Neznámy známy: herec/reŽisér Campbell/Scott
„Vieš, čo sa deje každý deň v tejto reštaurácii? ZNÁSILŇOVANIE! ZNÁSILŇOVANIE! ... Znásilňovanie kuchyne!“ Primo, Veľká noc Asi nestrelím až takú hlúposť, keď poviem, že každý z nás je rád, ak netrpí rôznymi novodobými, s jedlom spájanými chorobami, ktoré dokážu z príjemnej činnosti urobiť poriadne peklo. Do skupiny „jedákov“ určite patrí aj veľa režisérov, ktorí sa zahryzli do tematiky jedla na plátne. Mnohé z týchto filmov sa stali priam kultovou záležitosťou. Napríklad taký film Veľká žranica Marca Ferreriho (La Grand Bouffe, 1973) s Marcellom Mastroiannim. Celkom úprimne, nie veľmi rozumiem, prečo je ten film taký ospevovaný, no vkus a chuť sú individuálnou záležitosťou. Podľa mňa vo Veľkej žranici Marcello síce vyzerá rovnako dobre ako vždy, s elegantne a ležérne omotaným šálom okolo krku, ale 130 minút obžierajúcich sa ľudí, na záver s priam absurdne a vôbec nie kulinársky lákavo vyzerajúcou žranicou nie je pre mňa až takým lákadlom. A už vôbec nie tie drobné vedľajšie efekty, ktoré ľudské telo prirodzene produkuje, keď sa ho niekto pokúša napchať jedlom ako kŕmnu hus. Sú aj príjemnejšie filmy s tematikou jedla. Napríklad taká Babettina hostina od Gabriela Axela (Babettes gaestebud, 1987), film o francúzskej kuchárke, ktorá svojou hostinou ukáže rezervovaným a v (a nielen) kuchyni konzervatívnym Švédkam, že tým, že sa do jedla pridá troška chute, sa mu skutočne nemôže ublížiť. Jedným z najpríjemnejších filmov tejto tematiky je podľa mňa film Juza Itamiho Tampopo (Tampopo, 1985), ktorý na www.imdb.sk nájdete označený ako japonský rezancový western. Je to príbeh hľadania dokonalej rezancovej polievky, ktorý cez toto tradičné japonské jedlo prerozpráva niekoľko príbehov ľudí a čo pre nich jedlo znamená. V jednom momente vidíme pohľad malého batoľaťa prisatého na matkin prsník, ktoré pozná jediné dokonalé jedlo – materinské mlieko, až po zomierajúcu matku, ktorá v tradičnej spoločnosti v nesmiernej pokore považuje za najúžasnejší a najnevyhnutnejší posledný akt svojho života uvarenie večere pre svoje deti a manžela. Tento film som videla už veľmi dávno a neviem, či je to až taký úžasný film. V období, keď som ho videla, však na mňa veľmi zapôsobil. Niekde na vrchole sa však podľa mňa skvie režijná prvotina skvelého divadelného a filmového herca Campbella Scotta Veľká noc (The Big Night, 1996), ktorú s spolurežíroval Stanley Tucci (ktorého som na veľmi príjemné pobavenie nedávno videla vo filme Životný príbeh Petera Sellersa, kde si zahral môjho asi najobľúbenejšieho režiséra Stanleyho Kubricka). Campbell Scott sa narodil 19. júla 1961 v New Yorku. (Je to náhoda, že všetci moji obľúbení umelci žijú a tvoria v N.Y.? Žeby tam bol nejaký tvorivejší vzduch?) Narodil sa v rodine hercov. Otca Georgea C. Scotta sme mali možnosť vidieť ako nezabudnuteľného generála Bucka Turgidsona vo filme už okrajovo spomenutého režiséra Stanleyho Kubricka Dr. Divnoláska (keď už som si dovolila Kubricka označiť ako svojho najobľúbenejšieho režiséra, tak si ešte dovolím povedať, že Dr. Divnoláska sídli priadne vysoko v prvej päťke mojich najobľúbenejších filmov). Kanaďanka Colleen Dewhurstová sa presadila hlavne ako televízna herečka a u nás sme ju mali možnosť vidieť v Anne zo zeleného domu ako Marillu Cuthbertovú. Je kuriózne, že jeho rodičia sa po prvýkrát vzali v roku 1960, o 5 rokov sa rozviedli, v roku 1967 sa vzali znovu a o ďalších 5 rokov sa rozviedli znovu. Môj otec by sa pousmial a povedal: „herci – cirkusanti“. Možno, ale obaja boli skvelí a Campbella nasmerovali či inšpirovali k tomu, aby sa vybral obdobným chodníčkom. U nás sme ho mali možnosť vidieť vo filme Davida Mameta, ktorého sme už v rámci sekcie Neznámy známy predstavovali, Labyrint lží (Spanish Prisoner, 1997), kde si zahral hlavnú úlohu Joseph A. ‘Joe’ Rossa, alebo si ho môžeme pamätať z komerčne úspešnejšieho filmu Joela Schumachera s Juliou Robertsovou Zomrieť mladý (Dying Young, 1991). S už spomínaným Stanleym Tuccim chodil mladý Campbell na strednú školu. Jeho mama pomohla Stanleymu s jeho prvou rolou vojaka v broadwayskej hre Kráľovná rebelov. To bolo v roku 1982. V roku 1996 už spolu Campbell Scott a Stanley Tucci zrežírovali svoj debut Veľká noc (The Big Night,1996). Film zaskóroval už na tohoročnom Sundance festivale a následne si získal srdcia divákov na celom svete. Je to film s tematikou jedla, je tu však oveľa viac správne namiešaných tematických ingrediencií. Je to príbeh dvoch bratov, ktorí práve emigrovali do Spojených štátov amerických z prekrásneho Talianska. Pokúšajú sa rozbehnúť reštauráciu s názvom Paradise (Raj), ktorá si zakladá na kvalite a tradícii. Primo (Tony Shalhoub) je geniálny kuchár. Jeho mladší brat Secondo (Stanley Tucci) to veľmi dobre vie. Pre Prima je jedlo pietou. Dokáže stráviť celý deň prípravou rizota s darmi mora, len aby ho doviedol do dokonalosti, ktorú si zaslúži. Keď mu zákazníčka oznámi, že chce namiesto rizota, v ktorom nevie nájsť žiadne dary mora, špagety s mäsovými guľkami, Secondo má čo robiť, aby Prima zastavil, aby na zákazníčku nezaútočil. Paradise má ďaleko od raja a na jej dvere klopú bankári, ktorí chcú reštauráciu zavrieť. Na opačnej strane ulice má skvelú taliansku reštauráciu Pascal (Ian Holms), ktorý dáva zákazníkom presne to, čo chcú. To, čo Primo považuje za bastardizáciu kuchyne, Pascalovi prináša zisk, a čo viac, zavaľuje ho blahobytom. Secondo sa obráti na Pascala s prosbou o pôžičku. Pascal pôžičku, samozrejme, neposkytne, no ponúkne mu dve rady. Prvou je filozofia, ktorá mu pomohla k úspechu s jeho reštauráciou: „Chlapík nechce prísť domov po dlhom dni v práci, pozrieť na svoj tanier a nemom úžase sa sám seba pýtať ‘čo toto do ... je?’ Chce sa pozrieť do svojho taniera, zbadať steak a so spokojným povzdychom si povedať, ‘mám rád steak.‘“ A zároveň mu ponúkne pomoc. Pozná sa so slávnym americkým spevákom talianskeho pôvodu Luisom Primom a vie ho Secondovi dohodiť na jeden večer do reštaurácie. Boli by toho plné noviny, ľudia by sa tlačili, len aby mohli vidieť Luisa Primu, a zároveň by to pomohlo aj reštaurácii. A príprava na veľký večer môže začať. Primo pozve Pascala a jeho priateľku (Isabella Rossellini), ktorá je aj jeho milenkou. Prizve aj svoju priateľku (Mimi Driverová), ktorá nechápe, prečo jej Secondo zatiaľ stále nenavrhol manželstvo. Primo po počiatočnom tvrdohlavom vzpieraní sa dá prehovoriť a zároveň pozýva kvetinárku (Allison Janneyová), ktorú miluje, no je príliš nesmelý na to, aby jej to povedal. Všetko sa odrazu začína točiť okolo prípravy dokonalého jedla na dokonalý večer, ktorý ak nie prevyšuje, tak určite splní všetky očakávania. Film pripomína postup pri príprave dokonalého rizota, má všetko, čo má film kategórie „film na vyvolanie toho najlepšieho pocitu“ mať, a finálny produkt sa blíži k rizotovej dokonalosti. Ja som ho videla minimálne štyrikrát a minimálne ďalších štyrikrát si ho ešte pozriem a vrelo ho odporúčam všetkým, čo majú radi farby, teplo, skvelú atmosféru, nenútený humor. Druhým