Trendy v cudzojazyčnej výučbe

Publikácia predstavuje výsledky výskumu členov autorského kolektívu (vysokoškolskí vedci, odborníci z rôznych univerzít a fakúlt v SR a ČR) a je určená širšiemu okruhu odborníkov - predovšetkým učiteľom a študentom cudzích jazykov, ako aj ďalším záujemcom o niektoré inovačné trendy v oblasti výučby cudzích jazykov.
Počet zobrazení: 1161
24_recenzia-m.jpg

Publikácia predstavuje výsledky výskumu členov autorského kolektívu (vysokoškolskí vedci, odborníci z rôznych univerzít a fakúlt v SR a ČR) a je určená širšiemu okruhu odborníkov - predovšetkým učiteľom a študentom cudzích jazykov, ako aj ďalším záujemcom o niektoré inovačné trendy v oblasti výučby cudzích jazykov. Inovačné trendy, ktoré sú tu predstavené, majú humanizačnú povahu a v jednotlivých kapitolách predstavujú autori vlastný pohľad na jednotlivé trendy a tendencie. Publikácia je členená do 6 kapitol. Kapitola Humanizace cizojazyčného vyučování (Prof. Ries, PhD. Zajícová) je zameraná na otázku vyučovania cudzích jazykov ako prostriedku, ale aj predmetu na poznávanie a prežívanie seba samého a okolitého sveta. Prof. Kollárová sa zameriava v 2. kapitole na Kulturologické smerovanie cudzojazyčnej edukácie, kde skúma otázku úlohy kultúry v procese osvojovania si cudzieho jazyka, formovania kognitívnej, axiologickej a komunikatívno-činnostnej jazykovej kompetencie, vzťahu jazyka a kultúry so zreteľom na lingvokulturológiu ako hraničnú disciplínu, ďalej kulturologických kompetencií učiteľa ako interpreta a sprievodcu po svete cudzojazyčnej kultúry. Autorka sa v tejto kapitole zvlášť venuje úlohe literárneho diela ako prostriedku medzikultúrnej komunikácie v kontexte osvojovania si cudzieho jazyka, v tomto prípade ruštiny. V tretej kapitole, ktorá má názov Možnosti a perspektívy rozvíjania autonómie učiaceho sa cudzí jazyk predstavuje Prof. E. Tandlichová pojem autonómia a pedagogické a psychologické predpoklady uskutočňovania autonómneho učenia sa a vyučovania cudzích jazykov. Autorka tu predstavuje závažné zmeny v rolách učiteľa a učiaceho sa, ako aj úlohy prostredia/triedy. Zvláštnu pozornosť v tomto kontexte venuje Prof. Tandlichová otázke štýlov učenia sa žiakov, čo ilustruje aj na konkrétnych zisteniach z výskumu. Podľa Prof. Tandlichovej umožňuje znalosť štýlov učenia a vyučovania i preferencie niektorej/niektorých inteligencií spestriť výučbu cudzieho jazyka a urobiť ju zaujímavejšou a efektívnejšou prostredníctvom niektorých aktivít. V závere kapitoly sa autorka venuje otázke výchovy a „tréningu“ budúcich učiteľov cudzích jazykov pre autonómnu triedu i možným perspektívam rozvoja autonómie učiacich sa cudzie jazyky. Na záver hovorí: „Inak povedané, výchova k samostatnosti pri štúdiu cudzieho jazyka, preberanie zodpovednosti za svoje výsledky a kritický pohľad na medzery a nedostatky v úrovni dosiahnutých výsledkov sa stávajú neoddeliteľnou podmienkou úspechu cudzojazyčnej výučby.