Neznámy známy Nicolas Roeg – muž, ktorý spadol na Zem

Herečka: „... za druhé: svetlo sa vždy šíri rovnako rýchlo všetkými smermi. Rýchlosťou 186 282 míľ za sekundu.“ Profesor: „A 397 tisícin.“ Herečka [s prekvapením v hlase]: „A to sa zrýchlilo?“ Profesor: „Spresnili sme výpočty.“ Herečka [zmätene]: „Áale profesor, nepleťte ma.“ Bezvýznamnosť (Insignificance, 1985) „Filmy nie sú scenáre – filmy sú filmy, nie sú to ani knihy, ani divadlo. Je to úplné odlišná disciplína, existujúca sama o sebe. Povedal by som, že ich krása spočíva v tom, že film nie je divadlo. Nerobí sa znova a znova, tak ako divadelná hra. Film vzniká kúsok po kúsku, pričom sa stávajú veci, ktoré už nikdy nemôžete zopakovať.“ Nicolas Roeg Režisérska kariéra tohto legendárneho britského filmového experimentátora a vizionára je mnohokrát posudzovaná na základe jeho štyroch kľúčových diel (Predstavenie, Walkabout, Teraz sa nepozeraj a Muž, ktorý spadol na Zem), ktoré v čase svojho vzniku predbehli dobu. Spôsobili vlny či už nadšenia alebo odsúdenia zo strany kritiky, divákov, aj filmových štúdií. Pred tým, než sa spolu pozrieme na tieto jeho štyri zásadné filmy, vráťme sa spolu na začiatok 20. storočia, keď sa začína jeho príbeh. Nicolas Jack Roeg sa narodil 15. augusta 1928 v Londýne vo Veľkej Británii. V 40-tych rokoch minulého storočia neexistovali žiadne filmové školy, a tak jedinou cestou do magického sveta pohyblivých celuloidových obrázkov bola tvrdá práca a cieľavedomý postup po všetkých stupienkoch filmárskej hierarchie. Počas druhej svetovej vojny mladý Nicolas pôsobil v armáde ako premietač. Po jej skončení začal v roku 1947 pracovať v malom britskom filmovom štúdiu produkujúcom vojnové a dokumentárne filmy. V roku 1950 nastúpil do britských štúdií Metro-Goldwyn-Mayer ako dievča pre všetko (varil a roznášal čaj na pľaci, zakladal filmové pásy do kamery a pod.) a neskôr ako strihačský učeň. O 9 rokov neskôr sa stal kameramanom, keď pracoval ako asistent kamery na rôznych filmoch. Najznámejším z nich bol multioskarový Lawrence z Arábie (Lawrence of Arabia, 1962) pod režisérskou taktovkou Davida Leana. Ako hlavný kameraman sa podieľal na expolitatívnych rockenrolových filmoch 60-tych rokov Iba pre zábavu (Just for Fun, 1963), Systém (The System, 1964) a Každý deň sú prázdniny (Every Day’s a Holiday, 1965). V roku 1964 stál za kamerou vo filme Rogera Cormana Maska červenej smrti (The Masque of the Red Death, 1964). O rok neskôr sa postaral o kameru v snímke jedného z velikánov francúzskej Novej vlny 60-tych rokov Françoisa Truffauta, Farenheit 451 (Fahrenheit 451, 1966). Pred tým, než v roku 1970 definitívne zasadol na režisérsku stoličku, bol kameramanom u takých významných režisérov ako John Schlesinger (Ďaleko od hlučného davu, 1967) a Richard Lester (Petulia, 1967). Nicolas Roeg začal svoju režisérsku kariéru po viac ako dvadsaťročných skúsenostiach vo filmovej branži. Uvoľnená spoločenská a politická klíma obdobia koncom 60-tych a začiatkom 70-tych rokov mu poskytla priestor na realizáciu jeho experimentálnych pohľadov na kinematografiu a prevracanie zaužívaných formálnych a obsahových filmových konvencií. Spolu s enfant terrible britského kina Kenom Russellom patril v tomto období k najexperimentálnejšiemu jadru britského autorského filmu. „Nič nie je pravda, všetko je dovolené.“ Turner (Predstavenie, 1970) V roku 1968 dostal Roeg ponuku, aby spolu s maliarom Donaldom Cammellom nakrútil pre štúdio Warner Brothers film, v ktorom by hlavnú úlohu stvárnil Mick Jagger. Klasický film, ktorý by ešte viac zdôraznil a podporil Jaggerov status rockovej hviezdy. Roeg sa spolu s Cammellom nechali inšpirovať dielami spisovateľov Jorge Luis Borgesa a Vladimíra Nabokova, najmä ich spracovaním témy krízy identity osobnosti. To, čo nakoniec vzniklo, bolo na míle vzdialené od predstáv štúdia Warner Brothers. Predstavenie (Performance, 1970) sa začína ako klasická gangsterka. „Swingujúci Londýn“, 60-te roky. Drsný gangster Chas (James Fox) je na úteku pred svojimi kolegami za „neautorizované zabitie“ jedného z členov londýnskeho