Nepôjdem už do žiadnej vlády
Vojtech Tkáč, bývalý minister za HZDS, dnes poslanec NR SR za Smer-SD Do vysokej politiky vstúpil v roku 1994 v tričku Mečiarovho HZDS. Pôsobil v ňom takmer 10 rokov, dvakrát bol jeho podpredsedom. V štátnických funkciách bol najskôr štátnym tajomníkom a potom ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny v poslednej Mečiarovej vláde. Bezprostredne po druhých neúspešných voľbách v roku 2002 z HZDS so skupinou poslancov odišiel. V roku 2003 sa stal predsedom Ľudovej únie, ktorú však pred časom opustil, aby pred niekoľkými dňami vstúpil do poslaneckého klubu Smeru. Prečo ste sa rozhodli odísť z HZDS? - Nerozhodol som sa. Právne aj ľudsky som bol vylúčený. Chcel som v HZDS urobiť vnútornú reformu, ktorá mala vyplývať zo sebareflexie po vládnutí a po opäť prehratých voľbách. Veď HZDS stratilo v rokoch 1998 – 2002 360tisíc hlasov, hoci bolo opozičnou stranou. Chcel som demokratizovať HZDS zvnútra a zabezpečiť jeho akceptáciu doma i v zahraničí. Skončilo sa to dvoma telegramami od predsedu Vladimíra Mečiara. V prvom mi zakázal účasť na rokovaniach straníckych orgánov a v druhom mi o niekoľko dní oznámil, že som vylúčený z hnutia. Vy ste teda chceli v HZDS ostať? - Bol som jeho podpredsedom, nemohol som odísť bez toho, aby som taký pokus neurobil. Dnes viem, že HZDS je nielen nedemokratickou stranou, ale je aj nereformovateľná so súčasným vedením. Myslíte s Vladimírom Mečiarom na čele alebo so širším vedením? - Mám na mysli osobu predsedu HZDS. Kedy ste vstúpili do HZDS? - V roku 1994, v čase Moravčíkovej vlády. A to ste až v roku 2002 zistili, že ho treba reformovať, že je nedemokratické, že nemá medzinárodnú akceptáciu? - Dvakrát som bol jeho podpredsedom a vždy som bol po krátkom čase odvolaný, čo vyplývalo z toho, že som sa predsa len niečo usiloval robiť inak než väčšina. Po roku 1998 som ako prvý poslanec za HZDS bol v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy podpredsedom politickej frakcie, čo už bol prvý prejav medzinárodnej akceptácie. Keď ma po odchode z HZDS v PZ RE vymenil nominant hnutia, ostal nezaradený a môže len bezprizorne blúdiť chodbami. Opäť sa však musím spýtať, vy ste pred rokom 2002 nediskutovali o potrebe reformovať HZDS? - To predsa nemohol urobiť jeden človek. Získavať spojencov bolo ťažké, lebo tak vtedy, ako aj dnes sa o potrebe reforiem v HZDS hovorí iba súkromne a na oficiálnych fórach rozhoduje predseda. Ale niektoré kroky sa nám predsa darili. Program už opozičného hnutia sme tvorili naozaj slobodne, presadili sme zmenu v zahranično-politickej orientácii hnutia – a to naozaj nebolo ľahké. Ale prečo ste zrazu vystúpili tak zásadne a vzápätí po voľbách ste chceli reformovať niečo, čo nefungovalo už dlho? - My sme sa usilovali aj vnútri hnutia o tých veciach predtým hovoriť, problém bol silné postavenie V. Mečiara a stále živá viera, že v opozícii budeme iba jedno volebné obdobie. To ľudí brzdilo v úsilí niečo meniť. Ale keď sme ako opozičná strana stratili státisíce hlasov, keď sa s nami po volebnom víťazstve a získaní poverenia na zostavenie vlády nikto ani len nestretol... Vladimír Mečiar v denníku Nový deň tvrdil, že ste týždeň viedli