Toxíny z hračiek devastujú zdravie našich detí

Naše deti sú obklopené nebezpečnými chemickými látkami, ktoré majú schopnosť dostať sa do ich organizmu. Tieto látky sa používajú už roky, ale až v poslednom čase vedci preukázali ich nebezpečenstvo. Tieto látky sa najčastejšie nachádzajú v umelohmotných hračkách, ale aj v textile s niektorými druhmi potlače. Európska únia už pripravuje ich zákaz, médiá o nich napriek tomu verejnosť dostatočne neinformujú. V poslednom čase priniesli významné britské a americké denníky či magazíny rozsiahle články o kontaminácii najmenších detí nebezpečnými chemickými látkami. Písali o tom napríklad Times, Journal of the American Medical Association, Los Angeles Times, Newsweek a niektoré iné. V niektorých z článkov sa dokonca objavili informácie, že nakazené boli aj plody vyvíjajúce sa v maternici. Postihnuté deti nakazených matiek Zaujímavá štúdia vyšla napríklad v prestížnom vedeckom časopise Environmental Health Perspectives. Jej autori opísali veľmi silné prepojenie medzi hladinou ftalátov v krvi matky a postihnutím (demaskulinizáciou) genitálií jej mužského potomka. Pritom asi štvrtina amerických žien má v krvi toľko, resp. ešte viac ftalátov ako ženy, u ktorých potomkov vedci preukázali významné zmeny genitálií. Švédske výskumy zasa dokázali, že v rokoch 1972 – 1997 vzrástla koncentrácia inej nebezpečnej chemikálie označovanej ako PBDE v materskom mlieku takmer šesťnásobne (z 0,07 na 4,0 ng/g tuku). Množstvo týchto nebezpečných látok v tele sa zdvojnásobovalo približne každých 5 rokov. Podobnú stúpajúcu tendenciu začínajú vedci odhaľovať aj pri ďalšej skupine toxínov s označením TBBP-A. „V posledných rokoch sa veľká pozornosť venuje problematike tzv. bromových spomaľovačov horenia, ktoré sú rôznorodou skupinou desiatok organických zlúčenín brómu,“ dopĺňa člen českej Medzirezortnej komisie pre chemickú bezpečnosť MUDr. Miroslav Šuta. Ich úlohou je zabrániť horeniu alebo spomaliť šírenie ohňa v prípade, že materiál, do ktorého sa pridávajú, už horí. Bromové spomaľovače horenia preto možno nájsť vo veľkom množstve výrobkov z plastov, textilu a iných materiálov, teda materiálov, ktoré inak dobre horia. „Bromové spomaľovače horenia sa používajú najmä v elektrických a elektronických zariadeniach, v dopravných prostriedkoch, osvetľovacích telesách a elektrických vodičoch, podlahových krytinách a bytových textiloch, baliacich a izolačných materiálov,“ vyratúva M. Šuta. Nebezpečná je „ich vysoká toxicita, schopnosť pretrvávať v okolitom prostredí a postupné uvoľňovanie zo spotrebných výrobkov v priebehu ich bežného užívania,“ varuje český odborník. Niektoré z týchto zlúčenín sa navyše dokážu veľmi „dobre“ akumulovať v biologických systémoch – v rastlinách i v živých organizmoch, teda i v ľudskom tele! Škôlky plné nebezpečnej chémie O nebezpečnej schopnosti „nerozložiť sa“ a „prenášať sa“ z jedného prostredia do iného svedčí fakt, že niektoré bromové spomaľovače horenia sa našli aj v telách sladkovodných a morských rýb a veľrýb žijúcich v moriach Arktídy, ako aj v tkanive obyvateľov Európy a Severnej Ameriky. Osobitnou skupinou ohrozenou škodlivými toxickými látkami sú deti. Český Greenpeace odobral spolu s odborníkmi vzorky prachu zo štyroch materských škôl v rôznych častiach republiky. Holandské laboratórium TNO v nich odhalilo prítomnosť štyroch skupín toxických látok bežne prítomných v spotrebnom tovare. Zdravie detí najviac ohrozujú ftaláty, ktorých koncentrácie v interiéroch škôlok vzbudzujú vážne obavy. Prekvapujúco to platí nielen pre škôlky a materské centrá v Prahe a Brne (znečistenie veľkomiest nie je novinkou), ale aj pre dedinku pri Českých Budějoviciach, a dokonca i pre kúpeľné mesto Poděbrady! To znamená, že takéto toxické znečistenie nie je spôsobené prírodným prostredím, ale umelo. Koncentrácie niektorých nebezpečných chemikálií v detských zariadeniach navyše mnohonásobne prevyšovali úroveň nameranú v kanceláriách a bytoch. Napríklad v dedine pri Českých Budějoviciach namerali koncentráciu troch ftalátov štyri- až osemkrát vyššiu než v bytoch a kanceláriách! Škodlivé hračky v obchodoch „Pravdepodobným vysvetlením takýchto vysokých koncentrácií je veľké množstvo výrobkov z PVC a mäkčených ftalátov, ktorými sú deti v materských školách a materských centrách obklopené,“ hovorí M. Šuta. „Greenpeace už v minulosti uskutočnil výskum plastových hračiek, textilu s plastovou potlačou a ďalších výrobkov pre deti. A tie dokázali vysoký obsah ftalátov, vrátane DEHP. Zákon obmedzuje predaj len malej skupiny hračiek pre deti do troch rokov, ale ani to sa nedodržiava.