Rozdelené rodisko Afrodity II.
Ešte pred dvoma rokmi sa nedalo vstúpiť na severnú časť Cypru inak ako loďou cez Turecko. Dnes sú otvorené aj kontrolné stanovištia v hlavnom meste Cypru, v Nikózii. Ak teda chcete na dovolenke zažiť ešte intenzívnejší pocit, ktorý sme zažívali pri návšteve (východného) Berlína pred rokmi, treba ísť na Cyprus. Prechod z jednej časti mesta do druhej časti je sprevádzaný vojenskými stanovišťami, ostnatými drôtmi a zrúcanými domami v tzv. území nikoho. V samotnej Nikózii v centre mesta končia mnohé úzke uličky smerujúce na severe zátarasmi z rozpadajúcich sa vriec s pieskom a so zvyškami strieľní. Na hraničných prechodoch dáva severocyperská strana papierik s vízom. Hoci je pravda, že túto hranicu so štátom, ktorý uznalo len Turecko, môžete prekročiť aj so slovenským občianskym preukazom, papierik s vízom sa dáva aj návštevníkom s pasom. Dôvodom je, že Severný Cyprus (ani Turecko) neuznáva Južný Cyprus a naopak, Južný Cyprus neuznáva severocyperskú vládu, vrátane miestnych dokladov. Cyperská republika však uznáva Tureckú republiku. Preto sa problém legálneho používania vzájomne neuznávaných pasov vyriešil tak, že do pasu Cyperskej republiky sa pri prekračovaní hraníc Severocyperskej tureckej republiky nedáva pečiatka, ktorá by ho týmto spôsobom legitimizovala, ale vízum sa dáva na osobitný papierik. Mesto duchov Aj na iných častiach línie oddeľujúcej sever od juhu Cypru nachádzame zátarasy s vojakmi OSN. Medzi celým severom a juhom ostrova je tzv. nárazníková zóna, v ktorej hliadkujú vojaci OSN. Keďže nárazníková zóna bola vytvorená na základe zaznamenania presnej situácie v čase vyhlásenia prímeria, existuje možno ešte strašidelnejší obraz následkov vojny a rozdeleného mesta ako Nikózia. V prístavnom meste Famagusta, ktoré bolo kedysi najlepším letoviskom na Cypre, je drôtenými zátarasmi ohradená celá hotelová prímorská štvrť, vrátane väčšiny prekrásnej pláže. Ide o „mesto duchov“. Je to preto, lebo oblasť s hotelmi bola zaradená do nárazníkovej zóny a je už tridsať rokov neobývaná. Niektoré hotely ani neboli dostavané a nezorientovaný návštevník si môže myslieť, že boli zničené bojmi, čo však nie je pravda. Okraj nádhernej pláže s jedným fungujúcim novopostaveným hotelom je pritom prístupný aj pre súčasných turistov. Musí to byť zvláštny pocit dovolenkovať v takomto bizarnom prostredí. Náš sprievodca, novinár Panayiotis Paschalis, tvrdil, že keby v meste zostal aspoň jeden gréckocyperský policajt, ktorý by sa nebol bál postupujúcej tureckej armády, táto hotelová časť Famagusty by bola mohla zostať v gréckocyperských rukách, lebo do vyhlásenia prímeria do nej nevstúpila turecká armáda. Skutočnosť však bola taká, že všetko miestne grécke obyvateľstvo zo strachu pred bojmi pred viac ako tridsiatimi rokmi utieklo na juh ostrova. Hľa, ako môže jeden odvážny človek potenciálne ovplyvniť priebeh dejín. Či je táto verzia historických udalostí pravdivá je ťažko posúdiť, keďže v gréckocyperskom parlamente som v prijímacej miestnosti miestneho predsedu parlamentu našiel obraz horiacej Famagusty, ktorý mal zobrazovať barbarstvo tureckej invázie. Podľa predsedu cyperského parlamentu Dimitrisa Christofiasa existuje rezolúcia OSN, ktorá požaduje vrátenie Famagusty pod správu legitímnej cyperskej vlády, ale Turecko odmieta splniť túto rezolúciu. Historické centrum Famagusty, pod