rokovania. - Nehovoril pravdu, žiadne sa za celý týždeň neuskutočnili, lebo nikto sa s nami nechcel ani len stretnúť. Ja som v tej situácii dal k dispozícii funkciu podpredsedu a žiadal som, aby odstúpilo celé vedenie HZDS, aby sme okamžite vyvodili dôsledky z tohto politického debakla. Nič z toho sa neuskutočnilo a HZDS je dnes tam, kde je. Vy ste však neodišli sám, ale so skupinou poslancov, takže to v tom poslaneckom klube vrelo? - Iste, my sme hovorili o tom, že sa okamžite musíme pokúsiť stranu obrodiť. Keďže nám to nevyšlo, odišli sme a v klube HZDS ostali ľudia, ktorí si myslia niečo iné, než navonok prezentujú, a poslušne poslúchajú Mečiara, ktorý ich dokáže presvedčiť – možno na to používa aj iné formy... Vydiera ich, vyhráža sa im? - Neviem a dnes ma to už nezaujíma. Pokúsil som sa to zmeniť a skončilo sa to mojím vylúčením. Potom ste teda založili Ľudovú úniu. - Ja som bol posledný, kto súhlasil so založením novej strany, najskôr sme mali klub nezávislých poslancov. Lenže, a nechcem, aby to vyznelo ako fráza, potom sme konali pod tlakom zdola. Treba si uvedomiť, že náš odchod bol takým štrukturálnym zásahom, aký HZDS dovtedy nezažilo. Neodišla len skupina poslancov, ale aj šesť krajských predsedov, dvaja predsedovia samosprávnych krajov a kompletná mládežnícka organizácia. To bola masa ľudí, ktorá jednoducho chcela pracovať v normálnej politickej organizácii. Bolo vám jasné, prečo zakladáte ĽÚ, čo tým chcete dosiahnuť a kam smerujete? - Myslel som si, že áno, ale ukázalo sa, že to tak nie je. Už po troch mesiacoch vyhlásil Ladislav Polka, že piati poslanci chcú z ĽÚ odísť, a to bola prvá rana. Ďalšie prišli, keď sme chceli robiť vlastnú, ale opozičnú politiku, no viacerí neboli zrazu ochotní hlasovať proti tejto vláde. A ja som po krátkom čase zistil, že klub nezávislých poslancov riadim spolu s pánom Dzurindom a pánom Ruskom. Takže to bola taká tripartita zvláštneho typu. No a poslednou kvapkou pre mňa bolo hlasovanie o zdravotníckej reforme, keď sa naozaj potvrdilo, že časť mojich kolegov už otvorene podporuje pravicovú vládu, a tak som odišiel z klubu a krátko nato aj z ĽÚ. Takže asi nie každý z tej skupiny odišiel z HZDS pre jeho nedemokratickosť, ale niektorí jednoducho využili možnosť presunúť sa do iných strán. - Asi sme naozaj nemali všetci rovnaké pohnútky, lenže to som vtedy nevedel, a moje boli naozaj také, ako som ich prezentoval aj navonok. Navyše vládna koalícia mala tiež problémy, teda lovila aj medzi týmito poslancami, no a viacerí sa jej podozrivo rýchlo osvedčili pri hlasovaní o reformách, o nedôvere k ministrom. Teraz to však vyzerá tak, že vy ste založili stranu, ale nemali ste vydiskutovanú jej ideovú orientáciu. To nemá logiku, veď podľa názvu a podľa vašich vtedajších vyhlásení ste sa chceli orientovať doprava. - Na vyjasnenie týchto otázok mal slúžiť novembrový snem. Teda pol roka po založení strany. - Ale tie veci sa diali rýchlo, program sa nedá napísať a prediskutovať za týždeň a my sme naozaj boli pod tlakom zdola. No aj tak platí, že ste založili pravicovú stranu a vy osobne ste boli jej predsedom. - To nie je pravda. Na novembrovom programovom kongrese som chcel jasne definovať ĽÚ ako