“ Výskum odhalil vysokú prítomnosť aj ďalších chemikálií. Napríklad nonylfenolu, ktorý narušuje hormonálny a imunitný systém. Aj koncentrácia chlórovaných parafínov bola v materských školách vyššia než v kanceláriách. To všetko hovorí iba o jednom: nebezpečných látok je v detských hračkách a „veselom“ detskom oblečení viac než vo výrobkoch, ktoré bežne používajú dospelí ľudia. „Apelujeme na rodičov malých detí, aby sa pri nakupovaní darčekov hračkám z PVC radšej vyhýbali,“ vyzýva doktor Šuta. „Hračky z mäkčeného PVC totiž obsahujú nebezpečné ftaláty, ktoré sa uvoľňujú, keď ich deti cmúľajú.“ Dlhodobé ochorenia Možno sa však pýtate, či je to všetko naozaj také nebezpečné, ako o tom hovoria niektorí odborníci. Veď aj tento článok dokazuje, koľko toxických látok je všade navôkol a deti sú s hračkami a oblečením s plastovou potlačou v priamom styku každý deň a prakticky od narodenia. Napriek tomu nemáme detské oddelenia nemocníc plné chorých či dokonca umierajúcich detí, ich bežná chorobnosť sa nezvyšuje dramatickým tempom v porovnaní s chorobnosťou dospelých. Nejde teda len o plané varovania environmentálnych fanatikov? Bohužiaľ, nejde. Zdravotné problémy, ktoré tieto látky v hračkách, textile, ale aj mnohých ďalších výrobkoch (predovšetkým z plastov) vyvolávajú, sa zväčša neprejavujú krátkodobo. Ide o dlhodobý vplyv, ktorý sa prejaví po niekoľkých rokoch. Napríklad ftaláty „môžu poškodiť pečeň a ľadviny, neskôr vyvolať niektoré druhy rakoviny a narušovať hormonálny systém,“ opisuje ich vplyv M. Šuta. „Štúdia kolektívu významných švédskych vedcov minulý rok preukázala, že riziko vzniku astmy a alergií je trikrát väčšie u detí žijúcich v prostredí, v ktorom sa nachádza zvýšená koncentrácia DEPH (di-2-ethylhexylftalátu),“ vysvetľuje ďalej český lekár. „Podľa tímu profesora Jana Sundella predstavujú zmäkčovadlá v interiéroch budov najväčší rizikový faktor pre vznik astmy a alergií zo všetkých environmentálnych faktorov, o ktorých máme informácie. Dokonca väčší než je fajčenie matky alebo absencia kojenia.“ Reštrikcie vlád i výrobcov Greenpeace bol prvou významnou organizáciou, ktorá na nebezpečné toxíny v hračkách z mäkčeného PVC začala upozorňovať. Od roku 1997, keď začala so systematickou kampaňou, jej odborné argumenty uznali aj mnohé vlády a prijali v tejto oblasti významné reštrikcie. Patria k nim napríklad Nemecko, Rakúsko, Švédsko, Dánsko, Franúzsko, Kanada, Mexiko, Filipíny, USA, Grécko a Tunisko, ale čiastočne už aj Slovensko. Nejde pritom len o vlády. Dokonca i významní svetoví výrobcovia hračiek uznali škodlivosť PVC a vzdali sa jeho používania, alebo aspoň oznámili, že ho postupne nahradia alternatívnymi materiálmi. Medzi týmito výrobcami sú Lego, Ravensberger, Playmobil, Chicco, Bandai či Mattel. V zahraničí prijali rozhodnutie nepredávať hračky z mäkčeného PVC aj najvýznamnejšie obchodné domy. 7. decembra 1999 vydala Európska komisia (EK) po prvýkrát vo svojej histórii tzv. naliehavý zákaz (emergency ban), ktorý sa vzťahuje na všetky hračky pre deti do troch rokov vyrobeného z mäkčeného PVC, ktoré obsahujú ftaláty a svojou povahou sú určené na vkladanie do úst. Členské štáty únie vtedy mali iba 10 dní na to, aby rozhodnutie EK zaviedli do praxe na národnej úrovni. Situácia na Slovensku Podľa hovorcu českého Greepeace Zbyňka Havránka sa však situácia v Českej republike mení iba pomaly. „Naše prieskumy ukázali, že mnohé, aj väčšie obchodné domy ešte stále predávajú hračky z mäkčeného PVC určené najmenším deťom.