kontrolou tzv. Severocyperskej tureckej republiky, je pritom obývané cyperskými Turkami a tureckými prisťahovalcami z pevniny. Nájdeme v ňom okrem iného ruinu nejedného kresťanského kostola, a jeden z údajne až 350 kresťanských kostolov, pôvodne väčší ako Dóm sv. Martina v Bratislave, bol premenený na mešitu s dostavaným minaretom. Podľa Demitrisa Pieridesa, predsedu Pieridesovej nadácie, ktorá založila dvanásť múzeí na Cypre, Famagusta bola v 13. – 14. storočí veľmi bohaté mesto. Legenda hovorí, že obyvatelia mesta, aby odčinili svoje obžerstvo, postavili kostol na každý deň v roku. „Spolužitie“ pod slovenským vojenským dohľadom Existuje však jedna obec na Cypre, Pyla, v ktorej žijú spolu vo väčšom počte pôvodní cyperskí Turci a Gréci. Cyperských Grékov je v Pyle asi tisíc, cyperských Turkov je asi päťsto. Ich spolužitie, alebo presnejšie „žitie vedľa seba“, strážia slovenskí vojaci OSN. A treba ich pochváliť za úsilie o vzorný výkon služby, lebo v zmysle predpisov s nami odmietali komunikovať a zároveň sa pokúsili zabrániť zahraničným novinárom vo fotografovaní, keďže na celom území nárazníkovej zóny je fotografovanie zakázané. To, že Pyla prežila ako zmiešaná komunita, vďačí najskôr blízkej britskej základni, na ktorej sa v prípade ohrozenia mohla ukryť jedna alebo druhá komunita. Z dediny, kde vlaje zástava OSN, však vidno skôr ako vzdialenejšiu britskú vlajku na britskej vojenskej základni vlajku Severocyperskej tureckej republiky a spolu s ňou vlajúcu vlajku Tureckej republiky na blízkom kopci. Pyla mala šťastie aj v tom, že nespadla do tzv. územia nikoho. Inak by bola dnes len opusteným zhlukom domov, podobne ako časť Famagusty alebo niektoré iné dediny v území nikoho (niekoré sú obývané), alebo aj ako nefungujúce medzinárodné letisko v Nikózii. Obyvatelia Pyly majú viacnásobnú identitu. Napríklad starosta zastupujúci tureckú komunitu v Pyle nám ukázal, že vlastní „identifikačný preukaz“ OSN, preukaz Severocyperskej tureckej republiky, ako aj preukaz Cyperskej repupliky. Jednotlivé preukazy používa podľa toho, ktorý je preňho kedy výhodnejší. O problematickosti vzťahov oboch komunít svedčí aj fakt, že cyperskí Turci žijúci v Pyle odmietajú platiť dane Cyperskej republike, a dokonca odmietajú platiť aj za zdravotnícke ošetrenie. Napriek tomu Cyperská republika, ktorá by ich mohla ľahko prinútiť platiť dane, tento stav ticho toleruje. Podľa Ahmeta Sakkalisa, gréckotureckého vicestarostu obce, dane neplatia preto, lebo údajne nemajú žiadne zisky z prevádzky hotelov na neďalekej pláži… . Nuž, čudný to argument. V dedine sú dve školy, dve futbalové mužstvá… Ťažké hľadanie dohody Cyperský problém mohol byť vyriešený ešte pred vstupom Cypru do EÚ v máji 2004. Lenže obyvatelia južnej časti odmietli návrh dohody o Cypre, kým obyvatelia severnej časti Afroditinho ostrova návrh dohody akceptovali. Cyperskí Gréci odmietli návrh pre jeho údajnú nevyváženosť a nedostatok záruk o reálnom uskutočnení jednotlivých opatrení. Podľa Yorgosa Christofidesa, tajomníka Stálej misie Cypru pri EÚ, cyperským Grékom sa napríklad nepozdával plán odsunu tureckej armády rozplánovaný na dve desiatky rokov alebo návrat majektu pôvodným majiteľom až za dvadsaťpäť rokov. Nebolo ani jasné, koľko novousadlíkov z pevninského Turecka by malo právo zostať na ostrove. Cyperskí Gréci nesúhlasia s návrhom, aby všetci