stredoľavú stranu. A pán Žiak, ktorý nás zastupoval ako pozorovateľ v Európskom parlamente, nebol členom frakcie ľudovcov, ale v skupine Európa národov, ktorá presadzuje EÚ bez ústavy. No a práve na novembrovom kongrese sa ukázalo, že máme iné predstavy ako časť pravicových poslancov z nášho klubu. Program, ktorý sme vtedy prijali, mal sociálno-demokratický charakter a časť našich poslancov ho jednoducho v parlamentom živote neakceptovala. Takže vy ste už vtedy smerovali k sociálnej demokracii? - Stačí si pozrieť moje hlasovania v parlamente za toto obdobie. Ja som aj v HZDS predstavoval sociálno-demokratické krídlo. Bolo tam také? - Nebolo konštituované akosi oficiálne, lebo HZDS nemalo a nemá frakcie, ale stačí si pozrieť, ako sme viedli rezort práce, sociálnych vecí a rodiny. Veď ja som ako odchádzajúci minister nechal za sebou legislatívne návrhy, ktoré potom bez problémov dotiahol do konca ľavicový minister Peter Magvaši. A viaceré z nich sme chceli presadiť ešte do konca roku 1998, ale nám ich zabrzdili na Úrade vlády SR. Ako je to možné, kto ich zabrzdil? - Predseda našej vlastnej vlády, v ktorej som ja bol ministrom, ich odmietol zaradiť na rokovania, aby sme ich ešte stihli prerokovať a prijať. Prečo to Vladimír Mečiar urobil? - Asi už v tom čase aj v HZDS prevážili iné záujmy, než presadzovať sociálnu politiku. Takže vaše sociálno-demokratické krídlo nebolo veľmi silné. - Asi nebolo. Ale v našom rezorte sme takú politiku robili. Pozrite sa. Za vlády HZDS sa decentralizovalo v sociálnej oblasti ako nikdy predtým a nikdy potom. My sme presadili, že sa štát vzdal výlučnej kontroly nad Sociálnou poisťovňou, Národným úradom práce a všetky tieto inštitúcie začala riadiť tripartita. A, naopak, toto všetko tvrdo zoštátnil terajší minister Kaník. Ale práve za vašej vlády a vášho pôsobenia ako ministra sa prerušil sociálny dialóg. - Lenže iba na najvyššej úrovni. Bolo to politické rozhodnutie, bol to výsledok politického rozhodnutia odborov, bola to reakcia na iné oblasti politiky, nie sociálnu. Sociálne partnerstvo, aké fungovalo najmä v podobe tripartitného riadenia SP a NÚP aj za Mečiarovej vlády, nemalo v postkomunistickej Európe obdobu. Aj v čase, keď už vrcholná tripartita nefungovala, zástupcovia odborov boli členmi vedenia ministerstva, stále spolupracovali na legislatívnych návrhoch, ku ktorým mali prístup tzv. z prvej ruky. Považujete zo sociálneho hľadiska za lepšiu ekonomickú stratégiu vytváranie tzv. domácej kapitálotvornej vrstvy, alebo lákanie zahraničných investorov za každú cenu? - Jedna aj druhá koncepcia je zlá. Privatizácia bola od začiatku nehumánna a nepremyslená, nebolo totiž vtedy jasné, k akému typu spoločnosti nás má priviesť. Jedna aj druhá koncepcia tvorby kapitálu je pomýlená, lebo chrbtovou kosťou hospodárstva sú malé a stredné podniky – a tie u nás fungujú v strašných podmienkach. Prečo ste po odchode z HZDS nešli hneď do Smeru? - Lebo Smer sa tiež vyvíjal. Vtedy sa volal Smer-Tretia cesta a z toho ešte nebola celkom jasné jeho ideová orientácia. Nezdal sa vám Smer dosť ľavicový? - Čo je a čo nie je ľavicové by mohlo byť predmetom dlhých diskusií. Keď som odišiel z HZDS, Smer nemal jasné