Reforma bez sľúbených výsledkov

Vtedajší vicepremiér Ivan Mikloš si pred štyrmi rokmi robil pozitívnu kampaň na sľuboch, že reforma prinesie efektívnejšiu, rýchlejšiu a lacnejšiu verejnú správu, plnú ochotných a ústretových úradníkov. Nič z toho dnes nie je pravda, hoci okrem počtu krajov sa všetko udialo podľa návrhov Miklošovho tímu na čele s Viktorom Nižňanským. Smutným dôkazom sú napríklad štátne orgány na miestnej úrovni. Namiesto jedného okresného úradu, ktorý bolo treba len vnútorne zreformovať, aby jeho oddelenia boli naozaj prepojené a ľudia nemuseli behať z jedného na druhý, vznikla celá kopa samostatných úradov s vlastnými rozpočtami, šéfmi, autami a kanceláriami. Na plecia samospráv presunuli zákony v niekoľkých vlnách množstvo povinností, ktorých sa štát vlastne zbavil, aby ich nemusel financovať vôbec, resp. aby na ne iba prispieval. I. Mikloš samosprávam odkázal, aby si na to zarobili vlastnou daňovou politikou, preto dostali právo slobodne vyberať i určovať výšku viacerých daní. Prešiel len krátky čas a už začal ten istý minister presadzovať novelu zákona, ktorá výšku dane z nehnuteľností reguluje, takže „slobodný“ priestor samospráv sa výrazne zmenšil. Svedčí to o nepripravenosti reformy i o tom, že Mikloš s Nižňanským v skutočnosti netušili, ako sa to, čo presadzujú, prejaví v každodennom živote. Demagogicky pred minulými voľbami tvrdili, že samosprávy sú najbližšie k občanom, a preto najlepšie vedia, čo potrebujú. Ich heslo „sami si budete, ľudia, rozhodovať o sebe, a nie nejaký anonymný štát“ bolo ukážkou vrcholného populizmu. Zrazu treba samosprávy regulovať, lebo minister Mikloš vie predsa len lepšie, čo ľuďom osoží. Výdavky štátu najbližší Dzurindov minister stále znižuje, ale výdavky úradov narastajú. Podiel výdavkov na služby pre občanov na HDP sa medzi rokmi 1998 a 2004 znížil z 12 percent na 8 a pol percenta, ale podiel výdavkov na spotrebu vlády vzrástol z 9,7 na 10,9 percenta. Aj to je výsledok Miklošovskej reformy.