filmom Campbella Scotta, ktorý sa dostal aj do našich končín, bol film Mimo mapu (Off the Map, 2003). Film bol premietnutý na Medzinárodnom filmovom festi-vale Bratislava 2004. Film je rovnako ako život jeho hlavných protagonistov vzdialený od hlavného prúdu. Príbeh sa odohráva kdesi uprostred ničoho, kde nachádzame trojčlennú rodinu žijúcu bez elektrickej energie, pitnej vody, niekde na hranici medzi úplnou slobodou a úplnou chudobou (ako vždy, závisí od uhla pohľadu a od toho, kto sa pozerá). Nie je úplne, jasné prečo sú tam – či sú to výdobytky generácie hippies, ktorým sa ich experiment vymkol z rúk, alebo sú skutočne v absolútnej apatii a ľahostajnosti voči súčasnému životu. Tak či onak, dostávajú 320 dolárov mesačne – renta veteránom a napriek tomu si žijú spokojne a nezávisle. Film je prerozprávaný z pohľadu už dospelej Bo (Amy Brennemanová), ktorá mala v tom lete, keď na jej otca Chrisa (Sam Elliott) doľahla veľká depresia, 12 rokov (Valentina de Angelisová). Čokoľvek ho rozplače, sedí apaticky v kuchyni, a jeho žena Arlene (Joan Allenová) a dcéra si už zvykli prechádzať sa okolo neho, akoby tam ani nebol. Jedného dňa dostávajú Grodenovci list z daňového úradu, ktorým ich informujú, že im posielajú audítora. A audítor skutočne prichádza. William Gibbs, audítor daňového úradu, sa objaví v jeden krásny slnečný deň a prvá ho zbadá Bo. Bo, ktorá je na počudovanie, vzhľadom na pomery, v ktorých žijú, nesmierne inteligentné, sčítané a ambiciózne mladé žieňa. Gibbs je pre ňu zosobnením sveta, o ktorom doteraz len čítala v knihách, spojivoms ním. Mladý muž v bielej košeli s kravatou prichádza práve v momente, keď Arlene stojí v záhradke nahá. V úplnom omámení obrazom, ktorý sa mu predostiera, nevníma ani uštipnutie včelou.Vďaka nemu a alergickej reakcii, ktorú uštipnutie vyvolá, ostáva William neželane u Grodenovcov. Keď sa prebudí, akosi sa mu nechce riešiť daňovú problematiku a postupne sa zamotáva do spôsobu života, ktorý Grodenovci žijú. Chris sa mu priznáva, že je v hlbokej depresii. William spätne potvrdí, že aj on je celý život v hlbokej depresii, vlastne od momentu, keď ako šesťročné dieťa našiel v kuchyni obesenú svoju matku, ktorá spáchala samovraždu. Bo sa pred očami rúca idea úteku zo zabehaného života, keď vidí, ako sa jediné spojilo s vonkajším svetom postupne stráca v pavučinách jej sveta. Veľmi príjemný filmík, veľmi dobré herecké výkony všetkých protagonistov. Nezabudnuteľná je malá Bo, ktorá je absolútne presvedčivá vo svojom hereckom výkone a určite o nej ešte budeme počuť. Medzi Veľkou nocou a Mimo mapy ešte Campbell Scott režíroval film Posledná (Final, 2001) v hlavnej úlohe s Dennisom Learym, na margo ktorého zožal pramálo slávy. Je to film začínajúci amnéziou a končiaci konšpiračným komplotom s orwellovským podtónom. Popri režírovaní hral a venoval sa divadlu. Dokonca sa vrátil do mesta, kde študoval, do Wisconsinu, kde aj chvíľu učil a režíroval študentskú hru. Campbell Scott napriek tomu, že veľmi dobre vyzerá, má veľký herecký talent a určite veľký režisérsky potenciál sa nikdy nestal veľkou hviezdou. Možno to bolo spôsobené aj tým, že nedal veľký priestor médiám, aby sa dozvedeli viac o jeho osobnosti a súkromnom živote. Sám povedal, že neznáša rozhovory – ani nie tak pre tých, ktorí ich robia, ako skôr pre rozhovory ako také. Rád si totiž udržiava svoje súkromie v súkromí. Bol to jeho slobodný výber a my ho plne rešpektujeme. A môžeme len dúfať, že nám pripraví ešte viac podobných filmov ako Veľká noc a Mimo mapy.