ideové zaradenie a ja sa považujem za sociálno-demokraticky orientovaného človeka. A prečo ste do Smeru vstúpili teraz? - Keď som si hodnotil moje hlasovania, zistil som, že sa stotožňujem s jeho politikou. A Smer kladie dôraz na odbornosť, a to mne vyhovuje. Dôležitým momentom bola aj integrácia ľavice, a čo je najdôležitejšie, dôsledná opozičná politika voči súčasnej pravicovej vláde. Navyše si myslím, že v Smere môžem realizovať svoje vízie. Dôverujete Smeru, že sa naozaj chce profilovať ako sociálno-demokratická strana? - Dôverujem už len preto, že sa veľmi chcela a úspešne sa zaradila medzi sociálno-demokratické strany na medzinárodnej úrovni, napríklad v Európskom parlamente. To už je významná záruka, povedal by som istý kontrolný režim zvonku. A dlhodobé postoje v parlamente, prijímané programové dokumenty, to všetko ma utvrdzuje, že Smer naozaj chce byť sociálno-demokratickou stranou. Tá profilácia je len začiatku, hoci prebieha dosť razantne, aj vnútri Smeru pôsobia všelijakí ľudia, dokonca takí, ktorí majú skôr pravicové myslenie. Vystupovanie a hlasovania Bohumila Hanzela sú dosť výrečné. Neobávate sa, že vstupujete do druhého HZDS z hľadiska ideovej nevyhranenosti? - Vnútorne zatiaľ Smer až tak nepoznám, ale problém vidím inde. Chcem pomôcť vyvrátiť tvrdenia, že Smer je populistickou stranou, ktorá nemá pripravené riešenia. V oblasti, v ktorej sa vyznám, ich chcem ponúkať. Chcem vyvrátiť tvrdenia, že preto nie je reálnou alternatívou tejto vláde. Ponúknuť odbornú alternatívu voči tejto vláde je v niektorých oblastiach otázka jedného posedenia v dobrej knižnici. Čo chcete v Smere robiť vy osobne? - Pracovať v rámci svojej odbornosti. Usilujem sa sústavne na sebe tvrdo pracovať, byť maximálne kvalifikovaný, ďalej sa vzdelávať. Sledujem udalosti nielen u nás, ale aj v zahraničí a len tento mesiac som dostal tri pozvania zo zahraničia na odborné podujatia. Chcem byť pripravený ponúknuť riešenia neblahého dedičstva, ktoré po tejto vláde na Slovensku zostane. Veríte vo volebný úspech Smeru už o dva roky? - Verím, ak bude dôsledne zaujímať sociálno-demokratické postoje a bude dôsledne opozičný. A chcete sa vy osobne opäť vrátiť tentoraz za Smer do vlády? - Som rád, že to môžem prvýkrát povedať takto verejne: nie, nechcem ísť do žiadnej budúcej slovenskej vlády. Nemám záujem ísť do žiadnej straníckej či štátnej funkcie. Chcem len, aby ma niekto počúval. Neobávate sa, že by Smeru mohla poškodiť vaša politická minulosť, pôsobenie v Mečiarových vládach? - Nie. Nemám zlé svedomie a môžem povedať, že ako minister som postupoval tak, ako by som postupoval, aj keby som bol nominant ľavicovej strany. Nemám zašpinené ruky privatizáciou. Myslíte si, že dokážete svoje doterajšie pôsobenie v politike obhájiť aj cez nejaké sociálno-demokratické kritériá? - Určite. Pozrite sa na zákony, ktoré som predkladal, pozrite sa na opatrenia, ktoré som prijímal alebo presadzoval. Sú ešte v HZDS ľudia sociálnodemokratickej orientácie? - Volebné preferencie HZDS budú klesať a toto vedenie ho vedie do sebazničenia. Aj v poslaneckom klube takí ľudia sú a stačilo by, keby povedali, čo si naozaj myslia. S hosťom Slova sa zhováral Braňo Ondruš
