Postrkotárium

No a pokiaľ ide o slovenskú knižnú kultúru, tak v tejto oblasti, sa už, myslím si, táto krajinka dopracovala do predizby (či predpeklia?) mečiaristami ohlasovaného klonu Švajčiarska. Predpoklady sú splnené, čas dozrel, treba niečo urobiť. Treba potiahnuť hranice. Medzi štyrmi kantonmi. Pretože Slovensko z hľadiska jazykovej (a teda knižnej) kultúry možno rozdeliť na kanton český, maďarský, poľský a ukrajinský. Že som zabudol na slovenský? Ach, kdeže, nezabudol som. Veď slovenskú knihu — knihu v slovenčine — nikto nepotrebuje. Ruku na srdce, čitateľu: kedy si si naposledy kúpil slovenskú knihu? A načo by si si ju aj kupoval? Úplne ti rozumiem, neodsudzujem ťa. Pôvodná tvorba je nudná, pretože spisovatelia buď píšu len pre ďalších spisovateľov a na čitateľov nemyslia, alebo píšu len pre čitateľov, čo spôsobuje ospalosť spisovateľom. A keď budú spisovatelia ospalí, znudení, frustrovaní, prestanú kultivovať kultúru knihy, knihovať kultúru kultúry. A spisovatelia píšuci len pre čitateľov budú upadať a upadať a čitatelia jedného dňa zistia, že si tú knihu môžu doma napísať aj sami, načo vyhadzovať peniaze. Žijeme v časoch čitateľských spisovateľov, ktorí sa na literárnych súťažiach menia na spisovateľských spisovateľov. Ale len na povrchu. V duchu zostávajú naďalej konzumentmi a chrličmi instantnej literatúry. Prečo? Pre pätnásť minút slávy. Aby sa potom mohli vrátiť k sporáku, do reklamky alebo do fitness centra. A pokiaľ ide o preklady, opäť platí: naše si nielen nedáme, ale ani nepotrebujeme. A českým a maďarským prekladom sa máločo dá vyčítať. A tí, čo nevedia po česky a po maďarsky, sa naučia buď po poľsky alebo po ukrajinsky – a hotovo. Slováci nepotrebujú knihy, a keď ich občas aj potrebujú, nepotrebujú ich mať v slovenčine. Aby nedošlo k nedorozumeniu: neplačem, nebedákam, žiadnej spravodlivosti sa nedožadujem. Vydavateľ pôvodnej literatúry z vydávania a predaja pôvodnej literatúry pôvodných tvorcov nevyžije. Slovenský prekladateľ z prekladania taktiež nevyžije, lebo slovenský vydavateľ ho jednoducho musí zdierať, ak chce existovať. (Prečo práve z kníh a prečo ako vydavateľ chce existovať – to je stále záhada.) A okrem toho sú tu už spomínané české a maďarské preklady. Knižná slovenčina teda zaniká, ale ja nebijem na poplach. Naopak: vyzývam Slovákov, aby okamžite začali jasať, Švajčiarsko kantonov – hoci zatiaľ len jazykových a kultúrnych – je už nadosah. Treba sa vedieť včas a bez veľkého sentimentu rozísť s minulosťou. Tá bola pekná, príjemne sa v nej leňošilo, fajne sa v nej počúvali všakovaké rojčenia o duchovných obrodách kultúry. Tie časy sú už za nami. Slováci ako etnikum si ešte určite požijú nejakých dvesto-tristo rokov. Ich knihy sú však mŕtve už dnes.