Zem, svet, človek, budúcnosť

Vojny sú najstrašnejšou súčasťou ľudskej histórie. 8. mája sme si pripomenuli šesťdesiate výročie ukončenia II. svetovej vojny. Pri tejto príležitosti vznikla aj výstava „Zem, svet, človek a budúcnosť“ v modranskej galérii Merum. Umenie je jednou z najvýrečnejších foriem reflektovania histórie. Literatúra, film, divadlo, ale aj výtvarné umenie prinášajú o vojne tie najsilnejšie svedectvá. Tie, ktoré sa dotýkajú ľudského vnútra. Výstava zostavená z diel trinástich rôznych výtvarníkov je pôsobivou zbierkou takýchto svedectiev. Každý z nich pridal svoj uhol pohľadu, no v centre všetkých je pranierovaná agresia, nezmyselné zabíjanie a zbytočné utrpenie nevinných obetí. Dotýkajú sa minulosti dávnej i nedávnej, ale aj večnému konfliktu dobra a zla, straty ľudskosti. Reagujú adresne na násilie páchané dnes, na ubližovanie nevinným, na nezmyselnosť teroru. Na výstave sa zúčastnilo jedenásť našich a dvaja zahraniční umelci. Ich diverzita spočíva v rozdielnosti generácií, umeleckého programu aj prejavu. Sochy, grafiky a maľby od rôznych autorov však spolu vytvárajú tematicky homogénny celok, aj keď takmer bez vonkajších spoločných znakov. Tibor Bártfay, Jaromír Gargulák (Česká republika) a Ondrej 4. (O. Zimka mladší) prispeli svojou sochárskou tvorbou. Hlava trpiaceho človeka od Tibora Bártfaya je silným dielom, ktoré v jedinom výraze tváre vypovedá o ľudskej bolesti. Maliarske diela prechádzajú od expresívnych polôh obrazov vojnového besnenia až po tragikomické ironizovanie hry na vojačikov. Niekde nachádzame agresiu iba v jej emblematickom znázornení (Medúza Tomáša Krčméryho), alebo v magicko-symbolickej rovine nadčasových významov (diela Kataríny Vavrovej). Alexej Vojtášek vo svojich dielach vyjadruje túžbu po poznaní trvalej pravdy a ľudskej duše prostredníctvom dávnych symbolov. Zaujímavým dielom v tomto kontexte je obraz Petra Kľúčika, ktorý zachytáva New York tesne pred teroristickým útokom. Séria grafík Pavla Čániho (Srbsko) zas hovorí o strašných udalostiach nedávnej vojny v bývalej Juhoslávii. Rôzne, osobité polohy výtvarného prejavu pri spracovaní podobného námetu nájdeme aj v dielach Marianny Arvay-Čunderlíkovej, Martina Činovského, Vladimíra Balka, Ivana Kováčika a Martina Gerbóca. Tým, že výstava zahŕňa väčší počet autorov, získava na výpovednej hodnote. Spája, aby mohla podať silnejšiu výpoveď. Výstava v komisárskej koncepcii PhDr. Ľuboslava Mozu sa nachádza v Modre (galéria Merum, Štúrova ulica 108) a potrvá do 3. júna 2005. Autorka je študentka vedy o výtvarnom umení