„Pintereskná“ Nobelova cena
Laureátom Nobelovej ceny za literatúru 2005 sa stal sedemdesiatpäťročný britský dramatik, básnik, herec a politický aktivista Harold Pinter. Nebol horúcim favoritom, hoci jeho meno sa medzi kandidátmi objavovalo už niekoľko rokov. O rozhodnutí výboru pre udeľovanie Nobelových cien informovala 13. októbra v Štokholme Švédska kráľovská akadémia. Akadémia svoju prekvapujúcu voľbu zdôvodnila tým, že vo svojich hrách Pinter „odhaľuje hĺbku prázdnoty skrytej za každodenným táraním a vynucuje si vstup do uzavretých priestorov úzkosti“. Sám Pinter, ktorý je teraz chorý, v prvej reakcii povedal, že je úplne ohromený: „Vôbec neviem, čo mám povedať. Nemám slov, ale mal by som nejaké nájsť, až sa dostanem do Štokholmu,“ povedal. Rakúska spisovateľka Elfriede Jelineková, minuloročná laureátka, po oznámení výsledku nadšene vykríkla: „Je to skvelé, znovu vybrali ľavičiara! A navyše skvelého dramatika.“ Jej krajanka, kritička Sigrid Löfflerová však označila voľbu za „bizarnú“ a autora za „osobu, čo vyšla z módy“. Ani v Nemecku sa literárni kritici nezhodli. Podľa Marcela Reich-Ranickiho je rozhodnutie Akadémie „dobré a úplne správne“, Denis Scheck považuje udelenie ceny Pinterovi za „urážku svetovej literatúry“. Harold Pinter sa narodil 10. októbra 1930 v Londýne. Jeho otec bol židovský krajčír, časté antisemitské útoky v ňom azda podnietili neskoršiu politickú angažovanosť v boji za ľudské práva. Od detstva však mal blízko k divadlu, študoval aj na slávnej Royal Academy of Dramatic Art. Popri herectve bol činný aj literárne a v roku 1950 publikoval svoje prvé básne. Od roku 1973 pracoval ako režisér v National Theatre v Londýne. Je autorom prvej tzv. „komédie hrozby“ pod názvom Narodeniny (The Birthday Party, 1957) - tento typ komédie pracuje so strachom z násilia terorizmu v modernom svete. Vo svojich drámach Pinter rád uzatvára postavy do priestoru, v ktorom sa nevyhnú konfrontácii, či už s druhými alebo so sebou samými. Ľudí necháva vyrovnávať sa so svojimi inštinktmi, ktoré ich neraz ovládajú a sú len ťažko kontrolovateľné. Pinterovi stačí neraz málo, aby na javisku vystaval takmer hororovú atmosféru. Od roku 1973 sa Pinter aj aktívne politicky angažuje, v novinách odsúdil inváziu do Iraku, bombardovanie Juhoslávie, aj útok na Afganistan. V roku 2003 v rozhlasovom rozhovore nazval britského premiéra Tonyho Blaira „ganstrom, vrahom a pokrytcom“. Možno aj preto jeho ocenenie vyvolalo rozpačité reakcie. Navyše Pinter býva mnohými označovaný za „rozhnevaného starého muža anglickej literatúry“. Na druhej strane si svojimi špecifickými hrami získal rešpekt a dodnes je považovaný za popredného reprezentanta britskej drámy 2. polovice 20. storočia. To, že má v klasickej modernej literatúre stabilnú pozíciu, dokazuje aj skutočnosť, že jeho meno sa v angličtine stalo základom pre jeden epiteton: drámy so zvláštnou atmosférou sa zvyknú v Anglicku označovať ako „pintereskné“. Okrem drám sa však venoval aj písaniu rozhlasových hier, filmových a televíznych scenárov. Skúsenosti má už aj ako režisér. Preslávil sa hrami Narodeniny, Správca, Návrat domov, Staré časy, Zrada, z filmových scenárov sú známe najmä Sluha, Posol a Francúzova milenka. *** Najvýznamnejšie literárne ocenenie dotované sumou 1,1 milióna eur odovzdávajú spoločne s ďalšími oceneniami nesúcimi meno vynálezcu dynamitu Alfreda Nobela (1833-1896) s výnimkou Nobelovej ceny mieru tradične vo výročný deň jeho úmrtia 10. decembra vo švédskom hlavnom meste Štokholme. Nositelia Nobelových cien za literatúru za posledných 5 rokov: 2005 Harold Pinter (Veľká Británia), 2004 Elfriede Jelineková (Rakúsko), 2003 J. M. Coetzee (JAR), 2002 Imre Kertész (Maďarsko), 2001 V. S. Naipaul (Trinidad a Tobago), 2000 Kao Sing-ťien (Čína). (kul)
