Nepríjemná pravda o príjmoch slovenských domácností

Aj tento rok, s blížiacimi sa voľbami dokonca intenzívnejšie ako vlani, budeme atakovaní optimistickými správami o svetlých terajškoch a ešte svetlejších zajtrajškoch. Keďže nám dnes vládnu ľudia, ktorí všetko rátajú v peniazoch, Dzurindove či Miklošove slová, že „ľudia sa majú lepšie“, budú okamžite doplnené informáciou o „raste reálnych miezd“. Krátkodobo to tak možno vyzerá, dlhodobé porovnania či porovnania s Čechmi však poskytujú opačný obraz. Nemá zmysel vysvetľovať si teraz, že spokojnosť či šťastie nie sú výlučne otázkou tučnej peňaženky. Vládni pravicoví politici to aj tak nikdy nepochopia a obyčajným ľuďom je to jasné i bez vysvetľovania. V minulom polroku sme v Slove zverejnili aj porovnanie terajších reálnych miezd a dôchodkov so mzdami a dôchodkami nielen spred dvoch-troch rokov, ale spred desiatich, pätnástich či dvadsiatich. Podobne neslávne vyzerá aj vývoj príjmov obyvateľstva zistených podľa tzv. mikrocenzov. Minimálny rast príjmov Mikrocenzy organizuje Štatistický úrad SR približne každé štyri roky. Zisťuje sa nimi viacero ukazovateľov a medzi nimi celkové príjmy domácností, teda nielen mzda, dôchodok či sociálne dávky, ale napríklad aj naturálne príjmy. Mikrocenzy sa robia na reprezentatívnej vzorke okolo jedného percenta bytov, a tým aj domácností v nich. Do posledného v roku 2002 bolo zaradených 19 569 domácností, ktoré bývali v 17 587 bytoch. Výsledky týchto prieskumov sú verejne dostupné. Za posledných 30 rokov priemerné ročné nominálne celkové príjmy – vrátane naturálnych – na jedného občana (člena domácnosti) vzrástli podľa mikrocenzov z 11 534 Kčs v roku 1970 na 21 202 Kčs v roku 1988 a na 78 629 Sk v roku 2002. Nominálne sa teda v roku 2002 oproti roku 1988 zvýšili 3,7--násobne a oproti roku 1970 6,8--násobne. Ak však zoberieme do úvahy skutočnú hodnotu peňazí, teda porovnanie príjmov podľa toho, čo ste si mohli za tú istú sumu kúpiť pred 30 rokmi a čo si za ňu kúpite dnes, príjmy na jedného člena domácnosti na Slovensku vzrástli len symbolicky. V roku 2002 vzrástli spotrebiteľské ceny oproti roku 1970 6,3-násobne a oproti roku 1988 5-násobne. Takže reálne priemerné príjmy na jedného občana v roku 2002 predstavovali v cenách z roku 1970 len 12 497 korún. Čiže počas uplynulých približne 30 rokov vzrástli len o 8,3 percenta. To však len preto, lebo reálne príjmy obyvateľov Slovenska rástli v rokoch 1971 – 1988. Po roku 1990 už nie. Pokles v poslednom období V cenách z roku 1970 predstavovali ročné príjmy na jedného občana v roku 1988 sumu 16 854 Kčs. To bolo o 46,1 percenta viac než v roku 1970. Horší je však výsledok vývoja reálnych príjmov obyvateľstva za obdobie rokov 1989 – 2002. Ako sme už uviedli vyššie, príjmy slovenských obyvateľov vzrástli nominálne z 21 202 Kčs (rok 1988) na 78 629 Sk (rok 2002). Keďže však ceny tovarov a služieb narástli v roku 2002 oproti roku 1988 o 394 percent (index 494), v skutočnosti mal jeden človek na Slovensku v roku 2002 príjem na úrovni 15 720 korún v roku 1988. Čiže za takmer 15 rokov jeho príjmy poklesli reálne o 25,9 percenta. Kým teda reálne príjmy obyvateľstva v období 1971 – 1988 (18 rokov) vzrástli o 46 percent, v rokoch 1989 – 2002 (14 rokov) klesli o 26 percent. Potvrdzujú to výsledky našich vlaňajších analýz, podľa ktorých boli priemerné reálne mzdy a priemerné reálne starobné dôchodky v rokoch 2002 – 2005 stále pod úrovňou dosahovanou v roku 1989. Zväčšujúce sa zaostávanie za ČR Nelichotivé pre súčasné Slovensko sú však nielen