“ Aj na Slovensku sa Greenpeace tejto problematike venuje dlhodobo. Keď v decembri 2000 odhalil prítomnosť nebezpečných ftalátov v piatich kojeneckých hračkách, vláda zareagovala a v januári 2001 schválila nariadenie, že hračky a predmety, ktoré sú určené deťom do 3 rokov na umiestnenie do úst, podliehajú pred uvedením na trh príslušným testom. Zároveň sa stanovili maximálne prípustné hodnoty ftalátov v týchto výrobkoch. Následné kontroly, ktoré robil Greenpeace spolu so Slovenskou obchodnou inšpekciou, ukázali, že „odhalené“ hračky obchodníci ľuďom už viac neponúkali. „Ale skutočnosť, že sa na trh takéto výrobky vôbec dostali, jednoznačne preukázala zámerné obchádzanie zákonov a predpisov niektorými dovozcami a predajcami,“ varuje Greenpeace. Toto všetko neznamená, že by nás mala zachvátiť panika a rodičia by viac nemali kupovať deťom hračky, v ktorých sú použité aj plastové časti. Tiež to neznamená, že všetky takéto hračky sú nebezpečné. Znamená to však, že dospelí by pri kúpe hračiek, a to najmä pre najmenšie deti, ktoré ich dávajú do úst, mali byť opatrní a poriadne sa presvedčiť, čo kupujú. Lebo toxicky nebezpečných výrobkov je okolo nás ešte stále dosť. „Fyzické osoby oprávnené na podnikanie a právnické osoby sú povinné sledovať, či ich výrobky spĺňajú požiadavky z hľadiska ochrany zdravia ustanovené osobitnými predpismi a preukazovať ich zdravotnú nezávadnosť.“ § 12, písm. f) Zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí Na každej hračke musia byť uvedené tieto údaje: - výrobca, resp. dovozca a dodávateľ - názov „hračka“ - minimálny vek dieťaťa, pre ktorý je hračka určená - upozornenie na nebezpečenstvo a návod na používanie (ak to charakter hračky vyžaduje) Ako rozoznáte hračky z PVC od ostatných? - môžu byť označené značkou PVC, Soft vinyl, Vinyl, znakom „V“ alebo číslicou „3 - pochádzajú predovšetkým z krajín, ako je Čína, Thajsko, Tajvan a Poľsko - môžu chemicky zapáchať Charakteristika nebezpečných chemikálií Pridaním ftalátov sa plast zmäkčuje, čím sa zdanlivo stáva ideálnym materiálom na výrobu hračiek. Zároveň však má na deti toxické účinky. Najčastejšie ich do organizmu „vycmúľajú“. Poznatky založené na pokusoch so zvieratami preukázali vznik rakoviny pečene, leukémie, zmenu štruktúry štítnej žľazy, účinky na vaječníky, zníženú plodnosť a reprodukčnú toxicitu či poškodenie centrálnej nervovej sústavy. Na obaloch ftalátov na laboratórne účely je varovanie typu „môže spôsobovať rakovinu“. Hračky, v ktorých sa často vyskytuje až 40 % týchto látok, sú však bežne označované ako „netoxické“ či „zdravotne neškodné“. Okrem toho sa ftaláty nachádzajú v stavebných materiáloch, podlahovinách, zariadeniach pre bytové, kancelárske a automobilové interiéry, káble atď. Narušujú hormonálny systém človeka a sú vysoko škodlivé pre reprodukciu. Chlorované parafíny vedci našli v tele živočíchov i človeka. Pokusy na zvieratách dokázali poškodenie pečene, obličiek a štítnej žľazy, ale informácie o dôsledkoch dlhodobého pôsobenia malých dávok sú zatiaľ nedostatočné. Európska smernica ich klasifikuje ako karcinogénne a nebezpečné pre životné prostredie. Alkylfenoly sa využívajú o. i. ako priemyselné detergenty, emulgátory, na povrchovú úpravu textilu a kože, ako prísada farbív na báze vody, šampónov a výrobkov pre osobnú hygienu atď. Deriváty NP sa tiež používajú ako antioxidanty v niektorých plastoch. Rizikové sú najmä pre vodné organizmy. Pôdne organizmy, zvieratá a ľudí môžu ohroziť ako súčasť potravy. Bromované spomaľovače horenia sa používajú ako prísada napr. v elektrických a elektronických zariadeniach, dopravných prostriedkoch, osvetľovacích telesách a elektrických vodičoch, nábytku, kobercoch a bytových textiloch, v baliacich a izolačných materiáloch (najmä v polystyréne). Pokusy na zvieratách preukázali, že ich dlhodobá prítomnosť v prostredí (najmä počas vnútromaternicového vývoja) môže ovplyvniť vývoj mozgu a kostry a následne narušiť nervový systém.