novoosadníci mali právo zostať na ostrove, a súhlasia len so zotrvaním – okrem pôvodných cyperských Turkov – aj starých ľudí, Turkov ženatých s miestnymi pôvodnými obyvateľmi a ich detí. Gréckocyperská strana bola zároveň ochotná zaplatiť odškodné gréckym Cyperčanom za nemožnosť využívať ich majetok v okupovanom území a zároveň pokryť až 90 percent nákladov na správu severnej časti ostrova v prípade zjednotenia ostrova. Cyperskí Gréci mysleli tieto ponuky nepochybne úprimne, veď v predvolebnom období roku 2003 dosiahol deficit verejných financií až 6,8 percenta HDP, kým v roku 2004 bol deficit 4,2 percenta, a celkový verejný dlh dosahuje 68 percent HDP (hoci podľa Manthosa Mavrommantisa, zástupcu Obchodnej a priemyselnej komory, verejný dlh klesá). Ani nezamestnanosť nie je problém, keďže pri oficiálnej 4 percent nezamestnanosti nie je problém nájsť si prácu. Až 20 percent pracovnej sily tvoria cudzinci a minimálna mzda je 350 cyperských libier (cca 25 000 Sk). Pritom podľa Manthosa Mavrommantisa, zástupcu Obchodnej a priemyselnej komory, každý platí viac, lebo za takúto sumu by nikto nešiel pracovať. Pozoruhodné je aj to, že mzdy sa automaticky zvyšujú o mieru inflácie a odbory bojujú aj za zvýšenie mzdy o nárast produktivity práce. Celkový HDP na obyvateľa má Cyprus najvyšší spomedzi ostatných deviatich nových členských štátov EÚ, a má ho dokonca vyšší, ako je HDP Portugalska a Grécka. Aká je teda perspektíva zjednotenia Cypru? Podľa Kyprosa Chrysostomidesa, hovorcu cyperskej vlády, strategickým politickým cieľom Cyperskej republiky je normalizácia vzťahov s Tureckom a súčasne zjednotenie Cypru. Tieto ciele sa pravdepodobne budú dať ľahšie dosiahnuť rokovaním s Tureckom v rámci prístupových rokovaní ako ponechaním Turecka mimo „zasľúbenej“ EÚ. Cyprus teraz, po začatí prístupových rokovaní môže legálne poslať raz za mesiac svoju delegáciu do Ankary, aby zhodnotila, ako turecká strana plní prístupové záväzky. A najmä, podľa Chrysostomidesa: „Nebude žiadny vstup Turecka do EÚ, kým cyperský problém nebude vyriešený.“ Aj podľa predsedu cyperského parlamentu Dimitrisa Christofiasa: „Keď bude Turecko bude nasledovať princípy a záväzky vyžadované EÚ, stane sa demokratickou krajinou.“ Dúfajme teda, že skutočne demokratické Turecko umožní mierové zjednotenie Afroditinho ostrova. Čakanie na vyriešenie cyperského problému môže byť kontraproduktívne. Vzhľadom na už spomenutý pokračujúci odchod mnohých pôvodných cyperských Turkov aj zo severu ostrova hrozí podľa Izzeta Izcana, generálneho tajomníka tureckocyperskej politickej strany Jednotný Cyprus, že pôvodní cyperskí Turci počtom prevýšia časom pôvodných osadníkov. Aj hospodársky rast severnej časti ostrova začína po rokoch zaostávania, prejavovať znaky vitality. Hoci juh ostrova je stále dvojnásobne bohatší, sever ostrova bol ešte pred pár rokmi až štyrikrát chudobnejší. Za posledné tri roky narástla severocyperská ekonomika spolu o tridsať percent. Stráca sa tak aj ekonomická motivácia zjednotenia. Dnes je jasné, že cyperskí Gréci chcú zjednotenie ostrova, len nie je jasné, do akej miery chcú považovať pôvodných cyperských Turkov za rovnoprávnych partnerov ako komunitu, keďže ako občanov ich považujú za úplne rovnocenných. Lenže nie je isté, či to stačí aj cyperským Turkom. Autor je politológ Článok vznikol na základe štvordňovej návštevy Cypru
