Malé dejiny lingvistiky

Cieľom novej publikácie Prof. PhDr. J. Černého, CSc., profesora na FF UP v Olomouci, je podať stručný prehľad dejín lingvistiky od najstarších čias až do súčasnosti. Publikácia je určená predovšetkým študentom filológií na začiatku štúdia ako úvod do štúdia ďalších lingvistických odborov – napr. fonetiky, fonológie, morfológie, syntaxe, lexikológie, sémantiky alebo všeobecnej lingvistiky. Publikácia má 8 kapitol, ktoré chronologicky podávajú vývoj lingvistiky od praveku cez stredovek, renesanciu až po súčasnosť. Prvá kapitola je venovaná lingvistickému praveku – tu je obzvlášť zaujímavá podkapitola 1.2.3 s názvom Hypotézy o vzniku ľudskej reči, v ktorej autor predstavuje základné názory a teórie o vzniku jazyka (mytologické a náboženské názory o nadprirodzenom pôvode jazyka, teórie založené na psychologických a sociologických faktoroch, Hockettovu teóriu predrečového štádia a vzniku artikulovanej reči). V druhej kapitole sa autor venuje staroveku a predstavuje vznik písma vo veľkých starovekých ríšach – napr. v Mezopotámii, Egypte a v Číne. Podkapitola 2.3.1 pojednáva o vynáleze hláskového písma vo Fenícii. V ďalších podkapitolách sa dozvedáme o staroindickej fonetike a o gramatike sanskritu. Témou podkapitoly 2.5 je starogrécka jazykoveda, pričom autor zdôrazňuje skutočnosť, že v klasickom období (5. a 4. storočie pred naším letopočtom) významní filozofi chápali filozofiu ako súhrn všetkých vedomostí a vo svojich dielach sa často zaoberali aj otázkami jazyka a vyslovili sa k jeho rôznym aspektom. V ďalšej podkapitole sa potom čitateľ dozvedá o gramatikoch v Rímskej ríši – od Varra a Quintiliana až po Boëthia, ktorého niekedy označujú za „posledného Rimana a prvého scholastika“. Kapitola 3 je venovaná európskemu stredoveku s podkapitolami venovanými úpadku Rímskej ríše, šíreniu kresťanstva a písma, scholastike a latinskej gramatike, špekulatívnej gramatike a sporu medzi realistami a nominalistami, latinčine a „vulgárnym“ jazykom. Kapitoly 3.5.3 a 3.5.4 sú obzvlášť zaujímavé, keďže sa dozvedáme o konkrétnych autoroch a dielach, ktoré možno považovať za prvé náznaky európskych gramatík (neznámy islandský autor z 12. storočia, Aelfric okolo roku 1000 a jeho latinsko-staroanglický glosár, dielo Waltera de Bibbeswortha zo14. storočia, ktoré sa často považuje za prvú francúzsku gramatiku, ale ako Černý hovorí, bol to len zoznam slov a fráz určených pre potreby cudzincov. V ďalších kapitolách podáva autor systematický prehľad vývoja lingvistiky od renesancie do 18. storočia vývoja porovnávacej a historickej gramatiky v 19. storočí. Šiesta kapitola je venovaná európskemu štrukturalizmu, pričom v kapitole 6.2 predstavuje autor Pražskú lingvistickú školu a zároveň poukazuje na aktuálnosť téz pražských lingvistov aj v dnešnej dobe a ich vplyv na modernú lingvistiku. Americkou formou štrukturalizmu – americkým deskriptivizmom a jej zvláštnosťami spolu s generatívnou gramatikou Noama Chomského a jednotlivými fázami jej vývoja sa zaoberá kapitola 7, pričom autor vyslovuje názor, že generatívna gramatika skutočne trpí určitými nedostatkami, ako je predovšetkým neschopnosť podať komplexný popis jazyka, predovšetkým jeho sémantickej a čiastočne aj fonologickej zložky. Ale v tomto neuspokojivom stave súčasnej lingvistiky vidí autor aj určitú záruku toho, že v budúcnosti bude potrebné základné jazykové otázky riešiť radikálnym spôsobom. Ôsma kapitola je zameraná na tzv. interdisciplinárne obdobie, kde sa stručne poukazuje na zmeny v lingvistike po 2. svetovej vojne, napr. v kombinácii s exaktnými a prírodnými vedami – ako napr. na matematickú lingvistiku, formálnu logiku a lingvistiku, experimentálnu fonetiku, neurolingvistiku, ale aj na kombináciu lingvistiky so spoločenskými vedami – ako napr. na psycholingvistiku,, sociolingvistiku, etnolingvistiku, pragmalingvistiku a teóriu rečových činností, textovú lingvistiku. V poslednej podkapitole 8.4 vyjadruje Černý názor, že súčasnú situáciu v lingvistike, keď existujú rôzne teórie jazyka, v ktorých sa aj lingvisti niekedy ťažko orientujú, môžme porovnať so situáciou na prelome 19. a 20. storočia, keď množstvo nových smerov naznačovalo, že sa už predchádzajúca porovnávacia a historická gramatika vyčerpala, ale k nástupu nového akoby monopolného smeru, ktorým mal byť jazykovedný štrukturalizmus, ešte nenastali vhodné podmienky.“ Členenie do kapitol a podkapitol s množstvom obrázkov, schém a tabuliek robí publikáciu veľmi prehľadnou a zaujímavou. Štýl autora je jasný a napriek vysokej odbornosti je zaujímavým čítaním, pričom autor sprostredkuje čitateľovi veľké množstvo hodnotných a systematických informácií. Táto publikácia môže byť veľmi vhodným študijným materiálom pre študentov humanitných odborov. Publikáciu je možné odporučiť do pozornosti aj praktizujúcim filológom a učiteľom cudzích jazykov, nakoľko poskytuje stručný a ucelený systematický prehľad dejín lingvistiky a príbuzných lingvistických odborov. Autorka pôsobí na Katedre anglického jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty UK v Bratislave (Jiří Černý: Malé dějiny lingvistiky. Portál, Praha 2005, 239 s.)