podsvetia. Hľadá dočasný úkryt, kým si nezoženie falošný pas, aby mohol odletieť do New Yorku. Nájde ho v dome samotárskej bývalej rockovej hviezdy Turnera (Mick Jagger) a jeho dvoch mileniek Pherber (Anita Pallenbergová) a Lucy (Michéle Bretonová). Len čo Chas vstúpi do bludiska chodieb domu na 81 Powis Square, film zmení kurz a sústreďuje sa na rozpad Turnerovho vnímania samého seba a okolitého sveta. Identity oboch hlavných postáva sa zmazávajú. Chas vidí v Turnerovi svoju vlastnú túžbu po obdive a uznaní. Na druhej strane Turner nachádza v Chasovi svojho démona, násilie preňho prepotrebné na to, aby mohol znova začať tvoriť. Obidve osobnosti začínajú splývať a dokonca sa postupne začnú na seba aj fyzicky podobať. Roeg vo svojom debute prejavuje svoj záujem o pohľad na odcudzenie sa človeka v súčasnom modernom svete. Nielen obsahovo a tematicky, ale aj formálne ako režisér tu vytvára svoj osobitý autorský rukopis. Spletence rýchlych prestrihov, subjektívne uhly pohľadu kamery, vizuálne efekty, eliptický strih a plynulé prechody medzi snom a realitou dnes už neodmysliteľne patria k jeho dielam. Explicitné scény sexu a násilia, ale aj časté užívanie halucinogénnych drog spôsobili paniku v radoch producentov Warner Brothers. Tí film hneď po nakrútení uzamkli do archívov a pustili ho do distribúcie až o dva roky neskôr, v roku 1970, po jeho dôkladnom prestrihaní. Nič už však nemohlo zabrániť tomu, že duo Cammell & Roeg nakrútilo jeden z prelomových a najdôležitejších filmov britskej kinematografie 60-tych rokov. Po úspechu filmu Predstavenie u kritiky a divákov Donald Cammel akoby upadol do zabudnutia (v roku 1996 spáchal samovraždu, inšpirovanú spôsobom, akým tragicky skončila postava Turnera v tomto filme). Roegova režisérska hviezda iba pomaly začínala naberať na lesku. „Nuž, a kde sme teraz?“ belošský chlapec(Walkabout,1971) O rok neskôr sa už sám ako režisér opäť vracia k témam odcudzenia sa človeka vo zvláštnom príbehu o neschopnosti komunikácie, dospievaní a sexuálnom prebúdzaní dvojice mestských detí, zúfalo stratených v austrálskej divočine pod názvom Walkabout (Walkabout, 1971). Názov filmu sa vzťahuje na rituálnu tradíciu v domorodých kmeňových kultúrach, podľa ktorej je chlapec na prahu dospievania poslaný preč z domova, aby sa o seba sám postaral. Trvá to niekoľko mesiacov, počas ktorých musí využiť všetky zručnosti a znalosti nadobudnuté od starších v jeho kmeni, aby v pustatine prežil. Otec (John Meillon) sa jedného dňa spolu so svojimi deťmi, dievčaťom (Jenny Aguterová) a chlapcom (Luc Roeg), vyberie na piknik do púšte. Nevysvetliteľne zaskratuje, začne strieľať na svoje deti, podpáli auto a spácha samovraždu. Deti, oblečené len v školských uniformách, ponechané napospas drsnej, slnkom vyprahnutej krajine, sa stratia. Prídu o svoje aké také zásoby. Jedinou záchranou im je domorodý chlapec (David Gulpilil), s ktorým aj napriek jazykovej bariére 7-ročný chlapec dokáže komunikovať. Roeg tu opäť ako bývalý kameraman vytvára kaleidoskop obrazov nehostinného austrálskeho vnútrozemia a jeho obyvateľov. Film sleduje nikdy nekončiaci stret kultúr „pozápadnených“ mestských Austrálčanov a pôvodných obyvateľov. Tak ako všetky Roegove filmy, aj tento sa zaoberá témou izolácie, odcudzenia sa postáv kvôli osobným krízam alebo prostrediu, v ktorom sa nachádzajú. Vyprahnutá austrálska púšť tu slúži ako vizuálna metafora nového začiatku. Deti sú násilne vytrhnuté zo svojho bežného života. Ich pobyt v púšti je pre nich takisto akýmsi rituálom dospievania, tak ako pre domorodého chlapca. Púšť je miestom stovky svetelných rokov vzdialené od duchovne prázdneho hodnotového systému, ktorý západná civilizácia vyznáva. „Nič nie je tak, ako sa zdá byť.