porovnania príjmov na jedného obyvateľa s minulosťou, ale aj s dnešnou úrovňou priemerných príjmov u našich západných susedov. Opäť použijeme výsledky mikrocenzov za rok 2002. Vyplýva z nich, že priemerná výška ročných tzv. čistých peňažných príjmov na jedného člena domácnosti (teda bez zaplatených daní a odvodov) bola v SR 77 591 Sk a v ČR 92 986 Kč. Aby bolo porovnanie presnejšie a zrozumiteľnejšie, musíme tieto čísla prerátať vzájomným výmenným kurzom oboch korún. Zjednodušene možno použiť dlhodobý pomer okolo 1,30 Sk za Kč. Takže priemerné ročné čisté peňažné príjmy na jedného obyvateľa v ČR v roku 2002 predstavovali 120 882 slovenských korún. Inými slovami, priemerný Čech mal príjmy vyššie o 43 291 korún než priemerný Slovák. Alebo ešte inak: naše príjmy zaostávali za českými o 55,8 percenta. Na základe tohto porovnania môžeme konštatovať, že príjmy na jedného člena domácnosti na Slovensku dosahovali 64,2 percenta príjmov v ČR. Rozdiel bol, resp. aj ďalej zrejme je relatívne dosť vysoký. A to najmä ak zoberieme do úvahy podobné porovnanie hrubých peňažných príjmov podľa bilancie peňažných príjmov a výdavkov obyvateľstva, ktorý v roku 1987 dosahoval 2 828 Kčs. Uvedený rozdiel sa vzhľadom na medzitým veľký rast inflácie nedá v absolútnom vyjadrení zmysluplne hodnotiť. Porovnateľné je však percentuálne vyjadrenie. V percentách rozdiel medzi ČR a SR dosahoval v r. 1987 len 10,6 percenta, resp. z opačnej strany: Slovensko dosahovalo 90,4 percenta príjmov úrovne Čiech. A v roku v roku 1975 to bolo 86,6 percenta. Desaťročia dobiehania Pre zaujímavosť ešte ponúkame našim čitateľom aj rámcové porovnanie so Spojenými štátmi. Hoci to laikom asi nepovie nič, pre zrozumiteľnosť musíme uviesť, že sme pri porovnaniach vychádzali z parity kúpnej sily, t. j. prepočítali sme priemerný príjem vybranej skupiny obyvateľov (podľa oficiálnych štatistických údajov) v kurze 31 Sk/USD a sumu sme delili koeficientom prehnanej devalvácie – ERDI v rámcovej výške 3,0 na jej reálne vyjadrenie v parite kúpnej sily. A tak môžeme konštatovať, že čisté peňažné príjmy na jedného obyvateľa SR v roku 2002 vo výške zhruba 78-tisíc korún predstavujú zaokrúhlene len 60 percent z úrovne príjmov obyvateľov USA s najnižšími príjmami (12 500 dolárov, čiže v parite kúpnej sily 129-tisíc korún). Vo vzťahu k skupine so stredným príjmom (37 500 dolárov, t. j. v parite kúpnej sily 388-tisíc korún) dosahujú naše priemerné príjmy už len 20 percent. A v porovnaní so skupinou s relatívne najvyššími príjmami s priemerom okolo 62 500 dolárov (v parite kúpnej sily 646-tisíc korún) je to iba 12 percent. Zostaňme však pri zemi a povedzme si, že by sme sa mali usilovať dosiahnuť aspoň úroveň našich bohatších susedov. Aj návrat na úroveň z rokov 1975 – 1987 (87 – 90 percent z českého priemeru) si vyžiada obrovské úsilie a výrazné zmeny v národnom hospodárstve, ktoré sa prejavia nielen na makroekonomických ukazovateľoch, ale aj na inom mzdovom, resp. príjmovom vývoji. Prognosticky však možno na základe dnešných poznatkov a trendov odhadnúť, že na takéto priblíženie sa k úrovni Českej republiky budeme potrebovať asi 30 až 40 rokov. K uvedenému možno uviesť, že ak chceme na Slovensku dosiahnuť úroveň peňažných príjmov obyvateľstva na jedného obyvateľa v ČR aspoň na úroveň dosahovanú už v minulosti, treba vyvinúť obrovské dlhodobé úsilie (ako je vyššie uvedené, nateraz je vo výške 64 percent). Prognosticky ju odhadujem na 30 až 40 rokov. Ing. Michal Majtán, PhD. je čestný predseda Futurologickej spoločnosti na Slovensku