Ministrova prehra, študentské víťazstvo
Včera podvečer zaznamenal minister školstva Martin Fronc ďalšiu prehru. Je definitívne jasné, že väčšina poslancov mu nedôveruje. Zvíťazil zdravý rozum a odhodlanie stredoškolákov i vysokoškolských študentov. A to naozaj nie je zlá správa. V podstate sa stalo, čo sme už niekoľko dní očakávali. Napriek tomu má pre študentské organizácie parlamentné hlasovanie o návrhu zákona, ktorý zavádzal poplatky za štúdium, príchuť veľkého víťazstva. „To najdôležitejšie je, že sa ukázalo, že stále má zmysel nerezignovať a za svoje práva bojovať,“ vyjadril sa exluzívne pre SLOVO krátko po hlasovaní predstaviteľ Štrajkového výboru študentov Karol Klobušický. Zákon nie je reforma O tom, že išlo o hlasovanie, na ktorom poslancom naozaj záležalo, svedčí fakt, že chýbali iba štyria. Froncov návrh podporilo len 62 zákonodarcov. Na schválenie zákona teda chýbalo vyše 20 hlasov, čo skutočne nie je tesný výsledok. Iba o pár minút neskôr povedala pre SLOVO predsedníčka Študentskej rady vysokých škôl Jana Sviteková, že je to „prejav zodpovednosti poslancov“. Všetky študentské organizácie sú s odmietnutím tzv. zákona o vysokoškolských pôžičkách spokojné. Odmietajú pritom stotožňovanie tohto zákona s celou reformou vysokého školstva. „Reforma sa nedá vyriešiť jedným zákonom a navyše toto nebol kľúčový zákon pre reformu,“ hovorí Sviteková. Šéf poslaneckého klubu kresťanských demokratov Pavol Minárik pritom ešte tesne pred parlamentným rokovaním o zákone varoval, že odmietnutie tohto zákona „pokazí budúcnosť desaťtisícom mladých ľudí, tisícom pedagógov a ich rodinám, zakonzervuje rozvoj vysokých škôl“. Rozhádaná vládna koalícia Sviteková sa nad tým iba usmieva. „Študenti nemajú pocit, že by niekto hlasovaním proti zákonu o pôžičkách pochoval ich budúcnosť.“ A Klobušický tvrdí, že je to naopak: „Práve vládna koalícia okrem ANO chcela pochovať budúcnosť mnohých dnešných, ale aj budúcich vysokoškolákov a ich rodín, najmä nemajetných a ľudí zo strednej vrstvy.“ Podľa oboch parlament jednoducho odmietol nekvalitný zákon, vôbec neriešiaci mnohé oblasti, ktorých by sa reforma vysokého školstva mala dotýkať. „Zvýšenie kvality a hodnotenie kvality univerzít, systém finančného ohodnotenia pedagógov, ktorý by ich motivoval ku kvalitnej činnosti, podpora vedecko-výskumnej činnosti vysokých škôl a zapojenie študentov do nej, menej teoretických poznatkov a viac prepojenia s požiadavkami praxe,“ vymenúva Sviteková len niektoré. Toto hlasovanie má aj ďalší zaujímavý rozmer: nepochybne opäť rozvíri už aj tak dosť nepokojné koaličné vody. KDH sa bude poriadne čertiť, alebo to bude aspoň tak vyzerať. V skutočnosti pôjde len o politikárčenie, ktoré, ak vôbec, radovým občanom ublíži oveľa menej, ako by im ublížil Froncov zákon.