“(s. 100) Kapitola 4 je venovaná alternatívnym metódam výučby cudzích jazykov a má názov Inovační (alternativní) metody výuky cizích jazykú, kde autori Doc. Mothejzíková, Doc. Chodera, Prof. Ries podávajú prehľad jednotlivých alternatívnych metód – sugestopédia, sofrológia, celková fyzická odpoveď/reakcia (the Total Physical Response), vyučovanie jazykov v komunite (Community Language Learning), tichá metóda (The Silent Way), situačná jazyková výučba (The Oral Approach and/or Situational Language Teaching), prirodzený prístup (The Natural Approach), aktivizujúce metódy výučby cudzích jazykov (AMVCJ), lingvistická psychodramaturgia, dramatická metóda (Drama in Education) a Waldorfská škola. Jednotlivé metódy sú stručne a systematicky charakterizované z hľadiska vzniku a teoretických východísk danej metódy, prostredia, osobnosti učiteľa, osobnosti žiaka, koncepcie výučby a celkového hodnotenia danej metódy. Inovačné metódy sa vyznačujú predovšetkým zameraním na žiaka, čím je daný ich humanizačný význam. Všetky spomenuté faktory sa premietajú nielen do koncepcií vzdelávania a výchovy vôbec, ale aj do didaktiky cudzích jazykov. Ako hovoria autori: „Pluralita lingvistických a psychologických konceptov, široké spektrum technologických možností zákonite vyvolávajú vznik značného množstva metód, procedúr a techník, takže môžeme hovoriť o lingvodidaktickom pluralizme.“ (s. 103) Predmetom 5. kapitoly s názvom Počítače ve výuce cizích jazyků ve škole (PhDr. Hanzlíková) je problematika uplatnenia informačných a komunikačných technológií v procese výučby cudzích jazykov zohľadňujúc obe základné skupiny – tj. výučbové počítačové programy rôznych typov, počítačové encyklopédie a slovníky, ako aj v súčasnosti progresívnejšiu oblasť uplatnenia širokých možností využitia internetu. Posledná kapitola s názvom Výuka cizích jazyků u dětí s dyslexií (Mgr. Šigutová) dáva odpoveď na často položenú otázku, či je nutné, aby sa dieťa s dyslexiou učilo cudzí jazyk. Paušálne oslobodenie od výučby cudzieho jazyka by bolo zasahovaním do práv dieťaťa. Autorka príspevku predstavuje špecifické potreby detí s dyslexiou, prejavy ťažkostí týchto detí, princípy výučby cudzích jazykov u detí s dyslexiou s dôrazom na špecifické postupy pri výučbe čítania a písania v angličtine. Autorka sa dotýka aj otázky zohľadnenia učebných štýlov a rozvíjaní stratégií učenia sa týchto žiakov, špecifík organizácie práce v triede, využívania pomôcok – slovníkov, počítačov a audiovizuálnych pomôcok. V závere ponúka M. Šigutová námety a vhodné aktivity pre výučbu anglického jazyka s dôrazom na posilňovanie percepčných schopností (napr. cvičenia na sluchovú percepciu a posilňovanie zrakovej percepcie a kinestetickej pamäti). Autorka poznamenáva, že viaceré z odporúčaných postupov sú samozrejmou súčasťou komunikatívneho vyučovania cudzích jazykov, ale pokiaľ má byť intervencia do učebných procesov detí s dyslexiou efektívna, musí byť cielene zameraná na špecifické potreby dieťaťa, čo vyplýva z vedomostí o tom, ako sa tieto deti učia. Tu autorka príspevku zdôrazňuje potrebu úzkej medziodborovej spolupráce medzi didaktikmi cudzích jazykov a špeciálnymi pedagógmi. (s. 165) Publikácia bola vytvorená spojením príspevkov slovenských a českých autorov, takže jednotlivé kapitoly sú napísané po česky alebo po slovensky. S ohľadom nato, koho chcú autori osloviť, sú základné teórie riešenia otázok v stálej väzbe s praktickou didakticko-metodickou aplikáciou. Autorka pôsobí na Katedre anglického jazyka a literatúry PdFUK (KOLEKTÍV: Svět cizích jazyků dnes - Svet cudzích jazykov dnes. DIDAKTIS, Bratislava, 2004, 192 s.)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984