Macchiavellizmus v slovenskej politike

Pri pohľade na súčasnú slovenskú vládnu politiku si nemožno nevšimnúť javy spojené s historicky prekonanými macchiavellistickými spôsobmi politického vládnutia. Pre spresnenie tohto konštatovania treba pripomenúť základnú macchiavellistickú doktrínu, podľa ktorej morálne normy nemožno podriaďovať politickým normám. Zjednodušene povedané, k politike treba pristupovať pragmaticky a účelovo. Morálka k nej nepatrí. Tento prístup vychádza zo skúsenosti, že ľudia v politike nie sú vždy nezištní a slušní, že nemajú vnútorný podnet konať v zmysle všeobecného blaha, ak sa toto blaho dostáva do konfliktu s ich vlastným prospechom. Macchiavellistický koncept osobnosti politika je účelovo zacielený na dosiahnutie mocenského úspechu za každú cenu. Teda aj za cenu charakterového zlyhania, hodnotovej bezzásadovosti, politickej pretvárky či sproblematizovania tradičných morálnych hodnôt, ktoré presadzujú najmä konzervatívne strany. Na Slovensku sa dnes k macchiavellizmu uchyľujú najmä tí, ktorí sa namiesto záchrany politiky ako služby občianskej verejnosti sústreďujú na záchranu vlastných stranícko-mocenských, resp. osobných záujmov. Keby to tak nebolo, nemal by parlament problém s vlastnou uznášaniaschopnosťou, ale hľadal by vhodný termín predčasných parlamentných volieb. Podobne by sa politické elity a občianska verejnosť nemuseli zamestnávať témami o korupcii a klientelizme, o obchodníckych praktikách v politike, o výškach finančných bonusov z privatizovaných majetkov štátnych podnikov či o absurdnej dileme v súvislosti s nominantom na post ministra hospodárstva: odbornosť verzus stranícka príslušnosť. Najväčším problémom súčasného netransparentného, utilitaristického spôsobu vykonávania vládnej politickej moci je jeho negatívny dosah na veľmi krehkú tradíciu slovenskej parlamentnej demokracie, na jej zastupiteľský princíp. Taktika vládnej politiky diskredituje základné zložky straníckej politky: hodnotovú, programovú a najmä personálnu. Macchiavellistické praktiky neprospievajú nikomu v slovenskej politike, ale ani politike samotnej. Veď práve preto je mnohých špinavá. Autorka je riaditeľka Inštitútu politológie FF PU Prešov