by obce mali vyplácať niekoľko sociálnych dávok. Na časť z nich by mali dostať peniaze od štátu, ale druhú časť i nemalé administratívne náklady budú musieť financovať zo svojho. Zvyšuje sa sociálna nerovnosť Nejde pritom „o fazuľky“, ale o miliardy korún. „Spolu je to počas jedného roka orientačne 2,7 miliardy,“ vyratúva M. Sýkora. Podľa odhadov samotných samospráv bude treba ďalšie desiatky miliónov na administratívu. Toto všetko nedávno spôsobil zákon o hmotnej núdzi, ktorý je nevyhnutné novelizovať ešte pred prvým januárom. Inak sa môže stať, že niektoré obce či menšie mestá nenájdu dosť prostriedkov a nebudú schopné vyplácať príspevok na bývanie a aktivačný príspevok nezamestnaným. „Na východe Slovenska by to bola tragédia, lebo veľa nezamestnaných sa naozaj usiluje, aby si aktivačný príspevok zaslúžili,“ konštatuje hovorca prešovského magistrátu Michal Kaliňák. „A príspevok na bývanie dostávajú len ľudia, ktorí by bez neho poplatky za byt nezaplatili.“ To isté hovorí aj primátor Svidníka Michal Bartko, ale aj primátor Turčianskych Teplíc Jozef Turčány. Šéf spoločného obecného úradu v tomto kúpeľnom meste Milan Litva zdôrazňuje, že „nevyplácanie týchto dávok spôsobí výrazne zhoršenie ekonomickej situácie obyvateľstva v hmotnej núdzi, resp. na hranici chudoby.“ ZMOS sa obáva aj návrhu zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. Podľa neho totiž obce a mestá budú musieť z vlastných zdrojov vyčleniť financie na dopravu pre rodičov, ktorí majú dieťa v detskom domove a chcú ho ísť navštíviť, poskytovať príspevok na tvorbu úspor dieťaťa, ak je v detskom domove, a napokon aj finančne podporovať úpravu a obnovu rodinných pomerov dieťaťa. Samosprávy dnes ani len netušia, z čoho to budú financovať. „Zhoršenie podmienok mnohých rodín, ich zlyhanie a prípadné odňatie detí nezávisí od obcí,“ vysvetľuje M. Sýkora. „My nemôžeme za to, že úroveň rodín je rozdielna, že sa na Slovensku zvyšuje sociálna nerovnosť a že reformy dopadajú na najzraniteľnejšie vrstvy obyvateľstva.“ Vláda sa zbavuje povinností Oba zákony sú typickým príkladom toho, o čo vlastne v tzv. reforme verejnej správy ide. Štát sa zbavuje povinností, ktoré ho veľa stoja, a prenáša ich na plecia samospráv. Lenže peniaze, ktoré takto ušetrí, im nepresunie! „Na takto získané nové originálne kompetencie samospráva nemá krytie a fiškálna decentralizácia jej ho nezabezpečila, lebo jej objem bol vypočítaný na zoznam vtedajších kompetencií miest a obcí,“ upozorňuje J. Turčány, ktorý je zároveň podpredsedom ZMOS. „O týchto nových úlohách a ich financovaní minulý rok vládni politici nehovorili.“ Už orientačné prepočty spôsobujú starostom a primátorom bolenie hlavy. „Za celý rok by obce vyplatili na aktivačnom príspevku asi 1,6 miliardy korún,“ odhaduje M. Sýkora. Na celom Slovensku poberá príspevok mesačne asi 100tisíc ľudí. „Príspevky na bývanie by rozpočty miest a obcí zaťažili sumou asi 1,1 miliardy.“ „V Prešove má približne 800 žiadateľov nárok na príspevok na bývanie, pri súčasnej výške príspevku je to mesačne vyše 1 330 000 korún,“ informuje Michal Kaliňák. „Ročne to znamená viac ako 16 miliónov.“ O čosi menší Svidník bude tento príspevok vyplácať asi 200 ľuďom. „Mesto to bude stáť z vlastných zdrojov 3 600 000 korún ročne,“ hovorí M. Bartko. Aktivačný príspevok nezamestnaným „zhltne“ ešte viac. „Špecifikum nášho regiónu je vysoká nezamestnanosť,“ vysvetľuje svidnícky primátor. „Na aktivačný príspevok budeme musieť ročne dať vyše dva a pol milióna.“ Približne rovnakú sumu naň vynaloží aj Prešov. „Na plnenie týchto štátom prenesených povinností budeme musieť na budúci rok v mestskom rozpočte nájsť takmer 20 miliónov korún.“ Novelizácia nového zákona Vládna koalícia si chce zlepšiť rozpočet na úkor našich peňaženiek ešte viac. S výplatou dávok dostanú obce a mestá plno novej úradníckej roboty. „Už nepôjde len o samotnú výplatu dávok, ale aj posúdenie, rozhodovanie o priznaní dávky a stanovenie jej výšky,“ približuje nevyhnutnú administratívu Milan Litva. „Keďže my sa staráme aj o okolité obce, budeme v takom prípade potrebovať asi 5 až 7 nových pracovných miest.“ Vo Svidníku odhadujú, že traja noví ľudia by ich ročne vyšli na takmer milión korún. „Počítame s podpriemerným hrubým platom 15tisíc,“ upozorňuje Michal Bartko. ZMOS administratívne náklady za celé Slovensko radšej ani nepočítal, ale podľa Michala Sýkoru „takýto presun kompetencií na mestá a obce je neúnosný“. Vedenie združenia sa mimoriadne stretlo s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovítom Kaníkom. Oficiálne výsledky zatiaľ zverejnené neboli, ale SLOVO získalo informácie, podľa ktorých sa minister k postojom samospráv prikláňa. Nedávno prijatý zákon teda s najväčšou pravdepodobnosťou čaká rýchla novelizácia. Iba takéto riešenie pomôže odvrátiť katastrofu a desaťtisíce ľudí (aspoň zatiaľ) neprídu o dokopy miliardy, na ktoré majú zo zákona nárok. Lenže takýto prípad nie je prvý. Ako je možné, že tzv. reforma verejnej správy sa začala pripravovať pred siedmimi rokmi a dnes naráža na školácke chyby? Novelizáciám nezmyslených nových zákonov predsa bolo možné jednoducho zabrániť: stačilo sa vopred poradiť s tými, ktorí podľa autorov reformy majú k ľuďom najbližšie. Konkrétne v tomto prípade ZMOS verejne varoval už koncom minulého roka. Obyčajní ľudia vždy doplatia, ak sa reformy nerobia v ich prospech, ale len ako súčasť imidžu politikov.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984