“ John Baxter (Teraz sa nepozeraj, 1973) Teraz sa nepozeraj (Don’t Look Now, 1973), na motívy poviedky Daphne du Mauriera, je dnes už neodškriepiteľnou klasikou hororového žánru. Detská postavička v červenom kabáte s kapucňou, záhadne sa potulujúca po rozpadajúcich sa Benátkach, mátala Roega už pri nakrúcaní Masky červenej smrti od Rogera Cormana. Manželom Baxterovcom – Johnovi (Donald Sutherland) a Laure (Julie Christieová) sa nešťastnou náhodou utopila dcérka. John pracuje ako reštaurátor kultúrnych pamiatok. Momentálne pôsobí v Benátkach, kam obaja odídu, aby zmiernili bolesť spôsobenú náhlym a tragickým odchodom ich dcérky. Benátky tu však v Roegovom ponímaní nie sú romantickým miestom, skôr sú vykreslené ako zomierajúce, rozkladajúce sa mesto. Laura sa tu zoznámi s dvoma sestrami – Heather a Wendy (Hilary Masonová a Clelia Mataniová), z ktorých jedna je médiom a nalieha, že ju môže spojiť s ich mŕtvou dcérou. Zároveň ich chce varovať pred veľkým nebezpečenstvom. Racionálne zmýšľajúci John tomu odmieta uveriť, no jeho manželka sa ho pokúša presvedčiť, že ich dcéra s nimi komunikuje zo záhrobia. John však postupne stráca pevnú pôdu pod nohami, keď ho začnú prenasledovať snové vízie jeho malého dievčatka, cupkajúceho Benátkami v červenom kabátiku, ktorý mala na sebe, keď zomrela. Jedného dňa sa však pragmatický John stretne s touto záhadnou, maličkou postavou a... to by som vám už veľa prezrádzal. Opäť tu môžeme sledovať Roegove obľúbené témy – osamelosť, neschopnosť komunikácie. Tentokrát sú však zamiešané do veľmi nepríjemného, pod nechty zaliezajúceho mrazivého koktejlu psychologického hororu. Režisérov zámer tu nie je diváka lacno ľakať. Volí ťažšiu, ale o to zaujímavejšiu hororovú cestu. Pomaly, ale isto sa vám dostane pod kožu. „Voda je tu znečistená. Dávajú do nej všetky druhy chemikálií, aby sa ľudia nenakazili. Je to veľmi nezdravé miesto.“ Mary-Lou (Muž, ktorý spadol na Zem, 1976) V roku 1966 Roeg pri nakrúcaní Truffautovej adaptácie sci-fi klasiky Farenheit 451 narazil na knihu Waltera Tevisa Muž, ktorý spadol na Zem, ktorú adaptoval do filmovej podoby v roku 1976. Už raz v minulosti ukázal, že je schopný úspešne obsadiť hviezdu hudobného priemyslu do hlavnej úlohy. S Mickom Jaggerom vo filme Predstavenie sa mu to osvedčilo. Opäť vstúpil do tej istej rieky, keď v roku 1976 nakrútil atmosférické sci-fi o postupnom rozpade osobnosti Muž, ktorý spadol na Zem (The Man who Fell to Earth, 1976) s Davidom Bowiem v hlavnej úlohe. Tento film je považovaný za Roegove vrcholné dielo a každý návštevník filmových klubov ho určite už videl minimálne raz, ak nie viackrát. Mimozemšťan Thomas Jerome Newton (David Bowie), plynulo hovoriaci anglicky s britským pasom, pristane na Zemi. Prišiel sem zo svojej umierajúcej planéty Anthea zarobiť peniaze, aby ju zachránil. Predá prevratné technologické patenty, ktoré si sem doniesol. Postupne sa stáva multimilionárom. Čoraz viac prepadá paranoji, alkoholu a izoluje sa od okolitého sveta. Presťahuje sa do malého hotela v Novom Mexiku, kde všetky informácie o ľudskej rase získava pozeraním televízie. Medzitým jeho rodina na planéte Anthea zomiera. Newton síce nakoniec získa prostriedky, ako sa vrátiť na svoju planétu, zisťuje však, že tam už nemá nikoho, koho by zachraňoval. Roeg sa v laickej a odbornej filmovej verejnosti zapísal najmä svojimi prvými štyrmi filmami, v ktorých si postupne vytvoril svoj osobitý autorský rukopis. Obsahovo a tematicky sa vo svojich dielach venuje človeku, jeho pocitom izolácie, odcudzenia v modernej spoločnosti a neschopnosti komunikácie. Z formálneho hľadiska využíva postupy tzv. cut-up montáže, ktorú síce nie vo filme, ale v literatúre preslávili spisovatelia William S. Burroughs a Brion Gysin. Tak ako títo literáti pred ním, aj Roeg rozkladá svoje príbehy na malé, na prvý pohľad často nesúvisiace fragmenty, ktoré si divák pri pozeraní dáva dokopy sám. Mnohokrát je nevyhnutná divákova pozornosť až do samého konca, keď na svoje miesto zapadne posledný dielik skladačky a odhalí tak svoj doteraz skrytý význam. Interpretáciu svojich filmov Roeg necháva vždy len a len na divákovi, k čomu sám dodáva: „Chcem, aby ľudia pri pozeraní mojich filmov pociťovali emócie. Nie však tak, že si naplánujem, kde budú čo cítiť. To by bolo skoro ako za komunizmu, keď noviny hovorili ľuďom, ako myslieť, keď neexistovala žiadna konkurencia denníku Pravda.“ mrvertigo special thanx to Sima